Apollo 6

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Apollo 6
Údaje o misii
Názov misie: Apollo 6
COSPAR ID:1968-025A
Veliteľský modul:CM-020
Servisný modul:SM-020
Lunárny modul:LM Test Article
Nosná raketa:Saturn V SA-502
Kozmodróm (rampa):Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39A)
Štart: 4. apríl 1968, 12:00:01 UTC
Pristátie: 4. apríl 1968, 21:57:21 UTC
severná oblasť Tichého oceánu; 700 km severne od Honolulu
27°40′S 157°55′Z / 27,667°S 157,917°Z / 27.667; -157.917 (Miesto pristátia Apolla 6)
Trvanie: 9 hodín, 57 minút, 20 sekúnd
Počet obehov:3
Apogeum:22 533 km
Perigeum:32 km
Doba obehu:389,3 minút
Inklinácia:32,6°
Hmotnosť:Pri štarte:
Veliteľský+servisný modul: 25 138 kg
LM Test Article: 11 794 kg
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Apollo 5 Apollo 7

Apollo 6 bola nepilotovaná misia programu Apollo.

Ciele misie[upraviť | upraviť zdroj]

Štart Apolla 6, 4. apríl 1968

Rok po tragickej smrti astronautov v Apolle 1 pred jeho štartom z rampy LC-34 na Cape Kennedy bola vyslaná už tretia loď bez posádky na obežnú dráhu Zeme s cieľom otestovať návrat lode po simulovanom oblete Mesiaca do atmosféry Zeme druhou kozmickou rýchlosťou.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Nový typ rakety Saturn V (SA-502) odštartoval 4. apríla 1968 o 12:00:01 svetového času (UTC) zo štartovacieho komplexu 39A v Kennedyho vesmírnom stredisku. Raketa niesla veliteľský a servisný modul Apolla výrobného čísla 020.

Počas vzletu sa objavilo niekoľko problémov na všetkých piatich motoroch druhého stupňa vyrobených firmou Rocketdyne (okrem iného prasklo vodíkové potrubie). Namiesto predčasne vypnutého druhého stupňa raketu urýchľovali motory tretieho stupňa, ale za cenu predčasného vyčerpania pohonných hmôt. Preto nebola dosiahnutá plánovaná rýchlosť na uskutočnenie simulovaného obletu Mesiaca. Apollo 6 sa vrátilo do atmosféry nižšou rýchlosťou. Vlastná kozmická loď, vybavená tentokrát už novým prielezom, zniesla bez poškodenia návrat do atmosféry a pristála na padákoch v Tichom oceáne. Po pristátí na vodu sa prevrátila. Klimatizačný systém lode pracoval uspokojivo.

Aj napriek čiastočnému neúspechu tohto tretieho bezpilotného letu vedenie NASA rozhodlo, že ďalší let už bude pilotovaný. Dôvodom bola cena 280 miliónov dolárov, ktorú stál každý štart rakety Saturn V.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • BENSON, Charles D.; FAHERTY, William B.. Moonport: A History of Apollo Launch Facilities and Operations. [s.l.] : NASA, 1978. Dostupné online. Archivované 2011-03-18 z originálu. (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Apollo 6

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Apollo 6 na českej Wikipédii.