A-003

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Test únikového systému lode Apollo A-003
Znak misie
Apollo program insignia.png
Údaje o misii
Názov misie Test únikového systému lode Apollo A-003
Nosná raketa: Little Joe II
Posádka: bez posádky
Kozmodróm (rampa): (White Sands Missile Range
LC 36)
Štart: 19. máj 1965
Pristátie: 19. máj 1965
Trvanie: 5 min 2,9 s
Počet obehov: suborbitálny
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
A-002 Pad Abort Test-2

Pozri aj Kozmonautický portál

A-003 bol tretí test únikového systému kozmickej lode Apollo pri podmienkach podobných skutočnému letu. Úlohou testu bolo otestovať núdzový systém vo výške zodpovedajúcej približne hranici pre efektívne použitie aerodynamických riadiacich prvkov (nazývaných Canards). Do výšky 36 kilometrov mala maketu servisného a veliteľského modulu Apollo opäť vyniesť raketa Little Joe II, ktorá bola pre tieto testy špeciálne navrhnutá. Raketa bola pre tento test vybavená šesticu raketových motorov na tuhé palivá Algol, ktoré boli odpalené po trojiciach (tri pre každý stupeň) a dokázali vyniesť raketu do veľkej výšky. Štart sa uskutočnil 19. mája 1965 o 06:01 miestneho času (13:01 UTC) na základni White Sands Missile Range v Novom Mexiku.

Presne o 06:01:04 bol odpálený prvý stupeň a raketa sa vzniesla, jej let však netrval dlho a po 2,5 sekundách došlo k poruche a následne strate kontroly. Raketa začala nekontrolovane rotovať okolo pozdĺžnej osi (až 260° za sekundu) rozpadla sa ešte pred zapálením druhého stupňa. Únikový systém teda začal procedúry pre záchranu v malej výške namiesto plánovaného testu v riedkych vrstvách atmosféry. Pri takto vysokých otáčkach sa aerodynamické riadiace plochy ukázali ako neúčinné a navyše destabilizujúce. Neskoršie simulácie potvrdili neúčinnosť aerodynamických plôch pri vysokých otáčkach, ale ukázalo sa, že pri pozdĺžnej rotácii do 20° za sekundu je systém spoľahlivý a to bolo podstatné, pretože práve 20°/s bol limit pre automatické spustenie únikového systému pri budúcich misiách s ľudskou posádkou.

Okrem testu aerodynamických plôch vo vysokej nadmorskej výške, mal test A-003 aj niekoľko vedľajších cieľov. Boli to: určiť oscilácie pri vysunutých aerodynamických plochách, preveriť systém odpojenia veže, preveriť účinnosť predného tepelného štítu, určiť mieru zníženia viditeľnosti oknami modulu v dôsledku ich znečistenia plynmi z motora únikového systému, určiť teplotné, silové a aerodynamické pôsobenie na jednotlivé komponenty únikového systému pri rôznych fázach letu. Vysoké otáčky modulu znemožnili aerodynamické testy, ale všetky ostatné subsystémy pracovali správne. Vo výsledku síce nebola dosiahnutá požadovaná výška 36 km, ale systém predviedol úspešné odpojenie v malej výške (~ 3,8 km) a pri vysokej uhlovej rýchlosti. Letové charakteristiky ako rýchlosť a dynamický tlak boli takmer zhodné s podmienkami očakávanými pri reálnych letoch Saturnu I a V.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku A-003 na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).