Apollo 17

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Apollo 17
Znak misie
Apollo 17-insignia.png
Údaje o misii
Názov misie: Apollo 17
Veliteľský modul:CM-114
Servisný modul:SM-114
Lunárny modul:LM-12
Nosná raketa:Saturn V SA-512
Volací znak:veliteľský modul: America
lunárny modul: Challenger
Posádka:3
Kozmodróm (rampa):Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39A)
Štart: 7. december 1972, 05:33:00,63 UTC
Pristátie na Mesiaci:11. december 1972, 19:54:57 UTC
Taurus-Littrow
20°11′27″S 30°46′18″V / 20,19080°S 30,77168°V / 20.19080; 30.77168 (Miesto pristátia Apolla 17)
Dĺžka výstupu na povrch:22 hodín, 3 minúty, 57 sekúnd
Prvý výstup: 7 hodín, 11 minút, 53 sekúnd
Druhý výstup: 7 hodín, 36 minút, 56 sekúnd
Tretí výstup: 7 hodín, 15 minút, 8 sekúnd
Čas na povrchu:3 dni, 2 hodiny, 59 minút, 40 sekúnd
Hmotnosť vzoriek:110,52 kg
Pristátie: 19. december 1972, 19:24:59 UTC
južná oblasť Tichého oceánu; 400 km severovýchodne od ostrova Niue
17°53′J 166°07′Z / 17,88°J 166,11°Z / -17.88; -166.11 (Miesto pristátia Apolla 17)
Trvanie: 12 dní, 13 hodín, 51 minút, 59 sekúnd
Počet obehov Mesiaca:75
Čas na orbite Mesiaca:6 dní, 3 hodiny, 43 minút, 37,11 sekundy
Hmotnosť:pozri parametre misie
Fotografia posádky
Zľava doprava: Schmitt, Cernan (sediaci) a Evans
Zľava doprava: Schmitt, Cernan (sediaci) a Evans
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Apollo-16-LOGO.png Apollo 16

Pozri aj Kozmonautický portál

Apollo 17 bol posledný let programu Apollo a na dlhý čas posledný let človeka na Mesiac. Štart sa uskutočnil 7. decembra 1972 a po 12-tich dňoch veliteľský modul lode pristál v Tichom oceáne. Bola to zároveň jediná misia, ktorej sa zúčastnil vedecký pracovník – geológ Harrison Schmitt.

Po pristátí lunárneho modulu zvaného Challenger na Mesiaci Eugene Cernan a Harrison Schmitt uskutočnili tri výstupy v skafandroch na jeho povrch. Tretí člen posádky, Ronald Evans, zatiaľ obiehal okolo Mesiaca vo veliteľskom a servisnom module America vo výške približne 110 km nad jeho povrchom.[1] Posledným človekom stojacim na Mesiaci sa stal Eugene Cernan, astronaut so slovenskými a českými koreňmi.

Posádka[upraviť | upraviť kód]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť kód]

Pôvodná záložná posádka[upraviť | upraviť kód]

Podporná posádka[upraviť | upraviť kód]

Letoví riaditelia[upraviť | upraviť kód]

Emblém misie[upraviť | upraviť kód]

V popredí emblému sa nachádza grécky boh slnka Apolón spoločne s orlom, u ktorého červené pruhy poukazujú na vlajku Spojených štátov. Tri biele hviezdy nad červenými pruhmi reprezentujú troch členov posádky. Motív sa nachádza na poli, kde je zobrazený Mesiac, planéta Saturn a galaxia. Krídla orla čiastočne prekrývajú Mesiac, čo evokuje fakt, že človek vstúpil na povrch tohto telesa. Pohľad boha Apolóna a smer letu orla naznačujú ľudský úmysel odhaľovať vzdialené oblasti vesmíru.

Okrem farieb americkej vlajky (červená, biela a modrá) emblém obsahuje aj zlatú farbu, ktorá evokuje „zlatý vek“ kozmonautiky, ktorá začala letom Apollo 17. Emblém navrhol umelec Robert McCall spolu s posádkou Apolla 17.[2]

Prípravy na let[upraviť | upraviť kód]

Za začiatok príprav na let Apolla 17 možno považovať október 1970, kedy na Kennedyho vesmírne stredisko (KSC) začali prichádzať prvé diely nosnej rakety Saturn V s výrobným číslom SA-512. V marci 1972 dorazila na KSC aj veliteľská a pomocná sekcia vlastnej lode Apollo. Následne sa zahájili jej skúšky vo vákuovej komore. V polovici mája 1972 sa v montážnej hale č. 3 Vehicle Assembly Building (VAB) začala na pohyblivom vypúšťacom zariadení zostavovať nosná raketa, ktorej budovanie trvalo takmer do konca júna.

Dňa 2. júna 1972 bol na KSC privezený aj lunárny rover, o niečo neskôr ho nasledoval lunárny modul, ktorý tiež podstúpil skúšky vo vákuovej komore. V júli sa skúšky veliteľského, servisného aj lunárneho modulu skončili a zahájila sa montáž ich zostavy. 24. augusta sa už kompletne zostavená kozmická loď premiestnila do VAB a tam ju pripevnili na vrchol nosnej rakety. O štyri dni neskôr sa celá zostava presunula na štartovací komplex 39-A. 11. októbra sa začala celková skúška systémov nosnej rakety. 20. a 21. novembra prebehlo skúšobné odpočítavanie, 30. novembra bolo zahájené vlastné odpočítavanie pred štartom. Záverečná časť odpočítavania prebiehala bez problémov. Posádka prišla na rampu približne tri hodiny pred štartom.

Raketa Saturn V pred štartom Apolla 17, 6. december 1972

Štart bol stanovený na 21:53 – 01:31 hodín miestneho času. Išlo o prvý a zároveň jediný nočný štart v programe Apollo. V čase 21:53 sa štart uskutočniť nemohol vinou časového zariadenia TCS. Odpočítavanie bolo prerušené a z času T-3, 07 minúty bolo vrátené na T-22 minút. Po odstránení námrazy, ktorá sa za ten čas utvorila na ochladených motoroch, sa odpočítavanie rozbehlo znova. Opäť však bolo prerušené, tentoraz v čase T-8 minút. Znova sa rozbehlo o 00:25 miestneho času a tentoraz už nerušene prebehlo až do konca.

Priebeh letu[upraviť | upraviť kód]

Apollo 17 sa najskôr dostalo na parkovaciu obežnú dráhu okolo Zeme. Trojhodinové oneskorenie štartu sa podarilo "dohnať" letom po rýchlejšej dráhe. Po dvoch obehoch sa loď zážihom tretieho stupňa Saturnu V (manéver TLI) odpútala od Zeme a zamierila k Mesiacu. Prestavba lode, pri ktorej sa lunárny modul pripája na opačný koniec veliteľského modulu, než s ktorým bol spojený pri štarte, prebehla bez problémov. Apollo 17 sa k Mesiacu priblížilo 10. decembra, na jeho obežnú dráhu ju dostal manéver LOI-1, ktorý prebehol v zákryte za Mesiacom.

Zatiaľ čo veliteľský modul America s Ronom Evansom na palube pokračoval v obletoch Mesiaca (celkovo 75 obletov), lunárny modul Challenger s posádkou Eugene A. Cernan a Harrison H. Schmitt pristál 11. decembra 1972 na povrchu Mesiaca v údolí Taurus-Littrow v mesačnom Mori jasu (Mare Serenitatis). Posádka strávila na povrchu Mesiaca celkovo 75 hodín. Počas tejto doby uskutočnila 3 výstupy na povrch Mesiaca v celkovom trvaní 22 hodín a 4 minúty, pri ktorých preskúmala s použitím lunárneho vozidla Lunar Rover celkovo 33,8 km údolia Taurus-Littrow. Na Zem dopravila 110,5 kg vzoriek mesačnej horniny. Eugene Cernan krátko pred návratom do lunárneho modulu počas posledného výstupu povedal:

Keď teraz naposledy kráčam po Mesiaci, dúfam, že to nebudú posledné kroky na dlho a že budúcnosť ukáže, že dnešný výboj ukul ďalší osud ľudstva. My opúšťame Taurus-Littrow v mieri, tak, ako sme sem prišli. Nech tí, ktorí sa sem vrátia, prídu v mieri a v pokoji pre celé ľudstvo. Nech má posádka Apolla 17 šťastnú cestu domov!
– Eugene Cernan[3]

Cernan sa tak zapísal do histórie ako na dlhý čas posledný človek, ktorý zanechal svoje stopy na Mesiaci. Počas návratu k Zemi uskutočnil pilot veliteľského modulu Ronald Evans výstup do otvoreného vesmíru s dĺžkou 1 hodiny a 6 minút, pri ktorom vybral z kamery umiestnenej na vonkajšom plášti Apolla 17 tri kazety s naexponovaným filmom.

Veliteľský modul Apolla 17 pristál 19. decembra 1972 v Tichom oceáne blízko Samoy, približne 640 metrov od predpokladaného bodu pristátia vo vzdialenosti 6,5 km od záchrannej lode USS Ticonderoga.

Parametre misie[upraviť | upraviť kód]

  • Hmotnosť:
    • Pri štarte:
      • veliteľský modul: 5 840 kg
      • servisný modul: 24 514 kg
      • lunárny modul: 16 658 kg
  • Spojenie s lunárnym modulom: 7. december 1972, 09:30:10 UTC (po manévri TLI – Trans-lunar injection)
  • Navedenie na obežnú dráhu Mesiaca: 10. december 1972, 19:47:22 UTC
  • Výstupy mimo kozmickej lode (EVA):
    • Prvý: 7 hodín, 11 minút, 53 sekúnd
    • Druhý: 7 hodín, 36 minút, 56 sekúnd
    • Tretí: 7 hodín, 15 minút, 8 sekúnd
  • Spojenie s návratovou časťou lunárneho modulu: 15. december 1972, 01:10:15 UTC (na obežnej dráhe Mesiaca po štarte z miesta pristátia)
  • Odpojenie návratovej časti lunárneho modulu: 15. december 1972, 04:51:31 UTC (na obežnej dráhe Mesiaca)
  • Opustenie obežnej dráhy Mesiaca: 16. december 1972, 23:35:09 UTC
  • Výstup mimo kozmickú loď (EVA) počas návratu k Zemi:
  • Evans
    • Trvanie: 1 hodina, 5 minút, 44 sekúnd

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. VÍTEK, Antonín. 1972-096A - Apollo 17 - CSM [online]. lib.cas.cz, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online.
  2. Ota Kéhar. Apollo 17 [online]. astronomia.zcu.cz, [cit. 2019-07-30]. Dostupné online.
  3. MEK - Apollo 17 [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2019-07-29]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Apollo 17