Apollo 17

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Apollo 17
Znak misie
Apollo 17-insignia.png
Údaje o misii
Názov misie: Apollo 17
Veliteľský modul:CM-114
Servisný modul:SM-114
Lunárny modul:LM-12
Nosná raketa:Saturn V SA-512
Volací znak:veliteľský modul: America
lunárny modul: Challenger
Posádka:3
Kozmodróm (rampa):Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39A)
Štart: 7. december 1972, 05:33:00,63 UTC
Pristátie na Mesiaci:11. december 1972, 19:54:57 UTC
Taurus-Littrow
20°11′27″S 30°46′18″V / 20,19080°S 30,77168°V / 20.19080; 30.77168 (Miesto pristátia Apolla 17)
Dĺžka výstupu na povrch:22 hodín, 3 minúty, 57 sekúnd
Prvý výstup: 7 hodín, 11 minút, 53 sekúnd
Druhý výstup: 7 hodín, 36 minút, 56 sekúnd
Tretí výstup: 7 hodín, 15 minút, 8 sekúnd
Čas na povrchu:3 dni, 2 hodiny, 59 minút, 40 sekúnd
Hmotnosť vzoriek:110,52 kg
Pristátie: 19. december 1972, 19:24:59 UTC
južná oblasť Tichého oceánu; 400 km severovýchodne od ostrova Niue
17°53′J 166°07′Z / 17,88°J 166,11°Z / -17.88; -166.11 (Miesto pristátia Apolla 17)
Trvanie: 12 dní, 13 hodín, 51 minút, 59 sekúnd
Počet obehov Mesiaca:75
Čas na orbite Mesiaca:6 dní, 3 hodiny, 43 minút, 37,11 sekundy
Hmotnosť:pozri parametre misie
Fotografia posádky
Zľava doprava: Schmitt, Cernan (sediaci) a Evans
Zľava doprava: Schmitt, Cernan (sediaci) a Evans
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Apollo-16-LOGO.png Apollo 16

Pozri aj Kozmonautický portál

Apollo 17 bolo posledným americkým pilotovaným kozmickým letom v rámci programu Apollo a šiestym, pri ktorom ľudia pristáli na Mesiaci. Výprava Apolo 17 mierila do údolia Taurus-Littrow na východnej pologuli Mesiaca, pričom posádka vykonala tri výstupy na jeho povrch. Posledným človekom na Mesiaci v 20. storočí sa stal Eugene Cernan, astronaut so slovenskými a českými koreňmi. Apollo 17 bolo zároveň jedinou misiou programu Apollo, ktorej sa zúčastnil profesionálny vedecký pracovník, geológ Harrison Schmitt. Astronauti doviezli späť na Zem 110,52 kg mesačných vzoriek.

Posádka[upraviť | upraviť kód]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť kód]

Pôvodná záložná posádka[upraviť | upraviť kód]

Podporná posádka[upraviť | upraviť kód]

Letoví riaditelia[upraviť | upraviť kód]

Emblém misie[upraviť | upraviť kód]

V popredí emblému sa nachádza grécky boh slnka Apolón spoločne s orlom, u ktorého červené pruhy poukazujú na vlajku Spojených štátov. Tri biele hviezdy nad červenými pruhmi reprezentujú troch členov posádky. Motív sa nachádza na poli, kde je zobrazený Mesiac, planéta Saturn a galaxia. Krídla orla čiastočne prekrývajú Mesiac, čo evokuje fakt, že človek vstúpil na povrch tohto telesa. Pohľad boha Apolóna a smer letu orla naznačujú ľudský úmysel odhaľovať vzdialené oblasti vesmíru.

Okrem farieb americkej vlajky (červená, biela a modrá) emblém obsahuje aj zlatú farbu, ktorá evokuje „zlatý vek“ kozmonautiky, ktorá začala letom Apollo 17. Emblém navrhol umelec Robert McCall spolu s posádkou Apolla 17.[1]

Prípravy na let[upraviť | upraviť kód]

Nosná raketa Saturn V roluje z montážnej haly Vertical Assembly Building (VAB) k štartovaciemu komplexu 39A, 28. august 1972

Za začiatok príprav na misiu Apollo 17 možno považovať október 1970, kedy na Kennedyho vesmírne stredisko začali prichádzať prvé časti nosnej rakety Saturn V s výrobným číslom SA-512. V marci 1972 prišli na kozmodróm aj veliteľský a servisný modul kozmickej lode Apollo. Následne začali ich skúšky vo vákuovej komore. V polovici mája 1972 sa v montážnej hale č. 3 Vertical Assembly Building (VAB) začala na pohyblivom vypúšťacom zariadení zostavovať nosná raketa, ktorej budovanie trvalo takmer do konca júna.

Dňa 2. júna 1972 prišlo na kozmodróm aj mesačné vozidlo LRV (Lunar Roving Vehicle) a o niečo neskôr ho nasledoval lunárny modul, ktorý tiež podstúpil skúšky vo vákuovej komore. V júli sa skúšky veliteľského, servisného aj lunárneho modulu skončili a začalo sa s montážou ich zostavy. Dňa 24. augusta sa už kompletne zostavená kozmická loď premiestnila do VAB a tam ju pripevnili na vrchol nosnej rakety. O štyri dni neskôr sa celá zostava presunula na štartovací komplex 39A. Dňa 11. októbra sa začala celková skúška systémov nosnej rakety. V priebehu 20. a 21. novembra sa uskutočnilo skúšobné odpočítavanie a 30. novembra začalo vlastné odpočítavanie pred štartom. Záverečná časť odpočítavania zatiaľ prebiehala bez problémov.

Posádka prišla na rampu v stredu večer 6. decembra okolo 19:00 miestneho času, ako obvykle približne tri hodiny pred štartom. Štart bol stanovený na 21:53 až 01:31 miestneho času. Išlo o prvý a zároveň jediný nočný štart v programe Apollo. V čase 21:53 sa štart uskutočniť nemohol vinou časového zariadenia TCS. Odpočítavanie sa prerušilo v T-30 sekúnd a vrátilo sa na T-22 minút. Po odstránení námrazy, ktorá sa za ten čas utvorila na ochladených motoroch, sa odpočítavanie rozbehlo znova. Opäť však došlo k prerušeniu, tentoraz v čase T-8 minút. Znova sa rozbehlo o 00:25 miestneho času a tentoraz prebehlo nerušene až do konca.

Priebeh letu[upraviť | upraviť kód]

Nočný štart Apolla 17, 7. december 1972

Misia Apollo 17 odštartovala vo štvrtok 7. decembra 1972 o 00:33:00,63 miestneho času (05:33:00,63 svetového času) zo štartovacieho komplexu 39A v Kennedyho vesmírnom stredisku. Štartujúca raketa Saturn V ožiarila nočnú oblohu nad Floridou, čo bol impozantný úkaz pre prizerajúcich sa divákov.

Navedenie kozmickej lode na parkovaciu obežnú dráhu okolo Zeme prebehlo bez problémov. Trojhodinové oneskorenie štartu sa podarilo „dohnať“ letom po rýchlejšej dráhe. Po dvoch obehoch sa loď zážihom tretieho stupňa S-IVB nosnej rakety, manéver TLI (Trans Lunar Injection – navedenie na dráhu k Mesiacu), odpútala od Zeme a zamierila k Mesiacu. Prestavba lode, pri ktorej sa lunárny modul pripájal na opačný koniec veliteľského modulu, než s ktorým bol spojený pri štarte, prebehla tiež bez problémov. Apollo 17 priletelo k Mesiacu 10. decembra. Manévrom LOI (Lunar Orbit Insertion – usadenie na obežnú dráhu Mesiaca) bolo o 19:47:22 UTC nad odvrátenou stranou Mesiaca navedené na obežnú dráhu. Neskôr, 11. decembra o 00:16 UTC, nasledoval manéver DOI (Descent Orbit Insertion – navedenie na zostupovú obežnú dráhu), ktorý súlodie uviedol na nižšiu dráhu (najnižší bod dráhy bol znížený na výšku 18 km nad povrchom), čím sa ušetrilo palivo v lunárnom module.[2]

Eugene Cernan počas prvej skúšobnej jazdy s mesačným vozidlom LRV (Lunar Roving Vehicle) na Mesiaci, 12. december 1972

Po obvyklých previerkach sa o 17:20:56 UTC astronauti Eugene Cernan a Harrison Schmitt v lunárnom module Challenger oddelili od veliteľského modulu America, v ktorom zostal Ronald Evans. Lunárny modul Challenger úspešne pristál 11. decembra o 19:54:57 UTC v údolí Taurus-Littrow v mesačnom Mori jasu (Mare Serenitatis). Cernan a Schmitt potom vykonali nevyhnutné previerky lunárneho modulu a svojich skafandrov. O 23:54:49 UTC začali s prvým výstupom na mesačný povrch. Krátko po vstupe na povrch Cernan povedal: „Tieto prvé kroky Apolla 17 patria tým, ktorí ich jeho posádke umožnili.“ Nasledoval ho nadšený geológ Schmitt: „Ľudia, tu je minerálov. Ak som niekedy videl geologický raj, tak je to tu!“ Po inštalácii prístrojov ALSEP (Apollo Lunar Surface Experiment Package) obaja vyšli na krátku prechádzku juhovýchodným smerom. Vzhľadom na časovú tieseň sa musela skrátiť, takže počas prvého výstupu, ktorý trval vyše 7 hodín, prešli asi len 4 km.[2]

Harrison Schmitt pózuje pri americkej vlajke počas prvého výstupu na mesačný povrch

S druhým výstupom začali 12. decembra o 23:28:06 UTC, pričom sa najprv venovali montáži náhradného blatníka na mesačnom vozidle. Improvizovaný blatník, ktorý vyrobili z máp vytlačených na umelej hmote, mal nahradiť odtrhnutý a stratený pôvodný kus. Akonáhle bolo všetko hotové, vyšli s opraveným roverom na západ ku kráteru Nansen. Cestou inštalovali nálož pre aktívny seizmický experiment. Napriek tomuto zdržaniu absolvovali v priebehu 70 minút trasu dlhú 9,1 km. Rýchlosť vozidla sa držala na 11 km/h, len pri jazde do kopca klesala na iba 5 km/h. Na okraji morénového poľa pri kráteri Nansen Cernan a Schmitt opustili vozidlo a začali stúpať hore do svahu Južného masívu. Nebolo to jednoduché, pretože svah mal miestami sklon až 20° a v sypkej pôde sa im šmýkalo pri každom kroku. Geologický nález im však stál za tú námahu. Potom sa už pomaly vracali späť k lunárnemu modulu, so zastávkami určenými na zber minerálov. Pri kráteri Shorty sa im podarilo nájsť zaujímavé vzorky oranžovej pôdy. Druhý výstup skončil po 7,5 hodine, pričom s vozidlom tentokrát najazdili 19 km.[2]

Cernan na začiatku tretieho výstupu, 13. december 1972
Schmitt skúma obrovský balvan, ktorý sa skotúľal po úpätí hory

Tretí výstup začal 13. decembra o 22:25:48 UTC a na preskúmanie im zostávali oblasti na sever od miesta pristátia. Po bezproblémovej jazde Cernan rover odstavil na kraji úzkeho údolia so strmými svahmi na úpätí Severného masívu. Vozidlo odparkoval pred veľkým balvanom, ktorý Schmitt pomenoval „rozštiepený kameň“. Zanietený geológ potom začal s vedeckou prednáškou o kameni aj okolitom teréne: „Vyzerá to ako anorthositické gabbro. Sú tu veľké inklúzie materiálu bez bublín. Južná polovica je v heterogénnej textúre. Ide buď o nejaké rekryštalizované brekcie, alebo tá anorthositická magma nachytala na seba veľa prímesí. Táto druhá možnosť je podľa mňa pravdepodobnejšia. Keď to porovnám so zastávkami na opačnej strane pri Južnom masíve, tak sa tu vyskytujú horniny oveľa komplikovanejšieho charakteru. Prímesi, ich usporiadanie a vôbec všetko, čo tu vidím okolo. Podľa mojich predstáv, ale to je len teória, pri nejakom veľkom impakte vytryskli roztavené horniny do okolia. Potom dopadli na svahy Severného masívu, tam sa na ne prilepili povrchové vrstvy a celá zmes postupne stuhla.“ „Tak už dosť, Jack,“ ozval sa Cernan. „Kto ťa má počúvať?! Poď, vylezieme kúsok vyššie a urobíme panoramatické snímky.“ Keď došli vyššie, ukázal sa im okázalý výhľad. Trvalo 70 minút, než sa s vozidlom opäť rozbehli, tentoraz na juhovýchod do oblasti zvrásnených útvarov. „Vyzerajú ako tvár starého, storočného človeka,“ zhodnotil ich Cernan. Potom sa stočili na juhozápad, k Van Sergovmu kráteru, ktorý mal byť podľa predpokladov geológov mladým impaktným útvarom. „To je prvé miesto v tejto oblasti,“ kvitoval s rešpektom Cernan, „do ktorého sa geológovia na Zemi trafili.“ Poslednú plánovanú zastávku však museli kvôli nedostatku času vynechať. Čakalo na nich ešte odhalenie pamätnej dosky s textom:

Tu človek dokončil svoj prvý
prieskum Mesiaca
December 1972, r.P.
Nech mier, s ktorým sme prišli,
sa odrazí v živote celého ľudstva

V závere ceremónie sa Schmitt, držiaci v ruke brekciu, obrátil k návštevníkom houstonského strediska, medzi ktorými bolo aj 39 mladých ľudí z rôznych krajín sveta: „Tento kameň,“ povedal geológ, „je zložený z úlomkov množstva hornín najrôznejších tvarov, veľkostí a farieb. Všetky dohromady sú spojené v celok, ktorý tu ležal a vlastne žil veľmi mierumilovným spôsobom. Až sa tento kameň ocitne na Zemi, radi by sme dali po kúsku všetkým krajinám na celom svete ako symbol súladu a mieru do budúcnosti. Koniec programu Apollo znamená, že sa teraz dvere privierajú. Nádej budúcnosti však spočíva v mladých ľuďoch, ktorí sa učia žiť a pracovať spoločne.“ „My potom,“ nadviazal Cernan, „sme povinní sa poďakovať tisícom pracovníkov v priemysle, ktorí sa zaslúžili o to, že program Apollo, projekt výskumu Mesiaca človekom, sa mohol úspešne realizovať.“ Cernan potom zaviezol mesačné vozidlo, s ktorým počas tretieho výstupu prešli ďalších 12 km, do vzdialenosti asi 100 metrov od lunárneho modulu, aby bolo možné snímať ich štart z Mesiaca. Naposledy vystúpil z vozidla a do mesačného prachu vyryl písmená TDC, iniciály jeho dcéry Teresy Dawn Cernan. Potom sa už pripravili k návratu do lunárneho modulu. Najprv nastúpil Schmitt. Cernan krátko pred definitívnym návratom do lunárneho modulu povedal:

Keď teraz naposledy kráčam po Mesiaci, dúfam, že to nebudú posledné kroky na dlho a že budúcnosť ukáže, že dnešný vývoj ukul ďalší osud ľudstva. My opúšťame Taurus-Littrow v mieri, tak, ako sme sem prišli. Nech tí, ktorí sa sem vrátia, prídu v mieri a v pokoji pre celé ľudstvo. Nech má posádka Apolla 17 šťastnú cestu domov!
– Eugene Cernan[2]

Cernan sa tak zapísal do histórie ako na dlhý čas posledný človek, ktorý zanechal svoje stopy na Mesiaci. Posledný výstup na mesačný povrch trval 7 a štvrť hodiny. Celkovo v priebehu troch výstupov získali 110,52 kg mesačných hornín a prachu.[2]

Ronald Evans medzitým vo veliteľskom module America snímkoval na obežnej dráhe vybrané oblasti mesačného povrchu pomocou vedeckých prístrojov SIM (Scientific Instrument Module), ktoré boli umiestnené v servisnej časti kozmickej lode.

Štart návratového stupňa lunárneho modulu Challenger z Mesiaca, ktorý sa uskutočnil 14. decembra o 22:54:37 UTC, a následné spojenie s veliteľským modulom America, 15. decembra o 01:10:15 UTC, bolo tiež bez problémov. Astronauti vyložili náklad vzoriek a experimentov z lunárneho modulu a ešte v ten istý deň o 04:51:31 UTC došlo k odhodeniu teraz už nepotrebného návratového stupňa Challengera. Štart z obežnej dráhy Mesiaca smerom späť k Zemi, manéver TEI (Trans Earth Injection), sa uskutočnil 16. decembra o 23:35:09 UTC. Úspešne vykonaný kritický manéver posádka oslávila televíznym prenosom krátko potom, ako kozmická loď Apollo 17 vyletela spoza odvrátenej strany Mesiaca. Na obrazovkách sa objavil kráter Ciolkovskij a Schmitt v úlohe komentátora ohlásil: „Môžete s nami pozorovať oblasť na severnej pologuli Mesiaca, ktorú ľudia zatiaľ ešte príliš často nevideli. Vlastne sa na tomto začína ešte len pracovať a dúfam, že sa s tým hneď tak neprestane.“ Počas jeho reči sa kozmická loď rýchlo vzďaľovala, takže čoskoro bolo možné uvidieť celý Mesiac. „Vďaka Apollu,“ pokračoval Cernan, „sa podarila realizácia zdanlivo nemožného sna. Je to úspech celého národa. Verím, že budúce úspechy dosiahne celé ľudstvo. Toto bol len začiatok. Začiatok, ktorý neskončí, kým v človeku zostane túžba po poznaní.“[3]

Počas druhého dňa spiatočnej cesty sa Evans pripravoval na výstup do otvoreného vesmíru. Astronauti si obliekli skafandre, vypustili vzduch z kabíny a potom otvorili vstupný otvor. „Priamo proti prielezu vidím Zem,“ vykríkol Evans, pripravený na výstup. „Vlastne kosáčik Zeme. Ľudia to je pohľad!“ Opatrne sa prestrčil prielezom a pridržiaval sa úchytov na kozmickej lodi. „To je obrovské,“ vydýchol. „Hovor si čo chceš, ale kým toto nevyskúšaš, tak nie si naozajstný astronaut.“ Cieľom jeho výstupu bolo priniesť zo servisného modulu dve kazety s filmom a jednu špeciálnu kazetu so záznamom radarovej sondáže. Evans sa stal tretím človekom, ktorý uskutočnil výstup do otvoreného vesmíru v cislunárnom priestore (priestor medzi Zemou a dráhou Mesiaca).[3]

Zvyšok letu prebehol už len v znamení jedla, spánku, navigačnej rutiny, upratovania a príprav na pristátie. Apollo 17 pristálo v utorok 19. decembra 1972 o 19:24:59 UTC pomocou padákov na hladinu Tichého oceánu. Miesto pristátia sa nachádzalo 400 km severovýchodne od ostrova Niue, približne 640 metrov od predpokladaného bodu pristátia a vo vzdialenosti 6,4 km od čakajúcej lietadlovej lode USS Ticonderoga. Žabí muži vytiahli astronautov do člnov asi pol hodinu po pristátí a o necelú hodinu už boli Cernan, Evans a Schmitt na palube lietadlovej lode.[3]

Parametre misie[upraviť | upraviť kód]

  • Hmotnosť pri štarte:
    • veliteľský modul: 5 840 kg
    • servisný modul: 24 514 kg
    • lunárny modul: 16 658 kg
  • Spojenie s lunárnym modulom: 7. december 1972, 09:30:10 UTC (po manévri TLI – Trans Lunar Injection)
  • Navedenie na obežnú dráhu Mesiaca: 10. december 1972, 19:47:22 UTC
  • Výstupy mimo kozmickej lode (EVA):
    • Prvý: 7 hodín, 11 minút, 53 sekúnd
    • Druhý: 7 hodín, 36 minút, 56 sekúnd
    • Tretí: 7 hodín, 15 minút, 8 sekúnd
  • Spojenie s návratovou časťou lunárneho modulu: 15. december 1972, 01:10:15 UTC (na obežnej dráhe Mesiaca po štarte z miesta pristátia)
  • Odpojenie návratovej časti lunárneho modulu: 15. december 1972, 04:51:31 UTC (na obežnej dráhe Mesiaca)
  • Opustenie obežnej dráhy Mesiaca: 16. december 1972, 23:35:09 UTC
  • Výstup mimo kozmickú loď (EVA) počas návratu k Zemi:
  • Evans
    • Trvanie: 1 hodina, 5 minút, 44 sekúnd

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Ota Kéhar. Apollo 17 [online]. astronomia.zcu.cz, [cit. 2019-07-30]. Dostupné online.
  2. a b c d e VÍTEK, Antonín; KRUPIČKA, Josef. MEK - Apollo 17 [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2020-07-18]. Dostupné online.
  3. a b c MEK - Apollo 17 (Popis průběhu letu) [online]. mek.kosmo.cz, [cit. 2020-07-18]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Apollo 17

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]