Apollo 17

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Apollo 17
Znak misie
Apollo 17-insignia.png
Údaje o misii
Názov misie: Apollo 17
Volací znak: veliteľský modul: America
lunárny modul: Challenger
Počet členov
posádky:
3
Štart: 7. december 1972
05:33:00 UTC
Kennedyho vesmírne stredisko
LC 39A
Pristátie na Mesiaci: 11. december 1972
19:54:57 UTC
20° 11' 26,88" s.š – 30° 46' 18,05" v.d.
Taurus-Littrow
Mesačné prechádzky:
1. 7 h 11 min 53 s
2. 7 h 36 min 56 s
3. 7 h 15 min 8 s
Celkom: 22 h 3 min 57 s
Výstup mimo
veliteľský modul:
1 h 5 min 44 s
Doba strávená na
povrchu Mesiaca:
74 h 59 min 40 s
Hmotnosť
mesačných vzoriek:
110,52 kg
Pristátie: 19. december 1972
19:24:59 UTC
17° 53' j.š. – 166° 7' z.d.
Trvanie: 12 d 13 h 51 min 59 s
Počet obletov
Mesiaca:
75
Doba strávená na
obežnej dráhe Mesiaca:
147 h 43 min 37,11 s
Hmotnosť: CSM 30 369 kg;
LM 16 456 kg
Fotka posádky
Portrét posádky Apolla 17 (zľava: Schmitt, Cernan (sediaci) a Evans)
Portrét posádky Apolla 17
(zľava: Schmitt, Cernan (sediaci) a Evans)

Apollo 17 bol posledný let programu Apollo, zatiaľ posledný let človeka na Mesiac. Štart sa uskutočnil 7. decembra 1972 a po 12-tich dňoch veliteľský modul lode pristál v Tichom oceáne. Bola to zároveň jediná misia, ktorej sa zúčastnil vedecký pracovník – geológ Harrison Schmitt.

Po pristátí lunárneho modulu zvaného "Challenger" na Mesiaci Eugene Cernan a Harrison Schmitt uskutočnili tri výstupy v skafandroch na jeho povrch. Tretí člen posádky, Ronald Evans, zatiaľ obiehal okolo Mesiaca vo veliteľskom a servisnom module "America" vo výške približne 110 km nad jeho povrchom.[1] Posledným človekom stojacim na Mesiaci bol Eugene Cernan, astronaut so slovenskými koreňmi. Krátko pred návratom do lunárneho modulu počas posledného výstupu vyslovil: "Keď teraz naposledy kráčam po Mesiaci, dúfam, že to nebudú posledné kroky na dlho a že budúcnosť ukáže, že dnešný výboj ukul ďalší osud ľudstva. My opúšťame Taurus-Littrow v mieri, tak, ako sme sem prišli. Nech tí, ktorí sa sem vrátia, prídu v mieri a v pokoji pre celé ľudstvo. Nech má posádka Apolla 17 šťastnú cestu domov!" [2]

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Posádku Apolla 17 tvorili

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Záložná posádka

Prípravy na let[upraviť | upraviť zdroj]

Za začiatok príprav na let Apolla 17 možno považovať október 1970, kedy na Kennedyho vesmírne stredisko (KSC) začali prichádzať prvé diely nosnej rakety Saturn V s výrobným číslom SA-512. V marci 1972 dorazila na KSC aj veliteľská a pomocná sekcia vlastnej lode Apollo. Následne sa zahájili jej skúšky vo vákuovej komore. V polovici mája 1972 sa v montážnej hale č. 3 Vehicle Assembly Building (VAB) začala na pohyblivom vypúšťacom zariadení zostavovať nosná raketa, ktorej budovanie trvalo takmer do konca júna.

2. júna 1972 bol na KSC privezený aj lunárny rover, o niečo neskôr ho nasledoval lunárny modul, ktorý tiež podstúpil skúšky vo vákuovej komore. V júli sa skúšky veliteľského, servisného aj lunárneho modulu skončili a zahájila sa montáž ich zostavy. 24. augusta sa už kompletne zostavená kozmická loď premiestnila do VAB a tam ju pripevnili na vrchol nosnej rakety. O štyri dni neskôr sa celá zostava presunula na štartovací komplex 39-A. 11. októbra sa začala celková skúška systémov nosnej rakety. 20. a 21. novembra prebehlo skúšobné odpočítavanie, 30. novembra bolo zahájené vlastné odpočítavanie pred štartom. Záverečná časť odpočítavania prebiehala bez problémov. Posádka prišla na rampu približne tri hodiny pred štartom.

Nočný štart Apolla 17

Štart bol stanovený na 21:53 – 01:31 hodín miestneho času. Išlo o prvý a zároveň jediný nočný štart v programe Apollo. V čase 21:53 sa štart uskutočniť nemohol vinou časového zariadenia TCS. Odpočítavanie bolo prerušené a z času T-3, 07 minúty bolo vrátené na T-22 minút. Po odstránení námrazy, ktorá sa za ten čas utvorila na ochladených motoroch, sa odpočítavanie rozbehlo znova. Opäť však bolo prerušené, tentoraz v čase T-8 minút. Znova sa rozbehlo o 00:25 miestneho času a tentoraz už nerušene prebehlo až do konca.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Apollo 17 sa najprv dostalo na parkovaciu obežnú dráhu okolo Zeme. Trojhodinové oneskorenie štartu sa podarilo "dohnať" letom po rýchlejšej dráhe. Po dvoch obehoch sa loď zážihom tretieho stupňa Saturnu V (manéver TLI) odpútala od Zeme a zamierila k Mesiacu. Prestavba lode, pri ktorej sa lunárny modul pripája na opačný koniec veliteľského modulu, než s ktorým bol spojený pri štarte, prebehla bez problémov. Apollo 17 sa k Mesiacu priblížilo 10. decembra, na jeho obežnú dráhu ju dostal manéver LOI-1, ktorý prebehol v zákryte za Mesiacom.

Zatiaľ čo veliteľský modul America s Ronom Evansom na palube pokračoval v obletoch Mesiaca (celkom 75 obletov), lunárny modul Challenger s posádkou Eugene A. Cernan a Harrison H. Schmitt pristáli 11. decembra 1972 na povrchu Mesiaca v údolí Taurus-Littrow v mesačnom Mori jasu (Mare Serenitatis). Posádka strávila na povrchu Mesiaca celkom 75 hodín. Počas tejto doby uskutočnila 3 výstupy na povrch Mesiaca v celkovom trvaní 22 hodín a 4 minúty, pri ktorých preskúmala s použitím lunárneho vozidla Lunar Rover celkom 33,8 km údolia Taurus-Littrow. Na Zem dopravila celkom 110,5 kg vzoriek mesačnej horniny.

Počas návratu k Zemi uskutočnil pilot veliteľského modulu Ronald Evans výstup do otvoreného vesmíru s dĺžkou 1 hodiny a 6 minút, pri ktorom vybral z kamery umiestnenej na vonkajšom plášti Apolla 17 tri kazety s naexponovaným filmom.

Veliteľský modul Apolla 17 pristál 19. decembra 1972 v Tichom oceáne blízko Samoy, približne 640 metrov od predpokladaného bodu pristátia vo vzdialenosti 6,5 km od záchrannej lode USS Ticonderoga.

Veliteľ Apolla 17 Eugene A. Cernan sa zapísal do histórie ako posledný človek, ktorý zanechal svoje stopy na Mesiaci. Počas svojich prechádzok po povrchu mal so sebou tiež česko-slovenskú vlajku, ako symbol svojho vzťahu k predkom, pochádzajúcich z Čiech a zo Slovenska, ktorú potom venoval Astronomickému ústavu AV ČR v Ondřejově.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Videá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.lib.cas.cz/space.40/1972/INDEX1.HTM
  2. http://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/apollo/ap-17/index.htm

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]