Poštová známka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Penny Black - prvá poštová známka na svete

Poštová známka je cenina, ktorá slúži ako doklad o zaplatení poštového poplatku. Dnes väčšinou malý papierový štvorček prilepený na obálke.

Dejiny poštových známok[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudia odpradávna používali rozličné spôsoby úhrady za poštové služby, kým vývin dospel k dnešnej forme. Do prvej polovice 19. storočia sa poštovné vyberalo rôznymi spôsobmi. Napríklad v Nemecku chodili uniformovaní úradníci (tzv. postilióni), ktorí zvončekmi dávali na známosť, že sa prijíma pošta, pričom sa hneď na mieste platili poplatky a zásielky sa vhadzovali do uzavretých schránok. V Anglicku hradili poštovné nie odosielatelia, ale adresáti.

Zásobník s poštovými známkami

V Paríži už roku 1653 používali ceduľku s nápisom o zaplatení poštovného, na Sardínii sa roku 1818 objavila obálka s vytlačenou pečiatkou, na území bývalej Juhoslávie navrhol roku 1835 Laurenc Košir používať nalepený obrazec s výškou poplatku a podobne. Prvenstvo však získalo Anglicko vydaním prvej známky sveta 6. mája 1840, bola to Black Penny podľa návrhu poštového reformátora Rowlanda Hilla. Anglický vzor prebrali postupne vo všetkých krajinách. Na Slovensku, ktoré bolo do konca prvej svetovej vojny súčasťou Rakúskej (resp. Rakúsko-uhorskej) monarchie, začali prvé známky platiť v roku 1850. Prvé česko-slovenské známky vyšli 18. decembra 1918, navrhol ich známy secesný umelec Alfons Mucha. Prvé slovenské známky vyšli v marci 1939, krátko po vyhlásení nezávislosti vojnovej Slovenskej republiky 14. marca 1939.[1] Obnovenie nezávislej poštovej a filatelistickej činnosti na Slovensku nastalo po vyhlásení nezávislosti Slovenskej republiky dňa 1. januára 1993.

Známky sa tlačia troma technikami (tlač z plochy, z výšky a z hĺbky, resp. ich kombináciami). Oddeľovanie známok sa robí strihaním alebo trhaním v miestach perforácie.

Rozdelenie známok podľa ich funkcie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa účelu použitia ich delíme na:

  • Výplatná poštová známka - klasická poštová známka, slúžiaca na úhradu poštovného (najmä na listové zásielky)
  • Doplatná poštová známka - známka, ktorou sa doplácala chýbajúca suma na poštovnom (zvyčajne prijímateľom zásielky)
  • Spešná poštová známka
  • Letecké poštová známka - poštová známka, ktorá slúži na úhradu poštovej zásielky prepravej letecky (často nesie označenie "par avion")
  • Novinová poštová známka - poštová známka, ktorá slúži na úhradu dodania novinovej zásielky adresátovi; dnes sú už skôr zriedkavé
  • Služobná poštová známka - poštová známka, využívaná v služobnom styku pracovníkmi pošty; dnes už skôr zriedkavé
  • Doručná poštová známka
  • okrem toho sa vyskytli aj: balíkové, železničné, nedeľné a známky oslobodzujúce od poštovného

Podľa funkcie:

  • Čistá poštovná známka - teda známka nepoužitá na úhradu poštovej služby (zbierajú sa väčšinou nepoužité známky, v prípade vzácnych exemplárov aj opečiatkované)
  • Pečiatková poštovná známka - teda známka použitá na úhradu poštovej služby a pečiatkou znehodnotená pracovníkmi pošty

Podľa formátu:

  • Tlačový list
  • Upravený tlačový list
  • Hárček

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. HLINKA, B. - MUCHA, L.: Filatelistický atlas. Praha : Geodetický a kartografický podnik, 1986, 3. vyd., s. 19 [heslo: Československo].

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]