Apollo 5

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Apollo 5
Znak misie
LM1 embr original.jpg
Údaje o misii
Názov misie: Apollo 5
Lunárny modul: LM-1
Nosná raketa: Saturn IB SA-204
Kozmodróm (rampa): Cape Kennedy (LC-37B)
Štart: 22. január 1968, 22:48:09 UTC UTC
Pristátie: 23. január 1968, 09:58 UTC (nekontrolovaný vstup do atmosféry)
Návratový stupeň: 24. január 1968
Pristávací stupeň: 12. február 1968
Trvanie: 11 hodín, 10 minút
Počet obehov: 7
Apogeum: 214 km
Perigeum: 162 km
Doba obehu: 89,5 minút
Inklinácia: 31,6°
Hmotnosť: Pri štarte:
Lunárny modul: 14 360 kg
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Apollo 4 Apollo 6

Pozri aj Kozmonautický portál

Apollo 5 bola nepilotovaná misia programu Apollo.

Ciele misie[upraviť | upraviť zdroj]

Štart Apolla 5, 22. január 1968

Rok po tragickej smrti astronautov v Apolle 1 pred jeho štartom z rampy LC-34 na Cape Kennedy bola vyslaná na obežnú dráhu Zeme loď bez astronautov s cieľom otestovať 14 360 kg ťažký lunárny modul (LM-1), vyrobený americkou firmou Grumman. Počas testu sa mali vyskúšať motory oboch stupňov mesačnej sekcie v prostredí vesmírneho vákua. Štart sa uskutočnil pomocou nosnej rakety Saturn IB, ktorá mala byť pôvodne použitá pre Apollo 1. Odklad letu až na január 1968 bol spôsobený vynútenými prestavbami podľa požiadaviek vyšetrovacej komisie aj prejavujúcimi sa drobnými závadami počas odpočítavania. Modul bol identický s verziou plánovanou pre použitie pri lete na Mesiac, chýbali mu iba pre tento skúšobný let nepotrebné podperné nohy.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Raketa Saturn IB (SA-204) odštartovala s loďou a lunárnym modulom v pondelok 22. januára 1968 o 22:48:09 svetového času (UTC) z Cape Kennedy. Po postupnom odhodení oboch stupňov nosnej rakety sa Apollo dostalo na obežnú dráhu vo výške 162 – 214 km nad povrchom Zeme. Z austrálskej sledovacej stanice v Canberre sa na pokyn aktivoval adaptér modulu SLA, odpojil sa tretí stupeň nosnej rakety (zanikol v atmosfére po troch rokoch), kužeľový kryt nahrádzajúci veliteľskú a servisnú sekciu a potom už lunárny modul letel samostatne. Tým bol program letu naplnený a NASA vyhlásila, že lunárny modul už nepotrebuje skúšať v bezpilotnom režime druhýkrát (ušetrí sa tak jedna raketa). Apollo 5 aj oddelene letiaci lunárny modul po úspešnej skúške na druhý deň zanikli v atmosfére. Pristátie žiadnej časti tohto Apolla na Zemi nebolo v pláne.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • BENSON, Charles D.; FAHERTY, William B.. Moonport: A History of Apollo Launch Facilities and Operations. [s.l.] : NASA, 1978. Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]