A-001

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Test únikového systému lode Apollo A-001
Údaje o misii[1]
Názov misie: Test únikového systému lode Apollo A-001
Nosná raketa:Little Joe II
Posádka:bez posádky
Kozmodróm (rampa):White Sands Missile Range (LC 36)
Štart: 13. máj 1964
Pristátie: 13. máj 1964
Trvanie: 5 min 50 s
Počet obehov:suborbitálny let
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Pad Abort Test-1A-002

A-001 bola druhá misia rakety Little Joe II, druhý test únikového systému kozmickej lode Apollo a zároveň prvým testom únikového systému pri ostrých letových podmienkach. Štart sa uskutočnil 13. mája 1964 zo štartovacieho komplexu 36 základne White Sands Missile Range.

Ciele misie[upraviť | upraviť zdroj]

Raketa Little Joe II pri misii A-001

Hlavnou úlohou bolo overenie funkčnosti a bezpečnosti únikového systému systému kozmickej lode Apollo. Bol to už druhý test systému, ale predošlý test Pad Abort Test-1, sa konal v nulovej nadmorskej výške a s nulovou počiatočnou rýchlosťou. Tentoraz mal test prebehnúť pri skutočnom lete. Pre tento test (a tri ďalšie) bola vyvinutá raketa Little Joe II, ktorá, podobne ako jej predchodkyňa z programu Mercury, predstavovala lacný a nenáročný prostriedok na štúdium komponent pri vysokom dynamickom zaťažení. Raketa mala jeden hlavný motor na tuhé palivá Algol a šesť pomocných rakiet Recruit. Hlavný motor vyhorel približne 42 sekúnd po štarte a pomocné rakety horeli len 1,5 sekundy. Aj napriek relatívne krátkej dobe zážihu dokázala raketa vyniesť maketu veliteľského a servisného modulu do výšky 9 km a dosiahnuť transsonickú rýchlosť (0,8 - 1,3 Ma pozri Machovo číslo), keď na trup kozmickej lode pôsobí najvyššie dynamické zaťaženie.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Štart bol naplánovaný na 12. mája, ale poveternostné podmienky si vyžiadali odklad o 24 hodín. Opakovaný štart 13. mája o 12:59:59 prebehol úspešne a raketa bezpečne odštartovala. Samotný test únikového systému prebehol 44 sekúnd po štarte, keď rádiový signál z pozemnej riadiacej stanice vydal rozkaz na zastavenie ťahu (to bolo dosiahnuté úmyselným porušením plášťa motora Algol). Systém potom automaticky rozpoznal stratu ťahu a uviedol do činnosti subsystém pre núdzové oddelenia veliteľského modulu a následne boli zapálené rakety vo veži únikového systému. Pri oddeľovaní bol ľahko poškodený veliteľský modul, došlo k tomu po odstavení ťahu rakety, keď sa veliteľský modul po svojom oddelení ľahko dotkol zvyšku rakety, ktorá pokračovala v lete po balistickej krivke. Škody však neboli nijak výrazné. Jediný problém nastal pri vypúšťaní padákov. Modul mal dosadnúť pomocou troch padákov, jeden sa však utrhol. Rýchlosť klesania so všetkými tromi padákmi mala byť 7,3 m/s a neprítomnosť jedného padáku ju zvýšila na 7,9 m/s, čo nepredstavovalo vážny problém. Modul dosadol 6,8 km do miesta štartu. Až na odtrhnutie padáku, bol test úspešný.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Richard W. Orloff. Apollo by the Numbers: A Statistical Reference (SP-4029) [online]. . Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku A-001 na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).