Apollo 9

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Apollo 9
Znak misie
Apollo-9-patch.png
Údaje o misii
Názov misie: Apollo 9
Veliteľský modul:CM-104
Servisný modul:SM-104
Lunárny modul:LM-3
Nosná raketa:Saturn V SA-504
Volací znak:veliteľský modul: Gumdrop
lunárny modul: Spider
Posádka:3
Kozmodróm (rampa):Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39A)
Štart: 3. marec 1969, 16:00:00,67 UTC
Pristátie: 13. marec 1969, 17:00:54 UTC
severná oblasť Atlantického oceánu; 380 km severovýchodne od ostrova Grand Turk
23°12.5′S 67°56′Z / 23,2083°S 67,933°Z / 23.2083; -67.933 (Miesto pristátia Apolla 9)
Trvanie: 10 dní, 1 hodina, 54 sekúnd
Počet obehov:151
Apogeum:497 km
Perigeum:204 km
Doba obehu:91,55 minút
Inklinácia:33,8°
Hmotnosť:pozri parametre misie
Fotografia posádky
Zľava doprava: McDivitt, Scott a Schweickart
Zľava doprava: McDivitt, Scott a Schweickart
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Apollo-8-patch.png Apollo 8Apollo-10-LOGO.png Apollo 10

Pozri aj Kozmonautický portál

Apollo 9 bolo tretím americkým pilotovaným kozmickým letom v rámci programu Apollo. Hlavným cieľom misie bolo komplexne otestovať kompletnú zostavu kozmickej lode Apollo počas letu, zatiaľ na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme. V priebehu misie sa prvýkrát uskutočnil aj manuálne riadený let lunárneho modulu a pri dvoch výstupoch z kozmickej lode astronauti prvýkrát otestovali v otvorenom vesmíre fungovanie skafandrov pre program Apollo.

Posádka[upraviť | upraviť kód]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť kód]

† Williams dňa 5. októbra 1967 zahynul pri havárii lietadla T-38 neďaleko Tallahassee a bol nahradený Alanom L. Beanom.

Podporná posádka[upraviť | upraviť kód]

* Nahradil Haisa dňa 12. júla 1968
** Nahradil Mitchella dňa 13. novembra 1968

Letoví riaditelia[upraviť | upraviť kód]

Naplánovanie letu[upraviť | upraviť kód]

Nosná raketa Saturn V roluje z montážnej haly Vertical Assembly Building (VAB) k štartovaciemu komplexu 39A, 3. január 1969

Pri misii Apollo 9 sa po prvýkrát vyskúšal pilotovaný let lunárneho modulu. Pôvodný scenár (podrobnejšie v opise letu Apollo 8) predpokladal, že pilotovanie lunárneho modulu a manévre s ním sa vyskúšajú na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme pri dvoch testoch – D a E.

Test D sa mal uskutočniť na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme, kam mala byť kompletná kozmická loď Apollo vynesená dvoma raketami Saturn IB, z ktorých jedna mala vyniesť posádku v lodi skladajúcej sa z veliteľského a servisného modulu, zatiaľ čo druhá raketa mala na obežnú dráhu vyniesť lunárny modul. Po teste D mal nasledovať test E s podobnými úlohami plnenými na eliptickej obežnej dráhe okolo Zeme s apogeom 7 400 km. Na test E mal byť použitý cieľový scenár štartu, t.j. celý komplet kozmickej lode Apollo mala na obežnú dráhu vyniesť raketa Saturn V.

Vzhľadom k zaradeniu pôvodne neplánovaného letu, ktorý uskutočnilo Apollo 8, bol test D modifikovaný. Uskutočnil sa na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme, ale neboli pri ňom použité dve rakety Saturn IB, ale celý komplet vyniesla na obežnú dráhu jedna raketa Saturn V.

Po lete Apolla 7 bol pre let do vesmíru rad na posádke veliteľa McDivitta, ktorá sa pripravovala na uskutočnenie testu D. Vzhľadom na charakter misie, na ktorú sa pripravovala, sa McDivittova posádka nezúčastnila mimoriadne naplánovaného letu Apolla 8, ale pokračovala vo výcviku na misiu Apollo 9, ktorej ciele boli veľmi blízke pôvodnému scenáru testu D.

Emblém misie[upraviť | upraviť kód]

Emblém misie

Kruhový emblém zobrazuje raketu Saturn V s nápisom „USA“, kozmickú loď Apollo (CSM) a lunárny modul (LM). Za povšimnutie stojí umiestnenie oboch kozmických lodí, pričom CSM mieri na bočný prielez LM, zatiaľ čo spojenie CSM a LM sa vykonávalo spojovacím otvorom v hornej časti LM. Pozdĺž horného okraja kruhu sú abecedne zaznamenané mená astronautov Apolla 9. V mene McDivitt je červenou farbou vyplnené písmeno „D“, čo symbolizuje charakteristiku misie, pri ktorej mala posádka za úlohu otestovať lunárny modul na nízkej obežnej dráhe Zeme. V spodnej časti emblému je zobrazený názov misie. Námorná modrá farba v pozadí symbolizuje nekonečnú hĺbku vesmíru. Letový emblém navrhol Allen Stevens z Rockwell International.[1]

Priebeh letu[upraviť | upraviť kód]

Štart Apolla 9, 3. marec 1969

V pondelok 3. marca 1969 astronauti vstávali o 05:45 miestneho času. Potom Jim McDivitt, David Scott a Russell Schweickart absolvovali poslednú lekársku prehliadku pred štartom a usadili sa k raňajkám. Tradične sa podávali miešané vajíčka, malý steak, toast, pomarančový džús a káva. Pri raňajkách im spoločnosť robili predstavitelia NASA, šéfastronaut Alan Shepard, záložný pilot lunárneho modulu Alan Bean a ďalší hostia. Potom nasledovalo obliekanie skafandrov a o 08:05 astronauti vyšli z Budovy operácií kozmických lodí s ľudskou posádkou (Manned Spacecraft Operations Building), zamávali prítomným a spolu s dvoma technikmi a Shepardom nasadli do špeciálne upravenej dodávky, ktorá ich doviezla k 14 km vzdialenému štartovaciemu komplexu 39A. Shepard z dodávky vystúpil pri Stredisku riadenia štartu (Launch Control Center). Veliteľ Jim McDivitt nastúpil do veliteľského modulu o 08:29 ako prvý, o 08:34 ho nasledoval pilot lunárneho modulu Russell Schweickart a o 08:40 napokon pilot veliteľského modulu David Scott. Záložný pilot veliteľského modulu Richard Gordon bol vtedy v kabíne a všetkým trom pomáhal usadiť sa na svoje miesta. Okolo 09:20 došlo k uzavretiu poklopu prielezu kozmickej lode.[2]

Misia Apollo 9 odštartovala 3. marca 1969 o 11:00:00,67 miestneho času (16:00:00,67 svetového času) pomocou nosnej rakety Saturn V zo štartovacieho komplexu 39A v Kennedyho vesmírnom stredisku. V čase 16:10:59 UTC kozmická loď dosiahla nízku obežnú dráhu okolo Zeme vo výške 164,6 – 167,2 km. O 18:43 UTC sa veliteľský a servisný modul oddelil od 3. stupňa rakety Saturn V, otočil sa o 180 stupňov, o 19:01:59 UTC sa spojil s lunárnym modulom, pomenovaným pri tomto lete Spider (pavúk), ktorý bol umiestnený v „hornej“ časti 3. stupňa. O 20:08:05 sa teraz už kompletná kozmická loď Apollo 9 definitívne oddelila od 3. stupňa rakety Saturn V. Dňa 4. marca 1969 sa posádka venovala manévrom kozmickej lode ako celku. V nasledujúci deň, 5. marca, prestúpili McDivitt a Schweickart do lunárneho modulu a vykonali kontrolu jeho systémov, uskutočnili priamy televízny prenos z paluby lunárneho modulu a vykonali manéver celého súlodia pomocou motora pristávacieho stupňa lunárneho modulu, ktorý zažali na 367 sekúnd a loď tým zrýchlili o 522 m/s. Potom sa vrátili do veliteľského modulu. Dňa 6. marca prestúpili McDivitt so Schweickartom znovu do lunárneho modulu. Na programe bol Schweickartov výstup do otvoreného vesmíru. Pôvodne mal Schweickart voľným priestorom prestúpiť z lunárneho do veliteľského modulu. Kvôli nevoľnosti ale tento prestup nedokončil, a tak sa po 37 minút trvajúcom výstupe vrátil späť do lunárneho modulu.

Pohľad na lunárny modul Spider z veliteľského modulu Gumdrop, 7. marec 1969

Dňa 7. marca vstúpili McDivitt a Schweickart opäť do lunárneho modulu. Pilot veliteľského modulu David Scott oddelil komplet veliteľského a servisného modulu od lunárneho modulu, zažal motory reaktívneho riadiaceho systému (RCS) a obidve kozmické plavidlá sa od seba vzdialili na vzdialenosť 5,5 km. McDivitt so Schweickartom potom uskutočnili s lunárnym modulom aktívne priblíženie k veliteľskému modulu. Lunárny modul sa s veliteľským modulom úspešne spojil. Kozmická loď Apollo bola rozpojená po dobu 6,5 hodiny a obe jej časti boli od seba vzdialené až 183,5 km. Po návrate McDivitta a Schweickarta do veliteľského modulu bol lunárny modul odhodený.

Zvyšok letu posádka sledovala satelit na detekciu meteoroidov Pegasus III agentúry NASA, ktorý bol vypustený 30. júla 1965. Ďalej snímali multispektrálne snímky Zeme a pripravovali sa na zostup. V deň návratu na Zem, 13. marca 1969, bolo na mieste plánovaného pristátia nepriaznivé počasie, a preto sa let predĺžil o jeden oblet. O 16:31:41 UTC vykonala posádka brzdiaci manéver zapálením hlavného motora servisného modulu na 11,8 sekúnd, čím sa loď spomalila o 77 m/s. O 16:34 UTC bol nepotrebný servisný modul odhodený a o 16:46 UTC vstúpil veliteľský modul vo výške 120 km do atmosféry. O 17:00:54 UTC veliteľský modul Gumdrop pristál pomocou padákov na hladinu Atlantického oceánu. Miesto pristátia sa nachádzalo 380 km severovýchodne od ostrova Grand Turk a 4,8 km od plánovaného bodu. Necelú hodinu po pristátí vrtuľník dopravil posádku na palubu čakajúcej lietadlovej lode USS Guadalcanal.

Zaujímavosťou je, že odhodený lunárny modul Spider bol ešte viac ako 12 nasledujúcich rokov umelou družicou Zeme a až 23. októbra 1981 zanikol v atmosfére.

Parametre misie[upraviť | upraviť kód]

  • Hmotnosť:
    • veliteľského/servisného modulu (CSM): 26 801 kg
    • lunárneho modulu (LM): 14 575 kg

Parametre obežnej dráhy v deň štartu[upraviť | upraviť kód]

Spojenie LM-CSM[upraviť | upraviť kód]

  • Rozpojenie: 7. marec 1969 – 12:39:36 UTC
  • Spojenie: 7. marec 1969 – 19:02:26 UTC

Výstupy mimo kozmickej lode (EVA)[upraviť | upraviť kód]

  • Schweickart – výstup z predného prielezu lunárneho modulu
    • Začiatok: 6. marec 1969, 16:45:00 UTC
    • Koniec: 6. marec 1969, 17:52:00 UTC
    • Trvanie: 1 hodina, 7 minút
  • Scott – stand up EVA – z bočného prielezu veliteľského modulu
    • Začiatok: 6. marec 1969, 17:01:00 UTC
    • Koniec: 6. marec 1969, 18:02:00 UTC
    • Trvanie: 1 hodina, 1 minúta

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Ota Kéhar. Apollo 9 [online]. astronomia.zcu.cz, [cit. 2019-07-30]. Dostupné online.
  2. Apollo 9 [online]. history.nasa.gov, [cit. 2020-07-14]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. 1. vyd. Praha : Práce, 1982. 480 s. ISBN 24-033-82.
  • VÍTEK, Antonín, LÁLA, Petr. Malá encyklopedie kosmonautiky. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1982. 392 s. ISBN 23-079-82.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Apollo 9

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]