Apollo 9

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Apollo 9
Znak misie
Apollo-9-patch.png
Údaje o misii
Názov misie Apollo 9
Veliteľský modul: CM-104
meno: Gumdrop
Servisný modul: SM-104
Lunárny modul: LM-3
meno: Spider
Nosná raketa: Saturn V (SA-504)
Volací znak: CSM: Gumdrop, LM: Spider
Posádka: 3
Kozmodróm (rampa): Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39A)
Štart: 3. marec 1969, 16:00:00 UTC
Pristátie: 13. marec 1969, 17:00:54 UTC, severný Atlantický oceán
23°15′S 67°56′Z / 23.250°S 67.933°Z / 23.250; -67.933 (Miesto pristátia Apolla 9)
Trvanie: 10 dní, 1 hodina, 0 minút, 54 sekúnd
Apogeum: 192,4 km
Perigeum: 189,5 km
Doba obehu: 88,64 minút
Inklinácia: 32,57°
Hmotnosť: Veliteľský + servisný modul: 26 801 kg
Lunárny modul: 14 575 kg
Fotografia posádky
Zľava doprava: McDivitt, Scott a Schweickart
Zľava doprava: McDivitt, Scott a Schweickart
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Apollo-8-patch.png Apollo 8 Apollo-10-LOGO.png Apollo 10

Pozri aj Kozmonautický portál

Let Apollo 9 bol tretím pilotovaným letom programu Apollo. V jeho priebehu sa uskutočnil prvý pilotovaný let lunárneho modulu.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Naplánovanie letu[upraviť | upraviť zdroj]

Pri lete Apolla 9 bol poprvýkrát vyskúšaný pilotovaný let lunárneho modulu. Pôvodný scenár (podrobnejšie popis letu Apollo 8) predpokladal, že pilotovanie lunárneho modulu a manévre s ním budú vyskúšané na obežnej dráhe okolo Zeme pri dvoch testoch – D a E.

Test D sa mal uskutočniť na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme, kam mala byť kompletná kozmická loď Apollo vynesená dvoma raketami Saturn IB, z ktorých jedna mala vyniesť posádku v lodi skladajúcej sa z veliteľského a servisného modulu, zatiaľ čo druhá raketa mala na obežnú dráhu vyniesť lunárny modul. Po teste D mal nasledovať test E s podobnými úlohami plnenými na eliptickej obežnej dráhe okolo Zeme s apogeom 7 400 km (4600 míľ). Na test E mal byť použitý cieľový scenár štartu, t. j. celý komplet kozmickej lode Apollo mala na obežnú dráhu vyniesť raketa Saturn 5.

Vzhľadom k zaradeniu pôvodne neplánovaného letu, ktorý uskutočnilo Apollo 8, bol test D modifikovaný. Uskutočnil sa na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme, ale neboli pri ňom použité dve rakety Saturn 1B, ale celý komplet vyniesla na obežnú dráhu jedna raketa Saturn 5.

Po lete Apolla 7 bol pre let do vesmíru rad na posádke veliteľa McDivitta, ktorá bola pripravovaná na uskutočnenie testu D. Vzhľadom k cieľom, pre ktoré bola pripravovaná, sa McDivittova posádka nezúčastnila mimoriadne naplánovaného letu Apolla 8, ale pokračovala vo výcviku pre let Apolla 9, ktorého ciele boli veľmi blízke pôvodnému scenáru testu D.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Raketa Saturn V s kozmickou loďou Apollo 9 odštartovala 3. marca 1969 o 16:00:00 UTC (t. j. 17:00 stredoeurópskeho času) z odpaľovacej základne LC 39A Kennedyho vesmírneho strediska.
  • O 16:10:59 UT dosiahla kozmická loď nízku obežnú dráhu okolo Zeme.
  • O 18:43 UT sa veliteľský a servisný modul oddelil od 3. stupňa rakety Saturn 5, otočil sa o 180 stupňov, o 19:01:59 UT sa spojil s lunárnym modulom, pomenovaným pri tomto lete Spider (pavúk), ktorý bol umiestnený v „hornej“ časti 3. stupňa. O 20:08:05 sa teraz už kompletná kozmická loď Apollo 9 definitívne oddelila od 3. stupňa rakety Saturn 5.
  • 4. marca 1969 sa posádka venovala manévrom kozmickej lode ako celku.
  • 5. marca 1969 prestúpili James McDivitt a Russell Schweickart do lunárneho modulu a vykonali kontrolu jeho systémov, uskutočnili priamy TV prenos z paluby lunárneho modulu a vykonali manéver celého súlodia pomocou motora pristávacieho stupňa lunárneho modulu, ktorý zažali na 367 s a loď tým zrýchlili o 522 m/s. Potom sa vrátili do veliteľského modulu.
  • 6. marec 1969 prestúpili McDivitt so Schweickartem znovu do lunárneho modulu. Na programe bol Schweickartov výstup do voľného kozmického priestoru. Pôvodne mal Schweickart voľným priestorom prestúpiť z lunárneho do veliteľského modulu. Pre nevoľnosť ale nemohol byť tento prestup dokončený a tak sa po 37 minút trvajúcom výstupe Schweickart vrátil späť do lunárneho modulu.
  • 7. marca 1969 vstúpili McDivitt a Schweickart znova do lunárneho modulu. Pilot veliteľského modulu David Scott oddelil komplet veliteľského a servisného modulu od lunárneho modulu, zažal motory reaktívneho riadiaceho systému RCS a obidve kozmické plavidlá sa od seba vzdialili na 5,5 km. McDivitt so Schweickartem potom uskutočnili s lunárnym modulom aktívne priblíženie k veliteľskému modulu. Lunárny modul sa s veliteľským modulom úspešne spojil. Kozmická loď Apollo bola rozpojená po dobu 6,5 hodiny a obe jej časti boli od seba vzdialené až 183,5 km. Po návrate McDivitta a Schweickarta do veliteľského modulu bol lunárny modul odhodený.
  • Zvyšok letu posádka sledovala satelit pre detekciu meteroidov Pegasus III agentúry NASA, ktorý bol vypustený 30. júla 1965. Ďalej snímali multispektrálne snímky Zeme a pripravovali sa na zostup.
  • V deň návratu na Zem 13. marca 1969 bolo na mieste plánovaného pristátia nepriaznivé počasie a preto bol let o jeden oblet Zeme predĺžený. O 16:31:41 UT vykonala posádka brzdiaci manéver zapálením hlavného motora servisného na 11,8 s, čím sa loď spomalila o 77 m/s. O 16:34 UT bol nepotrebný servisný modul odhodený a o 16:46 UT vstúpil veliteľský modul vo výške 120 km do atmosféry. O 17:00:54 UT pristál veliteľský modul na hladinu Atlantiku 4,8 km od plánovaného cieľa, asi 290 km východne od Bahamského súostrovia. Necelú hodinu po pristátí dopravila helikoptéra posádku na palubu lode USS Guadalcanal.
  • Odhodený lunárny modul Spider bol ešte viac ako 12 nasledujúcich rokov umelou družicou Zeme až 23. októbra 1981 zanikol v atmosfére.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]