Apollo 9

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Apollo 9
Znak misie
Apollo-9-patch.png
Údaje o misii
Názov misie: Apollo 9
Veliteľský modul: CM-104
Servisný modul: SM-104
Lunárny modul: LM-3
Nosná raketa: Saturn V SA-504
Volací znak: veliteľský modul: Gumdrop
lunárny modul: Spider
Posádka: 3
Kozmodróm (rampa): Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39A)
Štart: 3. marec 1969, 16:00:00,67 UTC
Pristátie: 13. marec 1969, 17:00:54 UTC, severná oblasť Atlantického oceánu; 380 km severovýchodne od ostrova Grand Turk
23°15′S 67°56′Z / 23,250°S 67,933°Z / 23.250; -67.933 (Miesto pristátia Apolla 9)
Trvanie: 10 dní, 1 hodina, 54 sekúnd
Počet obehov: 151
Apogeum: 497 km
Perigeum: 204 km
Doba obehu: 91,55 minút
Inklinácia: 33,8°
Hmotnosť: pozri parametre misie
Fotografia posádky
Zľava doprava: McDivitt, Scott a Schweickart
Zľava doprava: McDivitt, Scott a Schweickart
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Apollo-8-patch.png Apollo 8 Apollo-10-LOGO.png Apollo 10

Pozri aj Kozmonautický portál

Let Apollo 9 bol tretím pilotovaným letom programu Apollo. V jeho priebehu sa uskutočnil prvý pilotovaný let lunárneho modulu.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

† Williams dňa 5. októbra 1967 zahynul pri havárii lietadla T-38 neďaleko Tallahassee a bol nahradený Alanom L. Beanom.

Podporná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

* Nahradil Haisa dňa 12. júla 1968
** Nahradil Mitchella dňa 13. novembra 1968

Letoví riaditelia[upraviť | upraviť zdroj]

Naplánovanie letu[upraviť | upraviť zdroj]

Nosná raketa Saturn V roluje z montážnej haly VAB k štartovaciemu komplexu 39A, 3. január 1969

Pri lete Apolla 9 bol poprvýkrát vyskúšaný pilotovaný let lunárneho modulu. Pôvodný scenár (podrobnejšie popis letu Apollo 8) predpokladal, že pilotovanie lunárneho modulu a manévre s ním budú vyskúšané na obežnej dráhe okolo Zeme pri dvoch testoch – D a E.

Test D sa mal uskutočniť na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme, kam mala byť kompletná kozmická loď Apollo vynesená dvoma raketami Saturn IB, z ktorých jedna mala vyniesť posádku v lodi skladajúcej sa z veliteľského a servisného modulu, zatiaľ čo druhá raketa mala na obežnú dráhu vyniesť lunárny modul. Po teste D mal nasledovať test E s podobnými úlohami plnenými na eliptickej obežnej dráhe okolo Zeme s apogeom 7 400 km (4 600 míľ). Na test E mal byť použitý cieľový scenár štartu, t.j. celý komplet kozmickej lode Apollo mala na obežnú dráhu vyniesť raketa Saturn V.

Vzhľadom k zaradeniu pôvodne neplánovaného letu, ktorý uskutočnilo Apollo 8, bol test D modifikovaný. Uskutočnil sa na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme, ale neboli pri ňom použité dve rakety Saturn IB, ale celý komplet vyniesla na obežnú dráhu jedna raketa Saturn V.

Po lete Apolla 7 bol pre let do vesmíru rad na posádke veliteľa McDivitta, ktorá bola pripravovaná na uskutočnenie testu D. Vzhľadom k cieľom, pre ktoré bola pripravovaná, sa McDivittova posádka nezúčastnila mimoriadne naplánovaného letu Apolla 8, ale pokračovala vo výcviku pre let Apolla 9, ktorého ciele boli veľmi blízke pôvodnému scenáru testu D.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Štart Apolla 9, 3. marec 1969
  • Raketa Saturn V s kozmickou loďou Apollo 9 odštartovala 3. marca 1969 o 16:00:00,67 UTC (t.j. 17:00 stredoeurópskeho času) zo štartovacieho komplexu LC-39A v Kennedyho vesmírnom stredisku.
  • O 16:10:59 UTC dosiahla kozmická loď nízku obežnú dráhu okolo Zeme.
  • O 18:43 UTC sa veliteľský a servisný modul oddelil od 3. stupňa rakety Saturn V, otočil sa o 180 stupňov, o 19:01:59 UTC sa spojil s lunárnym modulom, pomenovaným pri tomto lete Spider (pavúk), ktorý bol umiestnený v „hornej“ časti 3. stupňa. O 20:08:05 sa teraz už kompletná kozmická loď Apollo 9 definitívne oddelila od 3. stupňa rakety Saturn V.
  • 4. marca 1969 sa posádka venovala manévrom kozmickej lode ako celku.
  • 5. marca 1969 prestúpili James McDivitt a Russell Schweickart do lunárneho modulu a vykonali kontrolu jeho systémov, uskutočnili priamy televízny prenos z paluby lunárneho modulu a vykonali manéver celého súlodia pomocou motora pristávacieho stupňa lunárneho modulu, ktorý zažali na 367 sekúnd a loď tým zrýchlili o 522 m/s. Potom sa vrátili do veliteľského modulu.
  • 6. marca 1969 prestúpili McDivitt so Schweickartom znovu do lunárneho modulu. Na programe bol Schweickartov výstup do otvoreného vesmíru. Pôvodne mal Schweickart voľným priestorom prestúpiť z lunárneho do veliteľského modulu. Pre nevoľnosť ale nemohol byť tento prestup dokončený, a tak sa po 37 minút trvajúcom výstupe Schweickart vrátil späť do lunárneho modulu.
Pohľad na lunárny modul Spider z veliteľského modulu Gumdrop, 7. marec 1969
  • 7. marca 1969 vstúpili McDivitt a Schweickart znovu do lunárneho modulu. Pilot veliteľského modulu, David Scott, oddelil komplet veliteľského a servisného modulu od lunárneho modulu, zažal motory reaktívneho riadiaceho systému (RCS) a obidve kozmické plavidlá sa od seba vzdialili na vzdialenosť 5,5 km. McDivitt so Schweickartom potom uskutočnili s lunárnym modulom aktívne priblíženie k veliteľskému modulu. Lunárny modul sa s veliteľským modulom úspešne spojil. Kozmická loď Apollo bola rozpojená po dobu 6,5 hodiny a obe jej časti boli od seba vzdialené až 183,5 km. Po návrate McDivitta a Schweickarta do veliteľského modulu bol lunárny modul odhodený.
  • Zvyšok letu posádka sledovala satelit pre detekciu meteroidov Pegasus III agentúry NASA, ktorý bol vypustený 30. júla 1965. Ďalej snímali multispektrálne snímky Zeme a pripravovali sa na zostup.
  • V deň návratu na Zem, 13. marca 1969, bolo na mieste plánovaného pristátia nepriaznivé počasie, a preto bol let o jeden oblet Zeme predĺžený. O 16:31:41 UTC vykonala posádka brzdiaci manéver zapálením hlavného motora servisného modulu na 11,8 sekúnd, čím sa loď spomalila o 77 m/s. O 16:34 UTC bol nepotrebný servisný modul odhodený a o 16:46 UTC vstúpil veliteľský modul vo výške 120 km do atmosféry. O 17:00:54 UTC pristál veliteľský modul na hladinu Atlantiku, 4,8 km od plánovaného miesta pristátia, asi 380 km severovýchodne od ostrova Grand Turk. Necelú hodinu po pristátí dopravila helikoptéra posádku na palubu lode USS Guadalcanal.
  • Odhodený lunárny modul Spider bol ešte viac ako 12 nasledujúcich rokov umelou družicou Zeme a až 23. októbra 1981 zanikol v atmosfére.

Parametre misie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hmotnosť:
    • veliteľského/servisného modulu (CSM): 26 801 kg
    • lunárneho modulu (LM): 14 575 kg

Parametre obežnej dráhy v deň štartu[upraviť | upraviť zdroj]

Spojenie LM–CSM[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rozpojenie: 7. marec 1969 – 12:39:36 UTC
  • Spojenie: 7. marec 1969 – 19:02:26 UTC

Výstupy mimo kozmickej lode (EVA)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Schweickart – výstup z predného prielezu lunárneho modulu
    • Začiatok: 6. marec 1969, 16:45:00 UTC
    • Koniec: 6. marec 1969, 17:52:00 UTC
    • Trvanie: 1 hodina, 7 minút
  • Scott – stand up EVA – z bočného prielezu veliteľského modulu
    • Začiatok: 6. marec 1969, 17:01:00 UTC
    • Koniec: 6. marec 1969, 18:02:00 UTC
    • Trvanie: 1 hodina, 1 minúta

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vítek, A., Lála, P. 1982. Malá encyklopedie kosmonautiky. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1982. 392 s. ISBN 23-079-82.
  • Codr, M. 1982. Sto hvězdných kapitánů. 1. vyd. Praha: Práce, 1982. 480 s. ISBN 24-033-82.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]