Michael Collins (astronaut)
| Michael Collins | |
| astronaut NASA | |
.jpg) Collins v roku 1969 | |
 | |
| Stav | zosnulý |
|---|---|
| Narodenie | 31. október 1930 Rím, Taliansko |
| Úmrtie | 28. apríl 2021 (90 rokov) Naples, Florida, USA |
| Iné zamestnanie | skúšobný pilot |
| Hodnosť | generálmajor, USAF |
| Čas vo vesmíre | 11 dní, 2 hodiny, 4 minúty |
| Čas výstupov do otvoreného vesmíru | 1 hodina, 28 minút |
| Kozmonaut od | 17. októbra 1963 |
| Misie | Gemini 10, Apollo 11 |
| Znaky misií |   |
| Kozmonaut do | januára 1970 |
Michael Collins (* 31. október 1930, Rím, Taliansko – † 28. apríl 2021, Naples, Florida, USA[1][2]) bol americký astronaut, skúšobný pilot a generálmajor Vojenského letectva USA v zálohe. Astronautom sa stal v roku 1963 v rámci tretieho náboru astronautov NASA, pričom do vesmíru letel dvakrát.
Na prvý kozmický let letel v roku 1966 v kozmickej lodi Gemini 10, ktorej velil John Young. Collins vykonal počas letu ako prvý človek dva výstupy do otvoreného vesmíru. Pri druhom kozmickom lete bol v pozícii pilota veliteľského modulu Apolla 11. Zatiaľ čo Collins zostal vo veliteľskom module na obežnej dráhe Mesiaca, Neil Armstrong a Edwin „Buzz“ Aldrin pristáli v lunárnom module ako prví ľudia na Mesiaci. Collins bol jedným z iba 24 ľudí, ktorí v 20. storočí leteli k Mesiacu. Na jeho počesť je pomenovaný malý kráter Collins na juhozápadnom okraji Mora pokoja (Mare Tranquillitatis) na privrátenej strane Mesiaca, neďaleko miesta pristátia misie Apollo 11.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Mladosť a výcvik
[upraviť | upraviť zdroj]Michael Collins sa narodil v Ríme, pretože jeho otec, zámožný človek, generál James Lawton Collins, bol v čase narodenia syna vojenským pridelencom veľvyslanectva Spojených štátov v Ríme. Po vyštudovaní vojenskej akadémie vo West Pointe (United States Military Academy) v roku 1952 sa Michael Collins stal plukovníkom letectva Spojených štátov (USAF). Jeho pôsobiskom sa od roku 1954 stala letecká základňa Chambley-Bussières vo Francúzsku. V roku 1957 sa oženil s Patriciou Finneganovou a mali spolu dve dcéry, Kate a Ann, a syna Michaela. Na Edwardsovej leteckej základni absolvoval v roku 1960 školu skúšobných pilotov a pracoval ako vojenský skúšobný pilot. Pred vstupom do NASA v roku 1963 mal nalietaných 3 500 letových hodín v Spojených štátoch aj zahraničí. Dňa 17. októbra 1963 sa stal členom tretej skupiny astronautov NASA.
Lety do vesmíru
[upraviť | upraviť zdroj]
Po prvýkrát letel na palube kozmickej lode Gemini 10 v lete roku 1966 pod velením Johna Younga. Štartovali 18. júla 1966 z Cape Kennedy pomocou nosnej rakety Titan II GLV. Na obežnej dráhe sa spojili s telesom Agena TV-10 a priblížili k Agene TV-8. Collins tiež absolvoval výstup do otvoreného vesmíru (EVA) s pripútaním na lane. Pristáli 21. júla 1966 na hladine Atlantického oceánu po 70-hodinovom lete a 44 obletoch Zeme. Po tomto lete bol Collins menovaný do posádky Apolla 8 v decembri 1968, ale letu sa nezúčastnil, pretože išiel na operáciu chrbta.
Po druhýkrát odštartoval do vesmíru v lete 1969 na palube Apolla 11 spolu s Neilom Armstrongom a Edwinom „Buzzom“ Aldrinom. Bol to let k Mesiacu. Zatiaľ čo jeho kolegovia na Mesiaci pristáli a Armstrong ako prvý človek vstúpil na povrch, on zostal vo veliteľskom module na obežnej dráhe Mesiaca. Po 30 obehoch sa lunárny modul s Armstrongom a Aldrinom spojil s veliteľským modulom a posádka odletela k Zemi. Po 195 hodinách vo vesmíre pristáli na hladine Tichého oceánu. Michael Collins mal po oboch letoch na konte 11 dní vo vesmíre.
Po letoch
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
V januári 1970 odišiel z NASA a prijal prácu námestníka tajomníka na Ministerstve zahraničných vecí USA. O rok neskôr sa stal riaditeľom Národného múzea letectva a kozmonautiky, ktoré bolo súčasťou Smithsonovho inštitútu vo Washingtone. V apríli 1978 sa stal námestníkom riaditeľa Smithsonovho inštitútu. O svojom pôsobení v NASA napísal knihu. V roku 1985 bol v Ohiu zapísaný do Národnej leteckej siene slávy (National Aviation Hall of Fame) a začal súkromne podnikať. V roku 1993 bol menovaný generálom v zálohe. Collins žil so svojou manželkou, Patriciou, v meste Marco Island na Floride a Avon v Severnej Karolíne až do jej smrti v apríli 2014. Michael Collins zomrel 28. apríla 2021 vo veku 90 rokov na rakovinu.[3][4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ 'Forgotten Astronaut' Michael Collins Dies [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ GOLDSTEIN, Richard. Michael Collins, ‘Third Man’ of the Moon Landing, Dies at 90 [online]. nytimes.com, 2021-04-28, [cit. 2021-04-28]. Dostupné online.
- ↑ POTTER, Sean. Statements on Passing of Michael Collins [online]. nasa.gov, [cit. 2021-04-28]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Zomrel člen posádky Apolla 11 Michael Collins. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-04-28. Dostupné online [cit. 2021-04-28].
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. 1. vyd. Praha : Práce, 1982. 480 s. ISBN 24-033-82.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michael Collins (astronaut)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Michael Collins na stránkach NASA (po anglicky)
- Oficiálny životopis na stránkach NASA (po anglicky)
- Michael Collins na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
- Michael Collins v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
- Michael Collins (1930 – 2021) (po česky)
- Michael Collins na stránkach kozmo-data.sk (po slovensky)