Michael Collins (astronaut)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Michael Collins
Michael Collins (astronaut)

Michael Collins v roku 1969
Collinsov podpis

astronaut NASA
Št. príslušnosť Spojené štáty Spojené štáty
Stav neaktívny
Dátum narodenia 31. október 1930 (85 rokov)
Rím, Taliansko
Iné zamestnanie skúšobný pilot
Hodnosť generálmajor, USAF
Čas vo vesmíre 11 dní, 2 hodiny, 4 minúty, 43 sekúnd
Čas výstupov do
otvoreného vesmíru
1 hodina, 28 minút
Kozmonaut od 17. októbra 1963
Misie Gemini 10, Apollo 11
Znaky
misií
Ge10Patch orig.png Apollo 11 insignia.png
Kozmonaut do januára 1970

Pozri aj Biografický portál

Michael Collins (* 31. október 1930, Rím, Taliansko) je bývalý americký astronaut a skúšobný pilot. Astronautom sa stal v roku 1963 v rámci tretej skupiny štrnástich astronautov NASA, pričom do vesmíru letel dvakrát. Po prvýkrát letel v roku 1966 v kozmickej lodi Gemini 10, ktorej velil John Young. Collins počas letu uskutočnil dva výstupy do otvoreného vesmíru (EVA). Stal sa tak štvrtým človekom, tretím Američanom, ktorý vystúpil z kozmickej lode do otvoreného vesmíru a zároveň prvým človekom, ktorý vykonal viac ako jeden výstup. Druhý vesmírny let letel ako pilot veliteľského modulu Apolla 11. Zatiaľ čo Collins zostal na obežnej dráhe okolo Mesiaca, Neil Armstrong a Buzz Aldrin v lunárnom module pristáli ako prví ľudia na Mesiaci. Michael Collins je jedným z iba 24 ľudí, ktorí leteli k Mesiacu. Na jeho počesť je pomenovaný malý kráter Collins na juhozápadnom okraji Mora pokoja (Mare Tranquillitatis) na privrátenej strane Mesiaca (neďaleko miesta pristátia misie Apollo 11).

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť a výcvik[upraviť | upraviť zdroj]

Michael Collins sa narodil v Ríme, pretože jeho otec, zámožný človek, generál James Lawton Collins, bol v čase narodenia syna vojenským pridelencom veľvyslanectva Spojených štátov v Ríme. Po vyštudovaní vojenskej akadémie vo West Pointe (United States Military Academy) v roku 1952 sa Michael Collins stal plukovníkom letectva Spojených štátov (USAF). Jeho pôsobiskom sa od roku 1954 stala letecká základňa Chambley-Bussières vo Francúzsku. V roku 1957 sa oženil s Patriciou Finneganovou a mali spolu dve dcéry, Kate a Ann, a syna Michaela. Na Edwardsovej leteckej základni absolvoval v roku 1960 školu skúšobných pilotov a pracoval ako vojenský skúšobný pilot. Pred vstupom do NASA v roku 1963 mal nalietaných 3 500 letových hodín v Spojených štátoch aj zahraničí. Dňa 17. októbra 1963 sa stal členom tretej skupiny astronautov NASA.

Lety do vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Po prvýkrát letel na palube kozmickej lode Gemini 10 v lete roku 1966 pod velením Johna Younga. Štartovali 18. júla 1966 z mysu Canaveral pomocou nosnej rakety Titan II GLV. Na obežnej dráhe sa spojili s telesom Agena TV-10 a priblížili k Agene TV-8. Collins tiež absolvoval výstup do otvoreného vesmíru (EVA) s pripútaním na lane. Pristáli 21. júla 1966 na hladine Atlantického oceánu po 70-hodinovom lete a 44 obletoch Zeme.

Po tomto lete bol Collins menovaný do posádky Apolla 8 v decembri 1968, ale letu sa nezúčastnil, pretože išiel na operáciu chrbta.

Návratový stupeň lunárneho modulu Eagle sa blíži k veliteľskému modulu Columbia na obežnej dráhe Mesiaca

Do vesmíru po druhýkrát odštartoval v lete roku 1969 na palube Apolla 11 spolu s Neilom Armstrongom a Buzzom Aldrinom. Bol to let k Mesiacu. Zatiaľ čo jeho kolegovia na Mesiaci pristáli a Armstrong ako prvý človek vstúpil na povrch, on zostal vo veliteľskom module na obežnej dráhe Mesiaca. Po 30 obehoch sa lunárny modul s Armstrongom a Aldrinom spojil s veliteľským modulom a posádka odletela k Zemi. Po 195 hodinách vo vesmíre pristáli na hladine Tichého oceánu. Michael Collins mal po oboch letoch na konte 11 dní vo vesmíre.

Po letoch[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 1970 odišiel z NASA a prijal prácu námestníka tajomníka na ministerstve zahraničných vecí Spojených štátov. O rok neskôr sa stal riaditeľom Národného leteckého a kozmického múzea, ktoré bolo súčasťou Smithsonovho inštitútu vo Washingtone. V apríli roku 1978 sa stal námestníkom riaditeľa Smithsonovho inštitútu. O svojom pôsobení v NASA napísal knihu. V roku 1985 bol v Ohiu zapísaný do Národnej leteckej siene slávy (National Aviation Hall of Fame) a začal súkromne podnikať. V roku 1993 bol menovaný generálom v zálohe. Collins žil so svojou manželkou, Patriciou, v meste Marco Island na Floride a Avon v Severnej Karolíne až do jej smrti v apríli 2014.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Milan Codr (1982). Sto hvězdných kapitánů. Práce.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]