Virgil Ivan Grissom

	Gus Grissom
	astronaut NASA
	; Gus Grissom v roku 1964
Stav	zosnulý
Narodenie	3. apríl 1926; Mitchell, Indiana, USA
Úmrtie	27. január 1967 (41 rokov); Cape Kennedy, Florida, USA
Iné zamestnanie	skúšobný pilot
Hodnosť	podplukovník, USAF
Čas vo vesmíre	5 hodín, 7 minút
Kozmonaut od	9. apríla 1959
Misie	Mercury-Redstone 4, Gemini 3, Apollo 1 †
Znaky misií
Kozmonaut do	27. januára 1967
	Kozmonautický portál; Biografický portál

Virgil Ivan „Gus“ Grissom (* 3. apríl 1926, Mitchell – † 27. január 1967, Cape Kennedy) bol americký astronaut, druhý Američan vo vesmíre, a pilot Vzdušných síl USA.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 3. apríla 1926 v mestečku Mitchell v americkom štáte Indiana. Bol druhým dieťaťom Dennisa Davida a Cecile King Grissomovcov. Jeho otec bol signalista na železnici, matka bola ženou v domácnosti. Jeho staršia sestra zomrela krátko pred jeho narodením, neskôr mal ďalších troch súrodencov Wilmu, Normana a Lowella. K lietadlám sa prvýkrát dostal na letisku v neďalekom Bedforde, kde ho miestny nadšenec brával za jeden dolár na vyhliadkové lety a učil ho základy pilotáže.

Po skončení strednej školy vstúpil počas druhej svetovej vojny do Armádnych vzdušných síl USA. Jeho výcvik však skončil len krátko pred koncom vojny a bojov sa nezúčastnil. Napriek tomu, že mal záujem stať sa pilotom, strávil značnú časť služby ako úradník. Po vojne ho v novembri 1945 armádne vzdušné sily prepustili zo služby a vrátil sa do rodného Mitchellu, kde pracoval okrem iného aj ako tesár či kuchár. Grissom bol však odhodlaný stať sa letcom a študovať na vysokej škole. Prihlásil sa na Purdue University, kde vo februári 1950 získal titul bakalár vied (Bachelor of Science) v strojárstve a vrátil sa k vojenskému letectvu. Dokončil svoj letecký výcvik a od decembra 1951 slúžil u 75. stíhacej-prepadovej letky Vzdušných síl USA. Neskôr vo februári 1952 sa jeho jednotka presunula do Kórey, kde ho potom prevelili k 334. stíhacej letke. Počas kórejskej vojny uskutočnil 100 bojových letov na strojoch F-86 Sabre. Po skončení svojho turnusu sa vrátil do USA. Slúžil ako letecký inštruktor na základni Bryan v Texase.

V auguste 1955 nastúpil na Technickú univerzitu Vzdušných síl USA (Air Force Institute of Technology) na Wrightových-Pattersonovej základni neďaleko mesta Dayton v štáte Ohio, kde v nasledujúci rok získal titul bakalár vied v aeromechanike. V októbri 1956 vstúpil do školy skúšobných pilotov na Edwardsovej základni v Kalifornii. V roku 1959 sa dostal medzi letcov vybraných pre vesmírny program ako budúci astronauti. Stal sa jedným zo sedmičky astronautov programu Mercury.

Do vesmíru prvýkrát letel 21. júla 1961 v kozmickej lodi Liberty Bell 7 pri misii Mercury-Redstone 4. Išlo o druhý americký pilotovaný kozmický let, pri ktorom sa Grissom stal druhým Američanom vo vesmíre. Grissomova misia bola 15-minútový suborbitálny let a v podstate išlo o opakovanie letu Alana Sheparda, prvého Američana vo vesmíre, z 5. mája 1961. Let prebiehal bez problémov a kozmická loď úspešne pristála na padáku do vĺn Atlantického oceánu. Potom sa však pravdepodobne kvôli technickej poruche odstrelil vstupný prielez kabíny lode a došlo k jej zatopeniu a Grissom musel plávať doslova o život, kým ho vrtuľník nevyzdvihol na lietadlovú loď.

Druhý vesmírny let absolvoval na jar 1965. Stal sa veliteľom misie Gemini 3, prvého pilotovaného letu programu Gemini. Dňa 23. marca 1965 vyštartoval spolu s pilotom Johnom Youngom k takmer päťhodinovému letu, ktorého cieľom bolo preveriť manévrovacie schopnosti novej kozmickej lode. Grissom sa vtedy stal prvým človekom, ktorý do vesmíru letel dvakrát. Kozmická loď v poriadku pristála pomocou padáku na hladine Atlantiku. Misia bola hodnotená veľmi úspešne.

Jeho tretím letom do vesmíru mal byť let AS-204, dnes známy pod označením Apollo 1. Mal v ňom zastávať funkciu veliaceho pilota. Posádku okrem neho tvorili Edward White ako senior pilot a Roger Chaffee vo funkcii pilota. Počas simulovaného odpočítavania v rámci príprav na let vypukol 27. januára 1967 v lodi Apollo 1 požiar, pri ktorom všetci traja zahynuli.

„	Ak zomrieme, chceme, aby to ľudia akceptovali. Robíme veľmi riskantnú prácu a dúfame, že ak sa nám stane čokoľvek, program to nezdrží. Dobývanie vesmíru stojí za riskovanie života.	“
– Gus Grissom

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Grissom ako príslušník Vzdušných síl USA
Grissom v skafandri Mercury, 27. apríl 1959
Oficiálny portrét z roku 1960
Grissom pózuje pred lietadlom F-102 NASA
Grissom oddychuje v ubytovacích priestoroch pre astronautov v hangári S na Cape Canaveral počas príprav na let Mercury-Redstone 4
Grissom počas príprav na pokus o štart 19. júla 1961
Grissom pred nástupom do kabíny kozmickej lode Liberty Bell 7 pred štartom, 21. júl 1961
Hlavná posádka letu Gemini 3 – Gus Grissom (vľavo) a John Young (vpravo)
Grissom počas príprav na misiu Gemini 3, 1964
Grissom pred nástupom do simulátora kozmickej lode Gemini, 19. marec 1965
Grissom v kabíne kozmickej lode Gemini 3 čaká na štart, 23. marec 1965
Grissom (vľavo), viceprezident Hubert Humphrey (v strede) a Young (vpravo) na oslavách v New Yorku po misii Gemini 3, 29. marec 1965
Posádka misie AS-204 (neskôr označovanej ako Apollo 1) – Gus Grissom (vľavo), Edward White (v strede) a Roger Chaffee (vpravo)
Chaffee (dole), White (v strede) a Grissom (hore) v priebehu príprav na let Apollo 1, 22. august 1966
Grissom si nasadzuje helmu skafandra počas výcviku, 18. október 1966
Chaffee (vľavo), White (v strede) a Grissom (vpravo) trénujú v simulátore veliteľského modulu, 19. január 1967