Mercury-Atlas 10

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mercury-Atlas 10
Znak misie
Freedom 7 II insignia.jpg
Údaje o misii
Názov misie: Mercury-Atlas 10
Kozmická loď: Mercury (výr. č. 15)
Nosná raketa: Atlas LV-3B
Volací znak: Freedom 7 II
Posádka: 1
Kozmodróm (rampa): Cape Canaveral (LC-14)
Štart: október 1963 (plánovaný)
Pristátie: október 1963 (plánované)
Trvanie: 3 dni (plánované)
Počet obehov: 48 (plánované)
Apogeum: ~265 km (plánované)
Perigeum: ~160 km (plánované)
Doba obehu: ~88,5 minút (plánovaná)
Inklinácia: 32,5° (plánovaná)
Hmotnosť: Kozmická loď pri štarte: ~1 489 kg (plánovaná)
Fotografia posádky
Alan Bartlett „Al“ Shepard, Jr.
Alan Bartlett „Al“ Shepard, Jr.
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Faith 7 insignia.jpg Mercury-Atlas 9 Mercury insignia.png Mercury-Atlas 11

Pozri aj Kozmonautický portál

Mercury-Atlas 10 (MA-10) s kozmickou loďou pomenovanou Freedom 7-II mal byť posledný pilotovaný kozmický let v rámci programu Mercury. Mal odštartovať v októbri 1963 s Alanom Shepardom na palube. Misia bola nakoniec zrušená.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Naplánovanie a zrušenie misie[upraviť | upraviť zdroj]

Kozmická loď Freedom 7-II v Udvar-Hazy Center vo Virgínii

Začiatkom roku 1963 sa vo vedení NASA predpokladalo, že po lete Gordona Coopera pri misii Mercury-Atlas 9 v máji 1963, vznikne v pilotovanej americkej kozmonautike viac ako ročná alebo až dvojročná pauza, kým sa začnú lety v rámci programu Gemini. Ako opatrenie na vyplnenie tejto časovej medzery bol v rámci programu Mercury navrhnutý ešte jeden let, nazvaný Mercury-Atlas 10 (MA-10).

Misia Mercury-Atlas 10 bola najskôr naplánovaná ako prvý jednodňový let programu, ale táto úloha bol pridelená letu Mercury-Atlas 9. Preto sa doba letu MA-10 preplánovala na dva a neskôr dokonca na tri dni. Ako pilot bol určený Alan Shepard a kabína bola pomenovaná Freedom 7-II. Predpokladaný štart sa mal uskutočniť v októbri 1963.

Avšak najvyššie vedenie NASA nebolo presvedčené, že by ďalšie misie Mercury boli nutné. Keď sa blížil deň štartu letu Mercury-Atlas 9, tlačový hovorca NASA dňa 11. mája 1963 oznámil, že ak bude let MA-9 úspešný, bude to posledná misia programu. Za uskutočnenie misie Mercury-Atlas 10 sa prihováral aj prezident John F. Kennedy, pričom konečné rozhodnutie nechal na vedenie NASA. Riaditeľ NASA, James Webb, oznámil 12. júna 1963 Výboru pre vesmír Senátu Spojených štátov, že program Mercury splnil všetky ciele. Povedal, že priorita by teraz mala byť venovaná programu Gemini. To znamenalo koniec potenciálnej misie Mercury-Atlas 10.

NASA dňa 13. júna 1963 zrušila zmluvu pre program Mercury s firmou McDonnell Aircraft Corporation. Kozmická loď Freedom 7-II bola uložená do skladu na Cape Canaveral a nikdy neletela. Alan Shepard bol neskôr menovaný veliteľom misie Gemini 3, ale kvôli problémom s ochorením vnútorného ucha sa misie nezúčastnil, letel do vesmíru až pri misii Apollo 14 v roku 1971.

Možné dôvody zrušenia misie[upraviť | upraviť zdroj]

Jedným z možných dôvodov, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie Jamesa Webba o ukončení programu Mercury boli výsledky testov vykonaných v roku 1963. Kozmické lode Mercury požívali polyolefíny ako izolácie vodičov elektroinštalácie. Rovnaký typ elektrických rozvodov bol navrhovaný aj pre použitie v kozmických lodiach Gemini. Testy ukázali, že tento druh izolácie podporuje nebezpečné spaľovanie kyslíka v atmosfére. Z tohto dôvodu bolo od používania horľavých izolantov v pretlakových častiach lodí Gemini upustené. Izolácie káblov začali byť vyrábané na báze nehorľavého teflónu.

Kozmická loď Freedom 7-II bola vystavená vo výskumnom stredisku NASA Ames v Kalifornii. V roku 2003 bola presunutá do Národného leteckého a kozmického múzea Udvar-Hazy Center vo Virgínii.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mercury-Atlas 10 na českej Wikipédii.