Mercury-Atlas 7

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mercury-Atlas 7
Znak misie
Aurora 7 insignia.jpg
Údaje o misii
Názov misie Mercury-Atlas 7
Kozmická loď: Mercury (výr. č. 18)
Nosná raketa: Atlas LV-3B 107-D
Volací znak: Aurora 7
Posádka: 1
Kozmodróm (rampa): Cape Canaveral (LC-14)
Štart: 24. máj 1962, 12:45:16 UTC
Pristátie: 24. máj 1962, 17:41:21 UTC
severná oblasť Atlantického oceánu
19°27′S 63°59′Z / 19.450°S 63.983°Z / 19.450; -63.983
Trvanie: 4 hodiny, 56 minút, 5 sekúnd
Počet obehov: 3
Apogeum: 259 km
Perigeum: 154 km
Doba obehu: 88,63 minút
Inklinácia: 32,5°
Vzdialenosť: 122 344 km
Max. rýchlosť: 28 242 km/h
Max. zrýchlenie: 7,8 g (76 m/s²)
Hmotnosť: Kozmická loď pri štarte: 1 350 kg
Fotografia posádky
Malcolm Scott Carpenter
Malcolm Scott Carpenter
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Friendship 7 insignia.jpg Mercury-Atlas 6 Sigma 7 insignia.jpg Mercury-Atlas 8

Pozri aj Kozmonautický portál

Mercury-Atlas 7 alebo Mercury 7 (MA-7, podľa lode Aurora 7) bol pilotovaný kozmický let v rámci programu Mercury, ktorý sa uskutočnil 24. mája 1962.

Let Mercury 7 vyniesol do vesmíru štvrtého Američana, ktorým bol Malcolm Scott Carpenter. Počas letu loď vykonala 3 oblety Zeme, ktoré trvali 4 hodiny, 56 minút a 5 sekúnd.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Delta 7[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne mal let Mercury-Atlas 7 pilotovať astronaut Deke Slayton (v záložnej posádke Walter Schirra). Počas tréningu na centrifúge však u neho bola zistená srdcová arytmia, takže bol odvolaný. Ak by letel, kabína by sa volala Delta 7, pretože išlo o štvrtý pilotovaný let a písmeno delta (Δ) je štvrté v gréckej abecede.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Kozmická loď Mercury s kabínou a volacím znakom Aurora 7 odštartovala po mnohých odkladoch pomocou nosnej rakety Atlas zo štartovacej rampy LC-14 na vojenskej základni Cape Canaveral 24. mája 1962. Na jej palube bol 37-ročný Američan, dôstojník Scott Carpenter.

Na obežnej dráhe astronaut pozoroval svietiace častice prachu pri lodi aj západ slnka a podarilo sa mu vyhotoviť fotografie. Kvôli ich zhotovovaniu loď natáčal a spotreboval príliš veľké množstvo paliva. Neplnil pokyny z riadiaceho strediska. Čoskoro sa začali prejavovať rôzne poruchy, z ktorých nepríjemné boli opakované problémy s termoreguláciou skafandra.

Loď absolvovala na obežnej dráhe tri oblety za 4 hodiny a 56 minút. Počas tretieho obletu Zeme musel Carpenter prejsť na ručné riadenie a sám takto pristával takmer bez pohonných hmôt. Už počas pristávacieho manévru bolo s astronautom a loďou prerušené spojenie. Ešte dlho po predpokladanom pristátí na hladine Atlantiku nikto o osude astronauta nič nevedel, až potom bol objavený pátracími lietadlami na hladine v malom záchrannom člne v blízkosti kabíny ďaleko od predpokladaného miesta pristátia, ktoré preletel o 350 km. Po troch hodinách bol vyzdvihnutý vrtuľníkom na palubu lietadlovej lode USS Intrepid. Časť fotomateriálov bola morskou vodou vnikajúcou do kabíny zničená. Astronaut kvôli svojim chybám do vesmíru viackrát neletel.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]