Esej

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Esej (z angl. essay < fr. essai = skúška, literárny pokus < lat. exagium = váženie) je žáner náučnej literatúry, úvaha, v ktorej sa neobyčajným spôsobom spracúva odborná, najmä kultúrna problematika. Zaujímavo, príťažlivo, esteticky, vtipne a vecne chce presvedčiť alebo poučiť čitateľa.

Druhy esejí[upraviť | upraviť zdroj]

  • literárnohistorické
  • jazykovedné
  • prírodovedné

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • je subjektívno-objektívny žáner.
  • pisateľ využíva svoje vnútro.
  • používa výkladový slohový postup, ale aj s opisom. Opisná esej sa využíva hlavne v literárnej vede, menej vo vedeckých prácach.
  • prehodnocuje sa názor na všeobecne známu otázku, ale esej je odbornejšia.
  • vyžaduje predchádzajúce odborné vedomosti.
  • je koncepčne uvoľnená. Nemá úvod, jadro a záver.
  • "vhupneme hneď do problému"
  • nemá typický koniec, pisateľ ju môže ukončiť kedykoľvek a akokoľvek( A. Matuška: Štúrovci – čo je subjektívno-objektívny žáner? ukončenie tromi bodkami)
  • myšlienkové operácie sa nemusia využívať.
  • v odbornej eseji sa používajú priame výrazové prostriedky. Priamo, odborne pomenúvajú sa javy skutočnosti. Využíva sa koordinácia, vyratúvanie.
  • vety sú krátke, dlhé, dokončené, nedokončené, opytovacie
  • rozsah: Klasická esej má asi 15 strán. Ale môžu to byť aj 2 strany, aj 50 strán, aj celé knihy, ale aj 2 riadky či 2 slová.


Slovenskí esejisti[upraviť | upraviť zdroj]