Alexander Matuška

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alexander Matuška
Alexander Matuška
literárny kritik a spisovateľ

Narodenie 26. február 1910
Banská Bystrica-Vlkanová
Úmrtie 1. apríl 1975 (65 rokov)
Bratislava

PhDr. Alexander Matuška, DrSc. (* 26. február 1910, Vlkanová  –  † 1. apríl 1975, Bratislava) bol slovenský literárny vedec a kritik. Pseudonym: Fedor Tomšič, Matúš Meščerjakov.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec: Juraj Matuška
  • matka: Anna rod. Pecníková
  • manželka: Oľga Sliuková rod. Danková

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, 19281935 na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Profesor na viacerých miestach na Slovensku, 19411944 pedagóg na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, šéfredaktor Slovenských pohľadov, pracovník SAV, podpredseda kolégia ČSAV a člen ďalších literárnych a vedeckých spoločností.

Zúčastnil sa na zjednocovacom zjazde KSS a sociálnej demokracie v Banskej Bystrici (17. september 1944), počas SNP pracoval v tlačovom odbore SNR v Banskej Bystrici, pripravoval prednášky pre SSV, publikoval v povstaleckom Novom slove. Po potlačení SNP bol nemeckými bezpečnostnými orgánmi v Banskej Bystrici zadržaný a väznený (22. decembra31. decembra 1944).

Poslanec SNR a Snemovne národov FZ ČSSR.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Publikovať začal už počas vysokoškolských štúdií v Prahe, publikoval literárno-kritické články v českých časopisoch, pretože slovenské redakcie mu príspevky odmietali ako negativistické. Neskôr publikoval aj v DAV-e, Živene, Eláne, po oslobodení v Kultúrnom živote a temer vo všetkých kultúrno-politických a literárno- vedných periodikách.

Tvorca modernej slovenskej esejistiky. V esejistických štúdiách spoločenského, estetického a literárneho zamerania (Profily, Nové profily, Vavríny nevädnúce) kládol vysoké umelecké kritéria na domácu aj zahraničnú tvorbu. Písal eseje napr. o A. Sládkovičovi, J. Kráľovi, J. Bottovi, Hviezdoslavovi, I. Kraskovi. V kritikách vyjadroval porozumenie pre moderné literárne prúdy (V. Nezval, L. Novomeský) aj pre klasickú literárnu tvorbu (štúrovci). Od počiatku chápal literatúru ako dôležitú funkciu národného života, kriticky hodnotil národný charakter, uctievanie prázdnych hodnôt, záľubu v minulosti, malú náročnosť na kvalitu práce a tvorivých výkonov. Napísal monografiu o K. Čapkovi (Človek proti skaze), o R. Jašíkovi a J. C. Hronskom.

Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • hrob na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici
  • busta od akad. sochára J. Brezányho (patinovaná sadra, 1981)
  • portét od akad. maliara A. Dúbravského (olej okolo 1960)
  • Na slovo s A. Matuškom (dokumentárny film, 1969)
  • obrazová dokumentácia v LAMS

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vajanský prozaik, Bratislava, 1936
  • Profily, Bratislava, 1946
  • Medailóny, Bratislava, 1960
  • Osobne a neosobne, Bratislava, 1983
  • Vybrané spisy Alexandra Matušku 1–4, Bratislava, 19721978
  • O literatúre, Bratislava, 1973

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.