Milan Rúfus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Milan Rúfus
slovenský básnik, literárny historik, prekladateľ a esejista
slovenský básnik, literárny historik, prekladateľ a esejista
Narodenie10. december 1928
Závažná Poruba, ČSR
Úmrtie11. január 2009 (80 rokov)
Bratislava, Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Milan Rúfus

Milan Rúfus (* 10. december 1928, Závažná Poruba – † 11. január 2009, Bratislava) bol slovenský básnik, literárny historik, prekladateľ a esejista. Bol niekoľkokrát nominovaný na [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovu cenu za liter


Báseň:ČI JESTO PRAVDA NA SVETE

Či je pravda na svete? Ó, nebuď démonov a nežeň ku kraju! �Milióny ľudí k zemi, nebu tisícročia takto volajú

A ty, dcéra slúžičiek a sluhov, dieťa driny a bied čo urobíš s touto večnou túhou? Čo k nej pridáš? Vari odpoveď?

Žili dvaja bratia . Osireli, Ťažilo ich prázdno po dome. Poďme brat môj, čo by sme tu chceli, v tejto opustenej Sodome.?

Nebudeme nad popolom smútiť, Plačom kriesiť. I nám bude lepšie v zabudnutí." „Nedbám braček, nechže pôjdeme."

„Poďme zvedieť čo sme nevedeli: že či je pravda na svete." Budeme hľadať, chodiť hore-dolu svetom, V rečiach ľudí po tej pravde pásť."

„Ale ak nám rieknu že jej niet, z dedičstva mi vrátiš svoju časť!" „Išli teda bratia medzi svet.

Pýtali sa ľudí a tí riekli: „Či je pravda? Ach, jaj, pravdy niet!" Jeden vravel: Čože by ste chceli? Pravda? Aha, prázdno na stole!

Pravda je keď blázon robí vietor. A vy ste tí blázni, dobrú noc." „Možno sa nám skrýva", probuje to.

„Dedičstvo? Ber, neľutujem strát, Hľadajme ju, bez nej žitia nieto, Vydrž ešte chvíľu, so mnou, brat. Budeme sa pýtať vo dne v noci Všetkých živých: ak ju ani tak neuvidia Tieto moje oči, Vylúp mi ich, darujem ti zrak!

No ľudia i teraz, ako vtedy Dávali im jednu odpoveď: Možno, že aj bola voľakedy, ale dneska veru pravdy niet.

„Dosť už bolo! Sem tie oči ! Nikdy už tú pravdu neuzrieš. „Život náš, ty temný, krásny, krutý, všetko si ber, iba jedno nie.

Celý vesmír do neho sa zrúti, Ak by človek stratil svedomie. Mal by oči, ale bol by slepý. Sýty by bol, a žil o hlade.

Prázdny ako pohodené črepy Na zemi, v tej krásnej záhrade. A ja slepý vidím na dno dejov. Preto si Ťa pravda, nepustím. Slniečko, čo hreje nad nádejou, Studňa, ktorá chladí na púšti

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine murára a vzdelanie získaval v ľudovej škole v rodisku, na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši, kde v roku 1948 úspešne zmaturoval a v rokoch 1948 – 1952 študoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení vysokoškolského štúdia zostal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského ako pedagóg. Prednášal dejiny slovenskej a českej literatúry. V školskom roku 1971 – 1972 pôsobil na univerzite Instituto Universitario v Neapole, kde prednášal slovenský jazyk a literatúru. Od roku 1990 do svojej smrti v roku 2009 žil na dôchodku v Bratislave. Od roku 1991 až do r. 2008 bol pravidelne nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé básne publikoval v časopisoch Prameň, Nový rod, Mladá tvorba a Borba. Debutoval básnickou zbierkou Až dozrieme, ktorá znamenala výrazný posun dobového chápania poézie. Jeho tvorbu ovplyvnil symbolizmus, mal silné sociálne cítenie a nechal sa inšpirovať i dielom fotografa Martina Martinčeka. Inšpiroval sa slovenskou ľudovou slovesnosťou a dielami viacerých slovenských maliarov. Patrí k najvýraznejším básnickým zjavom. Predstavil sa ako básnik s autonómnym pohľadom na životné a morálne hodnoty ľudského konania, na lásku, pravdu, krásu, utrpenie a tragiku človeka i sveta druhej polovice 20. storočia. Veľmi vnímavo a citlivo hľadá zmysel a podstatu ľudského života.

Okrem tvorby pre dospelých sa venoval najmä v 70.-90. rokoch minulého storočia prerozprávaniu rozprávok a písaniu básní o deťoch, detstve a pre deti. Prekladal z češtiny a ruštiny a v jazykovej spolupráci z nórčiny a španielčiny. Spolupreložil tiež starozákonné Žalmy a Jeremiášov nárek. Jeho diela vyšli knižne v angličtine, bulharčine, češtine, francúzštine, maďarčine, nemčine, nórčine, poľštine, rómčine, ruštine, taliančine, čínštine a ďalších jazykoch.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1970 – Štátna cena za literatúru
  • 1990 – Medzinárodná cena Zlatý kľúč mesta Smederevo
  • 1991 – Rad Tomáša Garrigua Masaryka II. triedy

Od r. 1991 bol každoročne navrhovaný na Nobelovu cenu za literatúru

  • 1993 – realizácia dokumentárneho filmu Profily – Milan Rúfus /Slovenská televízia Bratislava, scenár Tatiana Syneková, réžia Fedor Bartko/
  • 1995 – Rad Ľudovíta Štúra 1. triedy
  • 1996 – cena Jozefa Cígera Hronského za literatúru
  • 1998 – Čestný doktorát literatúry, udelený Svetovou akadémiou umení a kultúry so sídlom v USA
  • 2001 – Cena na festivale v Struge, Severné Macedónsko
  • 2005 – Cenu ministra kultúry za zbierku básní Báseň a čas
  • 2006 – Cena Literárneho fondu za najlepšiu pôvodnú slovenskú tvorbu v roku 2005 za zbierku Báseň a čas
  • 2008 – Cena za poéziu Crane Summit 2008, Taiwan
  • 2009 – Pribinov kríž I. triedy – vysoké štátne vyznamenanie, za mimoriadne zásluhy a kultúrny rozvoj krajiny.

(33158) Rúfus[upraviť | upraviť zdroj]

Po básnikovi je pomenovaná planétka (33158) Rúfus, ktorú objavili Leoš Kornoš a Peter Kolény z Astronomického a geofyzikálneho observatória FMFI UK v Modre 26. februára 1998.[1][2]

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

Poézia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1956 – Až dozrieme
  • 1966 – Chlapec
  • 1968 – Zvony
  • 1969 – Triptych (Až dozrieme, Chlapec, V zemi nikoho)
  • 1969 – Ľudia v horách - s fotografiami M. Martinčeka
  • 1969 - Muránska balada - ilustroval Koloman Sokol
  • 1972 – Stôl chudobných
  • 1972 – Kolíska
  • 1973 – Hľadanie obrazu - s fotografiami M. Martinčeka
  • 1974 – Chlapec maľuje dúhu
  • 1974 – Kolíska spieva deťom - ilustroval Ľudovít Fulla
  • 1976 – Kniha rozprávok
  • 1977 – Hudba tvarov
  • 1978 – Hora
  • 1979 – Sobotné večery
  • 1982 – Óda na radosť
  • 1986 – Studnička
  • 1987 – Prísny chlieb
  • 1990 – Tiché papradie
  • 1990 – Modlitbičky
  • 1992 – Neskorý autoportrét
  • 1995 – Pamätníček. Modlitby za dieťa
  • 1996 – Čítanie z údelu
  • 1997 – Žalmy o nevinnej
  • 1998 – Vážka
  • 2000 – Jednoduchá až po korienky vlasov
  • 2001 – Čas plachých otázok
  • 2003 – Čakanka
  • 2005 – Báseň a čas
  • 2007 – Vernosť
  • 2009 – Ako stopy v snehu

Od r. 2002 vychádza vo vydavateľstve MilaniuM Súborné dielo Milana Rúfusa (dosiaľ vyšli: Dielo I, Dielo II, Dielo III, Dielo IV, Dielo V, Dielo VI, Dielo VII, Dielo VIII, Dielo IX, Dielo XII, Dielo XIV).

Eseje[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1968 – Človek, čas a tvorba
  • 1969 – Štyri epištoly k ľuďom
  • 1974 – O literatúre
  • 1978 – A čo je báseň
  • 1996 – Epištoly staré a nové
  • 1998 – Rozhovory so sebou a s tebou

Preklady[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]