Sergej Alexandrovič Jesenin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sergej Alexandrovič Jesenin
ruský básnik
ruský básnik
Osobné informácie
Narodenie 3. október 1895
  Konstantinovo, Ruské impérium
Úmrtie 28. december 1925 (30 rokov)
  Leningrad, ZSSR
Národnosť ruská
Dielo
Literárne hnutie imažinizmus
Podpis Sergej Alexandrovič Jesenin, podpis (z wikidata)
Odkazy
Sergej Alexandrovič Jesenin na esenin.ru
Spolupracuj na Commons Sergej Alexandrovič Jesenin
(multimediálne súbory na commons)

Sergej Alexandrovič Jesenin, po rusky: Сергей Александрович Есенин (* 3. október 1895 (podľa starého ruského datovania 21. september) Konstantinovo - † 28. december 1925 Petrohrad) bol ruský básnik.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1912 pracoval ako predavač, neskôr ako korektor v tlačiarni, a až v roku 1915 sa v Petrohrade začal živiť písaním. V roku 1916 vyšla jeho prvá básnická zbierka Dúha [rusky: Radunica].

Sergej Jesenin bol celkovo päťkrát ženatý, jeho tretia manželka bola americká tanečnica Isadora Duncanová.

Jesenin bol hlavným predstaviteľom ruského imažinizmu. Bol prírodný a milostný lyrik, mal sympatie pre staré patriarchálne Rusko a ruskú prírodu, ktorú v básňach idealizoval. Ako citlivý človek sa nedokázal vyrovnať s prvou svetovou vojnou a bolševickou revolúciou, ktorá v ňom vzbudila mnoho rozporov.

Po revolúcii viedol bohémsky život, upadal do depresií a psychické problémy riešil alkoholom. Na istý čas bol hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni. Na konci roku 1925 spáchal v Petrohrade v hoteli samovraždu obesením. Existuje teória, že bol fyzicky odstránený sovietskym režimom. Deň pred samovraždou dal svojmu priateľovi Volfovi Erlichovi lístoček, ktorý si mal prečítať až neskôr, bolo na ňom napísané krvou:

До свиданья, друг мой, до свиданья.
Dovidenia, drahý, dovidenia,
Милый мой, ты у меня в груди.
v mojom srdci zostaneš naveky.
Предназначенное расставанье
Osud je spočítaný, nie je na výber
Обещает встречу впереди.
Zvedie nás až zajtrajšok ďaleký.'
В этой жизни умирать не ново,
Umierať – na tom nič nového nie je.
Но и жить, конечно, не новей. Ani žiť však nie je novšie

Reakcia Majakovského na jeho smrť: „V živote tomto umrieť ťažké nie je, je omnoho ťažšie život vytvárať.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Sergej Jesenin ve vzpomínkách. Praha : Lidové nakladatelství , 1975. 240 s.
  • PAŠTEKOVÁ, Soňa: Bunin, Andrejev, Jesenin : Štúdie z ruskej moderny a avantgardy. Bratislava : Veda , 1998. 112 s. ISBN 80-224-0520-5

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]