Centaur (raketový stupeň)
 |
Neutralita a nestrannosť tohto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná. Upravujte preto článok opatrne a predtým si, prosím, prečítajte diskusiu. |
 | ||
| Základné údaje | ||
|---|---|---|
| Funkcia | raketový stupeň | |
| Výrobca | General Dynamics,Lockheed Martin | |
| Krajina pôvodu | USA | |
| Výška | 9,10 – 10,70 m | |
| Priemer | 3,05 – 4,3 m | |
| Hmotnosť | 22 936 kg | |
| Počet stupňov | 2 | |
| Nosnosť | ||
| Náklad na LEO | do 25 000 kg | |
| Náklad na GEO | do 8 200 kg | |
| História letov | ||
| Stav | ukončené | |
| Nasadenie | Titan 3, Titan IV Atlas Delta 3 Delta IV Saturn | |
| Počet štartov | 19 | |
| Úspešné štarty | 178 | |
| Zlyhania | 0 | |
| Prvý štart | 9. máj 1962 | |
| Významné náklady | Voyager, Viking, Cassini, New Horizons, MRO | |
| Prvý stupeň – Centaur | ||
| Motory | 1 – 2 RL-10A | |
| Ťah | 99,2 kN resp. 147 kN | |
| Doba funkcie | 842 s resp. 421 s | |
| Palivo | LH2 / kvapalný kyslík | |
Raketový stupeň Centaur sa zapísal do dejín raketovej techniky ako najúspešnejší raketový ťahač na kryogénne pohonné látky všetkých čias. Je veľmi výkonný a spoľahlivý. Existuje niekoľko jeho verzií s jedným alebo dvoma raketovými motormi RL-10 a rôznou kapacitou nádrží na kryogénne pohonné hmoty. Týmto raketovým ťahačom boli vynesené aj najznámejšie medziplanetárne sondy (Viking, Voyager, Cassini, New Horizons a iné). Pred haváriou raketoplánu Challenger sa plánovál použiť ako raketový ťahač pre štart sond z raketoplánu. Na zrušenie projektu doplatila hlavne misia sondy Galileo, ktorá bola navedená na pomalšiu a podstatne nebezpečnejšiu dráhu k Jupiteru, pomocou Inertial Upper Stage (IUS).
Raketový stupeň Centaur bol použitý len pre 2 raketoplány a boli to Discovery a Challenger.
 |
Tento článok týkajúci sa kozmonautiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |