Raketový ťahač

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search

Raketový ťahač je zariadenie vybavené zásobníkom pohonných hmôt a raketovým motorom (zvyčajne niekoľkokrát reštartovateľným) a slúži na dopravu užitočného nákladu medzi orbitálnymi dráhami alebo k vesmírnym objektom (k Mesiacu, k planétam či vesmírnym staniciam). Raketový ťahač je často považovaný za súčasť nosnej rakety, avšak nemá nič spoločné s nosnou raketou. Obsahuje vlastný navigačný a riadiaci systém vďaka čomu dokáže vykonávať veľmi zložité manévre. Ťahače po dosiahnutí cieľa (tzv. vyhorenie) sú často navádzane na dráhy, ktoré vedú k ich zániku v zemskej atmosfére alebo v prípade dopravy medziplanetárnych sond tak, aby sa vylúčilo ohrozenie cieľa pozemskými baktériami (odkloní sa od kolíznej dráhy).

V praxi je možné stretnúť sa s viacerými výrazmi označujúcimi raketový ťahač. Často sa používa horný/vrchný stupeň rakety alebo aj vesmírny ťahač. O správnosti používania týchto výrazov by bolo možné dlho polemizovať, ale jednoznačný záver by sa pravdepodobne nikdy nenašiel.

Zoznam raketových ťahačov[upraviť | upraviť zdroj]