Preskočiť na obsah

RL-10

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
RL-10

motor RL-10 pri testoch dýzy
Krajina pôvoduUSA Spojené štáty
VýrobcaPratt & Whitney Rocketdyne
Účelmotor vyšších stupňov
Stavaktívny
PredchodcaXLR-115
Súviasiaci vývojLR-119, J-2
Prvý zážih1959
Prvý let1961
Počet použitých500 +
VariantyRL-10B-2 - Delta IV
RL-10A-4-2 – Atlas V
Špecifikácia
Ťah (vákuum)RL-10A4-2 - 99 kN
RL-10B-2 – 110 kN
ISP (vákuum)4530 N.s/kg (462 s)
Pomer ťah/hmotnosť60,53
Doba zážihu700 s
Druh pohonných látokkvapalné
PalivoKvapalný vodík (LH2)
Okysličovadlokvapalný kyslík (LOX)
Pomer poh. látokLOX/LH2 5:1
Spotrebakyslík 20,6 kg/s, vodík 3,5 kg/s
Regulácia ťahuáno
Chladenieregeneratívne
Tlak v komore3,9 MPa
Reštartáno
Smerovanie ťahuelektromechanické, ± 4 °
Rozmery
Dĺžka1,7 m
Priemer dýzy0,99
HmotnosťRL-10A4-2 – 140 kg
RL-10B-2 – 277 kg
Referencie: Technické špecifikácie sa týkajú súčasných verzií RL-10A4-2 a RL-10B-2

RL-10 je raketový motor na kvapalné pohonné látky, bol prvým americkým motorom spaľujúci kvapalný kyslík a vodík. Bol vyvinutý spoločnosťou Pratt & Whitney na začiatku 60. rokov. Používal sa na druhom stupni rakety Saturn I, ďalej na raketovom stupni Centaur rakiet Atlas a Titan a tiež na druhom stupni rakety Delta IV.

Motor RL-10 pri testoch v JPL, koniec 50. rokov 20. storočia

Počiatky motora RL-10 spadajú až do roku 1946, keď americké námorníctvo začínalo overovať použiteľnosť kvapalného vodíka ako pohonnej látky rakiet. Väčšina raných pokusov bola vykonaná v JPL (Jet Propulsion Laboratory). Hoci v rámci programu nebol vyrobený na let dôkladne pripravené motor, bolo získaných veľa skúseností s výrobou a uchovávaním veľkého množstva kvapalného vodíka. Tieto skúsenosti boli dôležité pre neskoršie projekty.

Keď vstúpili do služby prvé typy rakiet Atlas, bola vznesená požiadavka na zvýšenie ich nosnosti pridaním silného druhého stupňa, ktorý bude schopný vyniesť ťažšie náklady. Roku 1958 bol spoločnosti General Dynamics udelený kontrakt na výrobu stupňa nazvaného Centaur, ktorý mal splniť zadané požiadavky. Na vývoj motora pre stupeň Centaur bola najatá spoločnosť Pratt & Whitney, ktorá predstavila svoj motor XLR-115. V roku 1960 zadala NASA firme Pratt & Whitney kontrakt na vývoj silnejšej verzie XLR-119 pre pohon druhého stupňa rakety Saturn I. Pôvodne sa počítalo s použitím štyroch motorov XLR-119, projekt však sprevádzali problémy a NASA bola prinútená projekt prehodnotiť a využiť šesticu existujúcich motorov XLR-115. XLR-115 bol premenovaný na RL-10 a prvý let dôkladne pripravené kusy boli dodané v júni 1962. Motory boli ďalej vylepšované a sú stále využívané v raketách Atlas V a Delta IV. Zvažovalo sa aj jeho využitie v niektorých nerealizovaných projektoch ako napríklad raketa Nova, vylepšené verzie rakety Saturn a experimentálne McDonnell Douglas - Delta Clipper.

Technická špecifikácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Motor RL-10 bol za svoju takmer 50-ročnú výrobnú kariéru mnohokrát modifikovaný, ale pôvodný koncept zostal nezmenený. Motor využíva pre dopravu paliva expanzný cyklus a systém nakláňania motora je riešený elektromechanicky. Chladenie dýzy a spaľovacej komory je riešené regeneratívnou cirkuláciou kvapalného vodíka cez kanáliky v stenách.

Centaur s dvoma motormi RL-10A-4-2
  • RL-10 – základná verzia, ťah: 66 kN, 60 letov, posledný let: 1965
  • RL-10A-1 – 44 letov, posledný let: 1965
  • RL-10A-3 – pôvodné značenie: LR-119, koncept 1968
  • RL-10A-3A – používaný v stupňoch Centaur pre rakety Atlas a Titan do roku 2005
  • RL-10A-4 – ťah: 92,5 kN, 106 letov, posledný let 2004
  • RL-10A-4-1 – vylepšená verzia, používaná na Centaur IIA, dýza ovládaná elektromechanicky, ťah: 99,1 kN
  • RL-10A-4-2 – používaný na Centaur V1 a V2 na raketách Atlas V
  • RL-10A-5 – zamýšľaný pre McDonnell Douglas Delta Clipper, ale nepoužitý
  • RL-10A-5KA – návrh: 1992, nepoužitý
  • RL-10B-2 – ťah: 110 kN, používaný na druhom stupni Delty IV
  • RL-10B-X – koncept: 1994
  • RL-10C – zamýšľaný pre Deltu III, ťah: 157 kN
  • RL-10C-X – koncept: 1994

Budúce použitie

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2005 bolo oznámené, že nový lunárny modul Altair bude vybavený celkom piatimi motormi RL-10. Štyrmi pre zostup na Mesiac a jedným pre vzlet. Na tento účel budú motory upravené tak, aby bolo možné regulovať ich ťah až na 10 % nominálneho, to kvôli plynulému dosadnutie na povrch Mesiaca. NASA si od motorov RL-10 sľubuje zníženie nákladov a zvýšenie bezpečnosti, vďaka jeho spoľahlivosti a dlhoročným skúsenostiam s jeho prevádzkou.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku RL-10 na českej Wikipédii.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]