Mikroorganizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Mikroorganizmy)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Mikroorganizmus alebo mikrób je organizmus viditeľný len pomocou optického a elektrónového mikroskopu.

Typy mikroorganizmov[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi mikroorganizmy sa môžu zaraďovať aj niektoré jednoduché mnohobunkovce.

Fyziológia mikroorganizmov[upraviť | upraviť zdroj]

Základné životné prejavy sú metabolizmus a rozmnožovanie

Metabolizmus baktérií, zdroje živín[upraviť | upraviť zdroj]

Mikroorganizmy ako aj všetky živé organizmy potrebujú pre život vodu a živiny na tvorbu energie a stavbu tela. Živiny obsahujúce biogénne prvky (nevyhnutne potrebné pre život) uhlík (C), kyslík (O), vodík (H), dusík (N), stopové prvky a vitamíny. Mikróby prijímajú potravu difúziou (fyzikálny jav, pri ktorom roztoky a plyny, ktoré sú bezprostredne v styku a sú rôzneho zloženia, vyrovnávajú svoje koncentrácie), celým povrchom tela.

Pochody z jednoduchších látok na zložky bakteriálnej bunky (bielkoviny, nukleové kyseliny, polysacharidy, lipidy), štiepením zložitých sa uvoľňuje energia. Tieto procesy sú za normálnych podmienok v rovnováhe.

Delenie mikróbov podľa nárokov na živiny[upraviť | upraviť zdroj]

  • autotrofné baktérie získavajú energiu i stavebný materiál len z anorganických látok. Produkujú dostatok enzýmov (látok spôsobujúcich, alebo urýchľujúcich biochemické procesy), ktoré živiny rozkladajú a v základnej forme ich prijímajú.
  • heterotrofné baktérie, ktorých je viacej, produkujú nedostatočné množstvo enzýmov, preto závisia od iných, spravidla vyšších organizmov, ktoré živiny rozkladajú a rozložené ich mikroorganizmus môžu prijať. Pre medicínu majú význam!

Spôsoby získavania energie[upraviť | upraviť zdroj]

  • fotosyntézou = fototropné mikróby, ktoré majú v telových dutinách chlorofylové zrná, pomocou nich pútajú slnečnú energiu
  • chemosyntézou = chemotropné mikróby premieňajú chemosyntézou látky bohaté na energiu, uvoľnenú energiu využívajú na životné pochody

Delenie mikróbov podľa vzťahu ku kyslíku[upraviť | upraviť zdroj]

  • obligátne aerobné baktérie – schopné rásť len za prítomnosti kyslíka
  • obligátne anaerobné baktérie – rastúce len bez prítomnosti kyslíka
  • fakultatívne anaerobné baktérie – schopné rásť v prostredí bez kyslíka a aj s ním
  • mikroaerofilné baktérie – rastúce najlepšie v prostredí so zníženým množstvom kyslíka a zvýšením podielom oxidu uhličitého
  • aerotolerantné baktérie - môžu tolerovať prítomnosť kyslíka, ale nemôžu v jeho prítomnosti rásť

Delenie mikróbov podľa vzťahu k vyšším organizmom[upraviť | upraviť zdroj]

  • saprofytické mikróby – nepoškodzujú makroorganizmus jeho odpad je zdrojom živín mikroorganizmov
  • symbionty – vzájomne prospešní vzťah – mikroorganizmy využívajú odpadové látky makroorganizmu, makroorganizmus využíva niektoré ich metabolity, napríklad E. coli syntetizuje v čreve vitamín K a niektoré vitamíny B
  • parazity – ochudobňujú makroorganizmus o živiny a svojimi metabolitmi ho poškodzujú

Produkty mikroorganizmov[upraviť | upraviť zdroj]

Mikrobiálne enzýmy – produkujú a sú nevyhnutné pre život (niektoré enzýmy sú toxické, poškodzujú bunky)

  • exoenzýmy – vylučujú enzýmy do okolitého prostredia
  • endoenzýmy – rozkladajú živiny vo vnútri bunky

Mikrobiálne pigmenty – pomáhajú pri ich diagnostikovaní

Tvorba aromatických látok, svetla a tepla[upraviť | upraviť zdroj]

Mikrobiálne toxíny – poškodzujú bunky a tkanivá makroorganizmov

  • Exotoxíny – produkujú bunky do vonkajšieho prostredia, sú termolabilné a málo odolné voči vonkajšiemu prostrediu
  • Endotoxíny – sú viazané na bunky a uvoľňujú sa do prostredia až po jej uhynutí, sú termostabilné a menej toxické

Pohyblivosť mikroorganizmov[upraviť | upraviť zdroj]

  • pasívny (unášaním)
  • aktívny (bičíkmi)

Rozmnožovanie mikroorganizmov – nepohlavne[upraviť | upraviť zdroj]

  • priečnym delením – v strede bunky Septum – dve dcérske bunky
  • pučaním – dozretá materská bunka – na jej povrchu je nová bunka – do nej rozdelené jadro – oddelenie –