Parker Solar Probe
 |
Tento článok sa zaoberá aktuálnym vesmírnym letom. Údaje sa počas letu môžu zmeniť. |
 |
| Parker Solar Probe | |
|---|---|
 Vizualizácia sondy
| |
| COSPAR | 2018-065A |
| Katalogové číslo | 43592 |
| Štart | 12.8 2018 |
| Kozmodróm | Cape Canaveral SLC-37 |
| Nosná raketa | Delta IV Heavy / Star-48BV |
| Konec misie | 2025 (plánovaný) |
| NASA | |
| Výroba | Applied Physics Laboratory |
| Rozmery | 1.0 m × 3.0 m × 2.3 m |
| Hmotnosť | 685 kg /suchá 555 kg |
| Parametre obežnej dráhy | |
| Perihélium | 0.046 AU (6.9 million km; 9.86 R☉) |
| Afélium | 0.73 AU (109 million km) |
| Sklon | 3.4° |
| Doba obehu | 88 dní |
| Prístroje | |
| SWEAP | Solar Wind Electrons Alphas and Protons Investigation |
| SPC | Solar Probe Cup |
| SPAN | Solar Probe Analyzers |
| WISPR | Širokouhlá dvojitá kamera |
| FIELDS | Electromagnetic Fields Investigation |
| IS☉IS | Integrated Science Investigation of the Sun |
| EPI | Energetic Particle Instruments |
| Stránky JPL PSP | |
Parker Solar Probe, predtým Solar Probe (pred 2002), Solar Probe Plus (2010–17), Parker Solar Probe (od 2017), je slnečná sonda, ktorá letí skúmať slnečnú korónu. Najbližší prelet má byť 9,86 násobok polomeru Slnka od stredu Slnka. Umožní získať ďalšie vedomosti o slnečnej koróne a mechanizmu slnečného vetra. Pri lete k Slnku má sonda použiť gravitačné brzdenie pri Venuši.[1]
Sonda mala byť vypustená v roku 2015, nakoniec k vypusteniu došlo 12. augusta 2018.[1] Dĺžka misie je plánovaná na takmer 7 rokov, najbližšie k Slnku by sa sonda mala dostať v rokoch 2024 a 2025. Sonda je pomenovaná podľa amerického astrofyzika Eugena Parkera.
Štart
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
Štartovacie okno trvalo od 31. 7. do 20. 8, rozšírené do 23.8.2018. Pre odklad bol štart preložený na 11. 8. 2018. Kvôli alarmu čidla tlaku plynného hélia sa nestihol v dennom štartovacom okne 65 minút. Štart 12. 8. 2018 7:31 UTC prebehol podla plánu a raketa Delta IV Heavy s horným stupňom Star 48BV vyniesla sondu na hyperbolickú dráhu Zeme. Štartu Delta IV Heavy s Parker Solar Probe patrí druhé miesto v udelenej rýchlosti sonde s v_inf=12,337 km/s, prvé miesto má New Horizons s v_inf=12,559 km/s, vyjadrené charakteristickou energiou C3 New Horizons C3=157.74 km2/s2, PSP C3=152.21 km2/s2.
Vedecká fáza sa uskutoční počas 7 rokov, pričom sa zameria na obdobia, kedy bude kozmická sonda najbližšie k Slnku. Plánovaných je 24 obehov. Trajektória kozmickej sondy bude zahŕňať sedem preletov okolo Venuše, ktoré budú postupne zmenšovať eliptickú dráhu okolo Slnka.
Orbita bude mať tvar pretiahnutej elipsy s krátkymi časmi, ktoré strávi sonda v blízkosti Slnka.
Pri preletoch okolo Slnka dosiahne rýchlosť až 190 km/s, čo ju dočasne urobí najrýchlejším človekom vyrobeným objektom, takmer trikrát rýchlejšia ako držiteľ aktuálneho rekordu, Helios-B. Rovnako, ako každý objekt na obežnej dráhe, pri približovaní k perihéliu gravitácia sondu zrýchľuje, potom opäť spomaľuje, až kým nedosiahne afélium. Tento jav popisuje druhý Keplerov zákon.
Brzdiaci manéver pri Venuši
[upraviť | upraviť zdroj]Každý prelet okolo Venuše bude využitý na gravitačné brzdenie, spomalenie sondy a tým znížením perihélia. Prvý brzdiaci manéver prebehol 3. 10. 2018.[2]
Dátumy jednotlivých preletov popri Venuši:
- 03. 10. 2018
- 26. 12. 2019
- 11. 07. 2020
- 20. 02. 2021
- 16. 10. 2021
- 21. 08. 2023
- 06. 11. 2024
Časová os a trajektória
[upraviť | upraviť zdroj]Plánovaná misia obsahuje 24 obletov okolo Slnka a 7 preletov blízko Venuše. Prelety pri Venuši sa využijú na spomalenie sondy, v dôsledku čoho sa zníži príslnie (perihélium) sondy.
| Rok | Dátum | Udalosť | Vzdialenosť od Slnka (Gm) | Rýchlosť
(km/s) |
Obežná doba
(dní) |
|---|---|---|---|---|---|
| 2018 | Aug 12 | štart | 151.6 | – | 174 |
| Okt 3 | Prelet okolo Venuše #1 | – | – | – | |
| Nov 6 03:28 UTC | Perihélium #1 | 24,819 258=0,1659 AU | 95,326 | 150 | |
| 2019 | Apr 4 | Perihélium #2 | 24,8 | 95 | 150 |
| Sep 1 | Perihélium #3 | 24,8 | 95 | 150 | |
| Dec 26 | Prelet okolo Venuše #2 | – | – | – | |
| 2020 | Jan 29 | Perihélium #4 | 19,4 | 109 | 130 |
| Jún 7 | Perihélium #5 | 19,4 | 109 | 130 | |
| Júl 11 | Prelet okolo Venuše #3 | – | – | – | |
| Sep 27 | Perihélium #6 | 14,2 | 129 | 112,5 | |
| 2021 | Jan 17 | Perihélium #7 | 14,2 | 129 | 112,5 |
| Feb 20 | Prelet okolo Venuše #4 | – | – | – | |
| Apr 29 | Perihélium #8 | 11,1 | 147 | 102 | |
| Aug 9 | Perihélium #9 | 11,1 | 147 | 102 | |
| Okt 16 | Prelet okolo Venuše #5 | – | – | – | |
| Nov 21 | Perihélium #10 | 9,2 | 163 | 96 | |
| 2022 | Feb 25 | Perihélium #11 | 9,2 | 163 | 96 |
| Jún 1 | Perihélium #12 | 9,2 | 163 | 96 | |
| Sep 6 | Perihélium #13 | 9,2 | 163 | 96 | |
| Dec 11 | Perihélium #14 | 9,2 | 163 | 96 | |
| 2023 | Mar 17 | Perihélium #15 | 9,2 | 163 | 96 |
| Jún 22 | Perihélium #16 | 9,2 | 163 | 96 | |
| Aug 21 | Prelet okolo Venuše #6 | – | – | – | |
| Sep 27 | Perihélium #17 | 7,9 | 176 | 92 | |
| Dec 29 | Perihélium #18 | 7,9 | 176 | 92 | |
| 2024 | Mar 30 | Perihélium #19 | 7,9 | 176 | 92 |
| Jún 30 | Perihélium #20 | 7,9 | 176 | 92 | |
| Sep 30 | Perihélium #21 | 7,9 | 176 | 92 | |
| Nov 6 | Prelet okolo Venuše #7 | – | – | – | |
| Dec 24 | Perihélium #22 | 6,9 | 192 | 88 | |
| 2025 | Mar 22 | Perihélium #23 | 6,9 | 192 | 88 |
| Jún 19 | Perihélium #24 | 6,9 | 192 | 88 | |
| Sep 15 | Perihélium #25 | 6,9 | 192 | 88 | |
| Dec 12 | Perihélium #26 | 6,9 | 192 | 88 |
Po ukončení misie sonda zostane na orbite, ale po minutí paliva sa nedokáže orientovať štítom k Slnku, tak vlastne vyhorí a zostane obiehať len jej torzo.
História prevádzky
[upraviť | upraviť zdroj]
- Štart 12. augusta 2018 7:31 UTC
- Sonda vykonala svoju prvú plánovanú korekciu trajektórie TCM 20. augusta 2018
- Aktivácia a testovanie prístrojov začiatkom septembra 2018. Dva teleskopické kamery WISPR vykonali 9. septembra úspešný prvý test svetla, ktorý prenášal širokouhlý obraz pozadia oblohy smerom ku galaktickému stredu.
- 3. októbra 2018 sonda úspešne vykonala prvý zo siedmich plánovaných preletov okolo Venuše. Dostala sa do vzdialenosti asi 2 446 kilometrov od povrchu Venuše, aby sa znížila rýchlosť sondy a tým sa jej perihélium premiestnilo bližšie k Slnku.
- Prvý prelet okolo Slnka 6. novembra 2018 3:28 UTC vo vzdialenosti 24 819 258 km, 0,1659 au. Jej rýchlosť, 95,326 km/s, je nový rekord pre umelé teleso vo vesmíre do 4. preletu v januári 2020. Prenos dát z preletu začal 7. 12. 2018.[3]
- 28. apríla 2021 preletela sonda, pri svojom ôsmom prelete okolo Slnka, vo výške približne 13 miliónov km nad povrchom. Prvýkrát v histórii tak sonda vstúpila do slnečnej atmosféry.[4][5]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Prístroje sondy Parker Solar Probe -
Prístroje sondy Parker Solar Probe -
Prístroj FIELDS -
WISPR: širokouhlý dvojnásobný teleskop s FOV 40°a 58°, uhol záberu začína na 13.5° od osi PSP pre vnútorný teleskop a 50° pre vonkajší
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b GROSSMAN, Lisa. The Parker Solar Probe has launched and is on its way to explore the sun [online]. sciencenews.org, 2018-08-12, [cit. 2018-09-26]. Dostupné online.
- ↑ JHUAPL. Parker Solar Probe Successfully Performs Venus Flyby. Parker Solar Probe. Dostupné online [cit. 2018-10-07]. (po anglicky)
- ↑ GARNER, Rob. Preparing for Discovery With NASA's Parker Solar Probe [online]. NASA, 2018-12-12, [cit. 2018-12-15]. Dostupné online.
- ↑ NASA Enters the Solar Atmosphere for the First Time [online]. nasa.gov, [cit. 2021-12-17]. Dostupné online.
- ↑ Phys. Rev. Lett. 127, 255101 (2021) - Parker Solar Probe Enters the Magnetically Dominated Solar Corona [online]. journals.aps.org, 2021-12-14, [cit. 2021-12-17]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Parker Solar Probe
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
- NASA chce v roku 2018 poslať sondu neuveriteľne blízko ku Slnku (po česky)
- Informácie na stránkach The Johns Hopkins University Applied Physics Laboratory (po anglicky)