Parker Solar Probe

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Parker Solar Probe
Parker Solar Probe.jpg Vizualizácia sondy
COSPAR 2018-065A
Katalogové číslo 43592
Štart 12.8 2018
Kozmodróm Cape Canaveral SLC-37
Nosná raketa Delta IV Heavy / Star-48BV
Konec misie 2025 (plánovaný)
NASA
Výroba Applied Physics Laboratory
Rozmery 1.0 m × 3.0 m × 2.3 m
Hmotnosť 685 kg /suchá 555 kg
Parametre obežnej dráhy
Perihélium 0.046 AU (6.9 million km; 9.86 R)
Afélium 0.73 AU (109 million km)
Sklon 3.4°
Doba obehu 88 dní
Prístroje
SWEAP Solar Wind Electrons Alphas and Protons Investigation
SPC Solar Probe Cup
SPAN Solar Probe Analyzers
WISPR Širokouhlá dvojitá kamera
FIELDS Electromagnetic Fields Investigation
IS☉IS Integrated Science Investigation of the Sun
EPI Energetic Particle Instruments
Stránky JPL PSP

Parker Solar Probe, predtým Solar Probe (pred 2002), Solar Probe Plus (2010–17), Parker Solar Probe (od 2017), je slnečná sonda, ktorá letí skúmať slnečnú korónu. Najbližší prelet má byť 9,86 násobok polomeru Slnka od stredu Slnka. Umožní získať ďalšie vedomosti o slnečnej koróne a mechanizmu slnečného vetra. Pri lete k Slnku má sonda použiť gravitačné brzdenie pri Venuši.[1]

Sonda mala byť vypustená v roku 2015, nakoniec k vypusteniu došlo 12. augusta 2018.[1] Dĺžka misie je plánovaná na takmer 7 rokov, najbližšie k Slnku by sa sonda mala dostať v rokoch 2024 a 2025. Sonda je pomenovaná podľa amerického astrofyzika Eugena Parkera.

Štart[upraviť | upraviť zdroj]

Štart sondy Parker Solar Probe

Štartovacie okno trvalo od 31. 7. do 20. 8, rozšírené do 23.8.2018. Pre odklad bol štart preložený na 11. 8. 2018. Kvôli alarmu čidla tlaku plynného hélia sa nestihol v dennom štartovacom okne 65 minút. Štart 12. 8. 2018 7:31 UTC prebehol podla plánu a raketa Delta IV Heavy s horným stupňom Star 48BV vyniesla sondu na hyperbolickú dráhu Zeme. Štartu Delta IV Heavy s Parker Solar Probe patrí druhé miesto v udelenej rýchlosti sonde s v_inf=12,337 km/s, prvé miesto má New Horizons s v_inf=12,559 km/s, vyjadrené charakteristickou energiou C3 New Horizons C3=157.74 km2/s2, PSP C3=152.21 km2/s2.

Vedecká fáza sa uskutoční počas 7 rokov, pričom sa zameria na obdobia, kedy bude kozmická sonda najbližšie k Slnku. Plánovaných je 24 obehov. Trajektória kozmickej sondy bude zahŕňať sedem preletov okolo Venuše, ktoré budú postupne zmenšovať eliptickú dráhu okolo Slnka.

Orbita bude mať tvar pretiahnutej elipsy s krátkymi časmi, ktoré strávi sonda v blízkosti Slnka.

Pri preletoch okolo Slnka dosiahne rýchlosť až 190 km/s, čo ju dočasne urobí najrýchlejším človekom vyrobeným objektom, takmer trikrát rýchlejšia ako držiteľ aktuálneho rekordu, Helios-B. Rovnako, ako každý objekt na obežnej dráhe, pri približovaní k perihéliu gravitácia sondu zrýchľuje, potom opäť spomaľuje, až kým nedosiahne afélium. Tento jav popisuje druhý Keplerov zákon.

Brzdiaci manéver pri Venuši[upraviť | upraviť zdroj]

Každý prelet okolo Venuše bude využitý na gravitačné brzdenie, spomalenie sondy a tým znížením perihélia. Prvý brzdiaci manéver prebehol 3. 10. 2018.[2]

Dátumy jednotlivých preletov popri Venuši:

  1. 03. 10. 2018
  2. 26. 12. 2019
  3. 11. 07. 2020
  4. 20. 02. 2021
  5. 16. 10. 2021
  6. 21. 08. 2023
  7. 06. 11. 2024

Časová os a trajektória[upraviť | upraviť zdroj]

Plánovaná misia obsahuje 24 obletov okolo Slnka a 7 preletov blízko Venuše. Prelety pri Venuši sa využijú na spomalenie sondy, v dôsledku čoho sa zníži príslnie (perihélium) sondy.

Sedem preletov okolo Venuše a zníženie rýchlosti sondy
Časové údaje vzdialenosti a rýchlosti misie PSP vzhľadom k Slnku (SSB)
Trajektória PSP - 24 obletov okolo Slnka v súradniciach SSB, vzdialenosť v AU.
Parker Solar Probe pri 24. perihéliu
Rok Dátum Udalosť Vzdialenosť od Slnka (Gm) Rýchlosť

(km/s)

Obežná doba

(dní)

2018 Aug 12 štart 151.6 174
Okt 3 Prelet okolo Venuše #1
Nov 6 03:28 UTC Perihélium #1 24,819 258=0,1659 AU 95,326 150
2019 Apr 4 Perihélium #2 24,8 95 150
Sep 1 Perihélium #3 24,8 95 150
Dec 26 Prelet okolo Venuše #2
2020 Jan 29 Perihélium #4 19,4 109 130
Jún 7 Perihélium #5 19,4 109 130
Júl 11 Prelet okolo Venuše #3
Sep 27 Perihélium #6 14,2 129 112,5
2021 Jan 17 Perihélium #7 14,2 129 112,5
Feb 20 Prelet okolo Venuše #4
Apr 29 Perihélium #8 11,1 147 102
Aug 9 Perihélium #9 11,1 147 102
Okt 16 Prelet okolo Venuše #5
Nov 21 Perihélium #10 9,2 163 96
2022 Feb 25 Perihélium #11 9,2 163 96
Jún 1 Perihélium #12 9,2 163 96
Sep 6 Perihélium #13 9,2 163 96
Dec 11 Perihélium #14 9,2 163 96
2023 Mar 17 Perihélium #15 9,2 163 96
Jún 22 Perihélium #16 9,2 163 96
Aug 21 Prelet okolo Venuše #6
Sep 27 Perihélium #17 7,9 176 92
Dec 29 Perihélium #18 7,9 176 92
2024 Mar 30 Perihélium #19 7,9 176 92
Jún 30 Perihélium #20 7,9 176 92
Sep 30 Perihélium #21 7,9 176 92
Nov 6 Prelet okolo Venuše #7
Dec 24 Perihélium #22 6,9 192 88
2025 Mar 22 Perihélium #23 6,9 192 88
Jún 19 Perihélium #24 6,9 192 88
Sep 15 Perihélium #25 6,9 192 88
Dec 12 Perihélium #26 6,9 192 88

Po ukončení misie sonda zostane na orbite, ale po minutí paliva sa nedokáže orientovať štítom k Slnku, tak vlastne vyhorí a zostane obiehať len jej torzo.

História prevádzky[upraviť | upraviť zdroj]

Parker Solar Probe letí cez vonkajšiu atmosféru Slnka počas prvej fázy solárneho stretnutia v novembri 2018. Zosnímané sondou STEREO-A
Výtrysky zachytené kamerou WISPR pri prvom prelete okolo Slnka 8. nov 2018
  • Štart 12. augusta 2018 7:31 UTC
  • Sonda vykonala svoju prvú plánovanú korekciu trajektórie TCM 20. augusta 2018
  • Aktivácia a testovanie prístrojov začiatkom septembra 2018. Dva teleskopické kamery WISPR vykonali 9. septembra úspešný prvý test svetla, ktorý prenášal širokouhlý obraz pozadia oblohy smerom ku galaktickému stredu.
  • 3. októbra 2018 sonda úspešne vykonala prvý zo siedmich plánovaných preletov okolo Venuše. Dostala sa do vzdialenosti asi 2 446 kilometrov od povrchu Venuše, aby sa znížila rýchlosť sondy a tým sa jej perihélium premiestnilo bližšie k Slnku.
  • Prvý prelet okolo Slnka 6. novembra 2018 3:28 UTC vo vzdialenosti 24 819 258 km, 0,1659 au. Jej rýchlosť, 95,326 km/s, je nový rekord pre umelé teleso vo vesmíre do 4. preletu v januári 2020. Prenos dát z preletu začal 7. 12. 2018.[3]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b GROSSMAN, Lisa. The Parker Solar Probe has launched and is on its way to explore the sun [online]. sciencenews.org, 2018-08-12, [cit. 2018-09-26]. Dostupné online.
  2. JHUAPL. Parker Solar Probe Successfully Performs Venus Flyby. Parker Solar Probe. Dostupné online [cit. 2018-10-07]. (po anglicky)
  3. GARNER, Rob. Preparing for Discovery With NASA's Parker Solar Probe [online]. NASA, 2018-12-12, [cit. 2018-12-15]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]