Slnečná sonda
 |
Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte. |
Slnečná sonda alebo solárna sonda je kozmická sonda vypustená mimo sféru gravitačného vplyvu Zeme s cieľom študovať Slnko a jeho vplyv na medziplanetárne prostredie. Za týmto účelom sú tieto sondy vybavované vedeckými prístrojmi, medzi ktoré patria najmä:
- analyzátory plazmy pre analýzu zložiek slnečného vetra a stanovenie jeho rýchlosti;
- magnetometre pre meranie slnečného magnetického poľa a poľa, spojeného so slnečným vetrom;
- fotometre pre meranie intenzity slnečného žiarenia v rôznych spektrálnych pásmach;
- spektrometre a spektrofotometre pre štúdium chemického zloženia slnečného povrchu;
- koronografy pre pozorovanie slnečnej koróny;
- a i.
Z hľadiska dráh využívaných pre slnečné sondy ich môžeme rozdeliť do troch základných skupín:
- ekliptikálne slnečné sondy, pohybujúce sa v blízkosti roviny ekliptiky po výstredných (excentrických) dráhach vnútri dráhy Zeme s perihéliom čo najbližšie k Slnku;
- polárne slnečné sondy, pohybujúce sa po dráhach s vysokým sklonom (blížiacim sa 90°) k rovine ekliptiky, určené pre výskum polárnych oblastí Slnka;
- slnečné sondy umiestnené v libračnom centre L1 sústavy Slnko-Zem, nachádzajúcom sa na spojnici týchto telies vo vzdialenosti približne 1,5 mil. km od Zeme smerom k Slnku.
Do mimoriadnej blízkosti k Slnku sa dostala v minulosti tiež planetárna sonda Mariner 10 určená pre výskum planéty Merkúr a neskôr tiež druhá sonda na prieskum Merkúra, MESSENGER. Tieto sondy však neboli špecificky vybavené pre dôkladnejší prieskum Slnka a preto tu nie sú zahrnuté v tabuľkách.
Sonda ISEE-3 bola po splnení úlohy v libračnom centre 20. júla 1982 vyvedená z tohto bodu a nasmerovaná ku dvom kométam (pozri tabuľka); súčasne s tým bola premenovaná na ICE.
Okrem slnečných sond skúmalo Slnko z obežných dráh okolo Zeme celý rad slnečných družicových observatórií.
Prehľad doteraz vypustených slnečných sond[upraviť | upraviť zdroj]
- Poznámky
- V zozname sú uvedené všetky známe pokusy o vypustenie slnečných sond do roku 2018.
- V stĺpci "COSPAR" je uvedené medzinárodné označenie umelého kozmického telesa, ak sa dostalo aspoň na obežnú dráhu okolo Zeme.
- Ak bol cieľom letu aj iný objekt ako Slnko (napr. planéta), sú tieto objekty uvedené v zátvorke.
- V stĺpci "Výsledok" je kódom vyjadrená dosiahnutá miera realizácie plánovaných cieľov: C – ciele misie boli splnené iba čiastočne; U – všetky, alebo aspoň hlavné ciele misie boli splnené.
Ekliptikálne slnečné sondy[upraviť | upraviť zdroj]
| COSPAR | Názov | Dátum štartu | Kozmodróm | Nosná raketa | Cieľ letu | Výsledok |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1974-097A | Helios 1 | 10. december 1974 | Cape Canaveral | Titan 3E Centaur | Slnko | U |
| 1976-003A | Helios 2 | 15. január 1976 | Cape Canaveral | Titan 3E Centaur | Slnko | U |
| 2006-047A | STEREO A | 26.10.2006 | mys Canaveral | Delta 7925 | ||
| 2006-047B | STEREO B | 26.10.2006 | mys Canaveral | Delta 7925 | ||
| 2018-065A | PSP | 12.8.2018 | mys Canaveral | Delta IV Heavy | Slnko |
Polárne slnečné sondy[upraviť | upraviť zdroj]
| COSPAR | Názov | Dátum štartu | Kozmodróm | Nosná raketa | Cieľ letu | Výsledok |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1990-090B | Ulysses | 6. október 1990 | Cape Canaveral | Discovery STS-41 | (Jupiter), Slnko | U |
Slnečné sondy v libračnom centre L1 Slnko-Zem[upraviť | upraviť zdroj]
| COSPAR | Názov | Dátum štartu | Kozmodróm | Nosná raketa | Cieľ letu | Výsledok |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1978-079A | ISEE-3 | 12. august 1978 | Cape Canaveral | Delta 2 | Slnko, (21P/Gicobini-Zinner), (1P/Haley) | U |
| 1994-071A | Wind | 1. november 1994 | Cape Canaveral | Delta 2 | Slnko | U |
| 1995-065A | SOHO | 2. december 1995 | Cape Canaveral | Atlas 2AS | Slnko | U |
| 1997-045A | ACE | 25. august 1997 | Cape Canaveral | Delta 7920-8 | Slnko | U |
| 2001-034A | Genesis | 8. august 2001 | Cape Canaveral | Delta 7326 | Slnko | C |
