STS-41

**STS-41**
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	STS-41
COSPAR ID:	1990-090A
Raketoplán:	Discovery
Posádka:	5
Kozmodróm (rampa):	(39-B)
Štart:	6. október 1990
Pristátie:	10. október 1990
Trvanie:	4 dni 2 hodiny 10 minút
Počet obehov:	66
Apogeum:	307 km
Perigeum:	300 km
Doba obehu:	90,6 min.
Inklinácia:	28,45°
Vzdialenosť:	2 747 866 km
Hmotnosť:	? (pri štarte) ; 89 298 kg (pri pristátí)
Fotografia posádky
	; (Ľ-P) Melnick, Cabana, Akers, Richards a Shepherd
Navigácia
STS-31	STS-38
	Kozmonautický portál

STS-41 bola jedenásta misia amerického raketoplánu Discovery. Cieľom letu bolo vypustenie sondy Ulysses určenej na výskum Slnka.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Richard N. Richards (2), Veliteľ
Robert D. Cabana (1), Pilot
William M. Shepherd (2), Prvý letový špecialista
Bruce E. Melnick (1), Druhý letový špecialista
Thomas D. Akers (1), Tretí letový špecialista

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Užitočné zaťaženie[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným nákladom raketoplánu bola sonda Ulysses. Aby sa dosiahlo navedenie na plánovanú heliocentrickú dráhu, bola vybavená urýchľovacím raketovým stupňom IUS, doplneným ešte aj stupňom PAM-S. Celková zostava mala tri stupne a samotná sonda k nej bola pripojená 20. júla. Na výrobe sondy sa podieľala aj západná Európa, v ktorej bol Ulysses skonštruovaný.

Prípravy na štart[upraviť | upraviť zdroj]

Po predchádzajúcej misii STS-31, počas ktorej Discovery vyniesol na obežnú dráhu Hubbleov vesmírny ďalekohľad, sa stroj vrátil na chrbte Boeingu 747-SCA z Kalifornie naspäť na Floridu. Tam, v montážnej budove OPF (Orbiter Processing Facility), začala 8. mája 1990 príprava na jeho ďalší let. Počas predštartovných príprav došlo k niekoľkým malým nehodám a poruchám. Prípravy sa tak dostali do časového sklzu, ale presun na rampu 39-B sa napriek tomu odohral v pôvodne plánovanom termíne (9. septembra) a v testoch sa pokračovalo na rampe. Ulysses prechádzal predštartovnými prípravami nezávisle od Discovery a do jeho nákladového priestoru bol aj s urýchľovacou jednotkou umiestnený deň pred prevozom na štartovací komplex.

Odpočítavanie na štart 6. októbra 1990 prebiehalo bez problémov až do posledného plánovaného prerušenia v čase T-9 minút. Vtedy sa vyskytli dva problémy, jeden technického charakteru a druhý sa týkal počasia, následkom ktorých sa obnovenie odpočítavania oneskorilo. Ďalšie prerušenia odpočítavania prišli v čase T-5 minút, a T-31 sekúnd. Posledné prerušenie trvalo dve minúty a zavinili ho problémy s preplachovaním nákladového priestoru plynom z pozemných zdrojov. Po ich vyriešení odpočítavanie prebiehalo neprerušene až do konca a tak 6. októbra 1990 v čase 11:47:06 UT Discovery odštartoval. Štartovacie okno v prípade tohto letu trvalo dva a pol hodiny.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Štart misie STS-41 prebiehal bez problémov. 124 sekúnd po svojom zažihnutí sa od nádrže ET oddelili už vyhorené štartovacie motory SRB a na padákoch pristáli v Atlantickom oceáne. Osem a pol minúty po štarte došlo k vypojeniu motorov SSME a o 14 sekúnd neskôr bola oddelená už nepotrebná hlavná nádrž ET. Raketoplán sa vtedy nachádzal na suborbitálnej dráhe s apogeom vo výške 289 km. 39 minút a 52 sekúnd po štarte došlo k zapáleniu dvojice motorov OMS a tým aj navedenie stroja na obežnú dráhu okolo Zeme.

Krátko po dosiahnutí obežnej dráhy zistili piloti raketoplánu drobnú komplikáciu týkajúcu sa jedného z palubných počítačov. Po jej odstránení sa otvorili dvere do nákladového priestoru a začala sa kontrola užitočného zaťaženia.

Približne 5 hodín 20 minút po štarte dala posádka Discovery povel na vyklopenie IUS v uhle 20° vzhľadom na pozdĺžnu os nákladového priestoru. Tým umožnili telemetrické spojenie nákladu s pozemnými stanicami, ktoré by inak nebolo možné kvôli tieneniu nákladovým priestorom. Po skončení základných kontrol sa oddelili prívodové káble medzi IUS a raketoplánom a komplex bol vyklopený do uhla 58°. Potom dal astronaut Tom Akers povel na odpojenie komplexu od raketoplánu a ten sa vymrštený siedmimi stlačenými pružinami začal od raketoplánu vzďaľovať rýchlosťou 0,14 m/s. 45 minút vo vypustení sa prostredníctvom diaľkového povelu zažal motor stupňa IUS. Po skončení zážihových manévrov sa Ulysses vzďaľoval od Zeme rekordnou rýchlosťou 15,4 km/s. Hoci cieľom sondy sa malo stať Slnko, bola paradoxne vpyustená opačným smerom, k Jupiteru. Jeho gravitačné pole ju totiž malo vymrštiť na dráhu, po ktorej bude môcť prelietať nad pólmi Slnka.

Posádka Discovery po skončení prác súvisiacich s vypustením Ulysses spustila automatický biologický experiment Chromex-2 (Chromosome and Plant Cell Division in Space) a neskôr tiež PSE (Physiological System Experiments). Počas druhého dňa letu bolo do prevádzky uvedené zariadenie SSBUV (Shuttle Solar Backscatter Ultra Violet Experiment), ktoré umožňovalo merať obsah ozónu v zemskej atmosfére. Na palube prebiehal automatický experiment IPMP (Investigation into Polymer Membrane Proeessing) pre firmu Batelle. Prebiehali tiež testy smerujúce k plánovanej záchrannej misii družice Intelsat, ktorá sa nedostala na plánovanú obežnú dráhu, snímkovanie Zeme a ďalšie.

Experimenty prebiehali aj počas štvrtého dňa letu, kedy sa už začali prípravy na pristátie. Pristátie prebehlo 10. októbra v čase 13:57 UT na základni Edwards Air Force Base.