Preskočiť na obsah

STS-116

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
STS-116
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie: STS-116
COSPAR ID:2006-055A
Raketoplán:Discovery
Posádka:7
Kozmodróm (rampa): (39-b)
Štart: 10. december 2006 1:47:35 UTC
Pristátie: 22. december 2006 22:32:00 UTC
Trvanie: 12 dní 20 hodín 44 minút 24 sekúnd
Počet obehov:?
Výška:225 km
Inklinácia:51,6 stupňov
Vzdialenosť:?
Hmotnosť:2 050 850 kg (pri štarte)
 ? kg (pri pristátí)
Fotografia posádky
vzadu (Ľ–R): Curbeam, Patrick, Williamsová, Fuglesang vpredu (L–R): Oefelein, Higginbothamová, Polansky
vzadu (Ľ–R): Curbeam, Patrick, Williamsová, Fuglesang
vpredu (L–R): Oefelein, Higginbothamová, Polansky
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
STS-115 STS-117

STS-116 bola misia raketoplánu Discovery, ktorá mala pripojiť k Medzinárodnej vesmírnej stanici ďalšiu časť priehradového nosníka P5, prepojiť hlavný elektrický systém stanice a vymeniť tretieho člena posádky (Thomasa Reitera za Sunitu Williamsovú).

Iba štartuje

[upraviť | upraviť zdroj]

Iba pristáva

[upraviť | upraviť zdroj]

v zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Ciele letu

[upraviť | upraviť zdroj]

Raketoplán Discovery má priviezť na ISS ďalšiu časť nosníka s označením ITS-P5. V porovnaní s nosníkom vynesenom pri predchádzajúcom lete Atlantis STS-115 ide o oveľa menšiu časť. Dĺžka tejto časti nosníka je len 3 metre a jeho úlohou je oddeliť časti P4 a P5. Ďalšou podstatnou úlohou tejto dvanásťdennej misie je prepojenie elektrických a chladiacich okruhov stanice z PVM-6 na PVM-4 (z nosníku ITS-P6 na nosník ITS-P4). Raketoplán tiež dovezie na ISS zásoby v module SpaceHab-SM a nového člena posádky Američanku Sunitu Lyn Williamsovú, ktorá vystrieda Nemca Thomasa Reitera. Naplánované sú tiež tri výstupy do otvoreného priestoru.

Okrem spojovacieho zariadenia pre ISS Discovery a nosníka ITS-P5 niesol vo svojom nákladovom priestore laboratórium Spacehab LSM, spojovací tunel so Spacehabom, distribučnú rozvodnú jednotku SPDU a integrovaný nosič nákladu ICC. Pozdĺž nákladového priestoru bol umiestnený ešte diaľkový manipulátor RMS a predlžovacia tyč so senzormi pre kontrolu tepelnej ochrany raketoplánu (OBSS).

Prípravy na štart

[upraviť | upraviť zdroj]
Presun Discovery do montážnej haly VAB

Raketoplán Discovery bol 1.novembra prepravený do montážnej haly VAB, kde ho technici pripojili k vonkajšej palivovej nádrži (Space Shuttle External Tank) a dvojici motorov SRB. Vo štvrtok 9. novembra v 6:29 začal presun raketoplánu na štartovaciu rampu 39-B. Takmer 7 kilometrov dlhú cestu prešiel špeciálny pásový transportér s Discovery za osem a pol hodiny. K štartovacej rampe dorazil o 15:03 nášho času. Prvý pokus o štart bol stanovený na 8. decembra v čase 3:35:47 stredoeurópskeho času. Malo ísť o prvý nočný štart raketoplánu po viac ako štyroch rokoch, od misie STS-113 v novembri 2002. Po havárii Columbie boli nočné štarty dočasne zrušené. Odpočítavanie sa začalo 5. decembra v čase T-43 hodín. Počasie na KSC však nevyzeralo dobre už deň pred plánovaným štartom. Pravdepodobnosť dobrého počasia bola len 40 %. Odpočítavanie prebehlo až do okamihu T-9 minút, kde došlo k bežnému plánovanému prerušeniu. Napriek tomu, že technici v MCC nepovolili štart, odpočítavanie sa opäť rozbehlo a zastavilo v čase T – 5 minút. Krátko na to bol štart z dôvodu zlého počasia v tento deň definitívne zrušený. Druhý pokus o štart sa uskutočnil v nedeľu 10. decembra o 2:47 SEČ. Hoci pravdepodobnosť dobrého počasia bola ešte menšia ako v predchádzajúcom prípade, prípravy na štart pokračovali. 9. decembra v čase 19:20 sa začala hlavná palivová nádrž napĺňať palivom. Po polnoci sa počasie nečakane zlepšilo, predpovede dávali 70 % šancu pre štart. Všetky parametre hovorili pre štart a tak po spustení odpočítavania po poslednom prerušení odpočítavanie 10. decembra prebehlo až do úplného konca. Zážihom prídavných motorov SRB o 2:47 raketoplán Discovery úspešne vyštartoval na svoju 33. misiu STS-116.

Priebeh letu

[upraviť | upraviť zdroj]
Štart raketoplánu Discovery STS-116

V čase 2:49 SEČ prebehla rotácia raketoplánu. O minútu neskôr, v čase T+126 sa od hlavnej palivovej nádrže oddelili pomocné motory SRB na tuhé pohonné hmoty. V čase T+135 boli na 118 sekúnd spustené motory OMS pre uľahčenie stúpania. V T+512 boli povelom MECO vypojené hlavné motory SSME a o desať sekúnd neskôr, v čase 2:56 nastalo oddelenie hlavnej palivovej nádrže od orbitera. Nádrž dopadla asi o hodinu neskôr do Indického oceánu. Po 8 minútach a 45 sekundách od štartu bol Discovery úspešne navedený na dočasnú obežnú dráhu okolo Zeme vo výške 220x250 km. Oficiálne sa raketoplán dostal na obežnú dráhu v čase 3:28 po dvojminútovom zážihu motorov OME.

Po navedení na obežnú dráhu boli otvorené dvere do nákladového priestoru orbitera a boli začaté testy manipulátoru RMS, pričom sa zistilo jeho mierne poškodenie – nepracovalo počítačom riadené uvoľňovanie jeho úchopného mechanizmu. Riadiace stredisko zistilo tiež nefunkčnosť výparníka FES [=Flash Evaporator System]. Potom prebehol korekčný manéver motorov OMS a o 07:47 UT posádka začala prvý odpočinok na obežnej dráhe. Nasledujúceho dňa prebehli testy tepelného štítu a ďalší korekčný manéver.

Priebeh letu po spojení s ISS

[upraviť | upraviť zdroj]

11. decembra o 23:12 prebehlo spojenie s ISS. Predtým Discovery vykonal manéver BackFlip – otočenie sa okolo kratšej vodorovnej osi, zatiaľ čo posádka ISS filmovala tepelný štít raketoplánu, aby sa vylúčila možnosť poškodenia tepelného štítu. Zachytenie spojovacích uzlov sa vykonalo o 22:12 UT a o 22:37 UT sa dokončilo pevné spojenie oboch telies. Po kontrole hermetickosti spoja sa 12. decembra po polnoci obe posádky stretli. Potom prebehlo prenesenie a upevnenie kresla v lodi Sojuz, čím nastala oficiálna výmena Williamsovej za Reitera v Expedíci 14. Následne bol nosník P5 prostredníctvom systému RMS vytiahnutý z nákladového priestoru Discovery a prebratý manipulátorom stanice. Dokončenie pripájania nosníka k stanici uskutočnili Robert Curbeam a Christer Fuglesang počas prvého výstupu do otvoreného priestoru (EVA-1), ktorého začiatok bol naplánovaný na 21:43 SEČ.

Prvý výstup do otvoreného priestoru prebehol v utorok 12. decembra, skončil sa o 4:07 SEČ a trval 6 hodín a 36 minút. Počas výstupu najprv manipulátor SSRMS prisunul nosník ITS-P5 do priameho kontaktu s ITS-P4 a potom dvaja astronauti spojili tieto časti skrutkami. Po dokončení práce s nosníkmi Curbeam a Fuglesang demontovali úchytnú kotvičku PVRGF z konštrukcie ITS-P5 a premiestnili ju na mobilnú plošinu MBS. Vzhľadom na dostatok času sa riadiace stredisko rozhodlo, že astronauti uskutočnia aj niektoré pôvodne neplánované práce. Išlo o kladenie kábeláže medzi dvoma novo spojenými nosníkmi, demontáž bočných transportných zámkov na konštrukcii ITS-P5 a príprava zámkov pre budúce pripojenie konštrukcie ITS-P6 a pod.

Stiahnutie solárneho panelu

[upraviť | upraviť zdroj]

13. decembra bolo hlavnou úlohou stiahnutie ľavého panelu solárnych panelov. To bolo dôležité, pretože celý tento diel bude neskôr premiestnený a stane sa z neho diel P6, ktorý sa pripojí na teraz dovezený P5. Prvý pokus o stiahnutie panelov začal o 18:28 UT. Neprebiehal však tak, ako mal, preto bolo sťahovanie panelov prerušené. Ani na druhý pokus sa 35-metrový panel nepodarilo zložiť. Po množstve pokusov sa panel podarilo zložiť aspoň sčasti.

Astronaut Fuglesang počas druhého výstupu do kozmu (EVA-2)

Druhý výstup do kozmu skončil v noci z 14. na 15. decembra o 1:41 a trval presne 5 hodín. Do otvoreného priestoru vystúpili opäť Curbeam a Fuglesang. Všetky úlohy naplánované na výstup sa týkali elektroinštalácie a boli úspešne splnené. Okrem prepájania kabeláže išlo aj o premiestnenie vozidla CETA-2, a inštaláciu viacvrstvovej izolácie nad rozvodmi chladiacej kvapaliny.

15. decembra mali obidve posádky voľný deň, počas ktorého sa uskutočňovalo len prekladanie zásob z raketoplánu na ISS. Večer prebiehali tlačové konferencie: 20:07 Fuglesang a Reiter, o 23:27 potom Lopez-Alegria a Tjurin. Riadiace stredisko zatiaľ začalo sériu testov s cieľom vyriešiť problém s neúplne stiahnutými slnečnými panelmi.

V sobotu 16. decembra bol hlavnou úlohou tretí výstup do otvoreného priestoru. Výstup sa začal o 19:42 UT a skončil o 02:56 UT. Astronauti Robert Curbeam a Sunita „Suni“ Williamsová pri ňom pokračovali v prepájaní káblov medzi slnečnými panelmi ITS-P3/P4 a neúplne stiahnutými panelmi P6. Po skončení prepojenia riadiace stredisko opäť zapojilo energetický systém americkej časti stanice. Ďalšou úlohou bol inštalácia dodatočných kábelov pre prenos elektrickej energie z amerického na ruský segment stanice. Taktiež došlo k premiestneniu protimeteorických panelov na modul Zvezda. Na konci výstupu sa astronauti pokúšali opraviť ešte stále neúplne stiahnuté panely P6. Curbeam dosiahol čiastočný úspech, pretože panely boli opäť o malú časť stiahnuté, ale pre nedostatok času sa problém s panelmi nevyriešil. NASA preto dala povolenie na 4. výstup (EVA-4) do otvoreného priestoru. Počas tohoto výstupu okolo 22:00 UT riadiace stredisko na diaľku úspešne aktivovalo chladiaci systém energetického systému na priehradovej konštrukcii ITS-P4.

Štvrtý, posledný a pôvodne neplánovaný výstup EVA-4 sa uskutočnil 18. decembra. Výstup trval od 20:00 do 2:38 SEČ. Astronauti Robert Curbeam a Christer Fuglesang strávili vo vesmíre celkove 6 hodín a 38 minút. Napriek veľkým problémom sa im nakoniec podarilo ľavobočnú časť slnečného panelu P6 zložiť. Posledný segment panelu bol zasunutý o 23:55 UT a o 00:34 UT boli obidve schránky SABB [=Solar Array Blanket Box] so zloženými slnečnými panelmi uzamknuté. Štvrtým výstupom sa posunul plán celej misie. Odlet od ISS sa posunul o jeden deň na 19. decembra, pristátie sa uskutočnilo 22. decembra.

Pohľad na ISS z raketoplánu po jeho odpojení

Odpojenie od ISS

[upraviť | upraviť zdroj]

19. decembra sa raketoplán Discovery odpojil od Medzinárodnej vesmírnej stanice. Pred odpojením sa na palubu raketoplánu preložili posledné položky zo stanice, medzi inými aj skafandre pre výstup do otvoreného priestoru a demontovalo sa potrubie na prečerpávanie kyslíka z raketoplánu na stanicu. O 20:25 SEČ sa obidve posádky rozlúčili a uzavreli prielez. O 23:10 sa Discovery odpojil od ISS a začal jej inšpekčný obeh. Po troch separačných manévroch sa definitívne vzdialil od ISS.

Priebeh letu po odpojení od ISS

[upraviť | upraviť zdroj]

V stredu 20. decembra boli hlavnou úlohou raketoplánu testy tepelného štítu za pomoci OBSS. V noci na 21. decembra boli tiež vypustené tri minidružice: O 1:06 minidružica MEPSI a o 2:37 minidružice RAFT-1 a MARSCom. Predpovede počasia na piatkové pristátie zatiaľ neboli veľmi dobré. 21. decembra prebiehali intenzívne prípravy na pristátie. Okrem toho boli z nákladového priestoru vypustené dve minidružice ANDe, od ktorých sa po vypustení Discovery vzdialil úhybným manévrom a konala sa tiež tlačová konferencia. 22. decembra bolo stále nepriaznivé počasie tak na KSC (Kennedy Space Center), ako aj v Kalifornii na Edwardsovej leteckej základni. Stále však pokračovali prípravy na pristátie. O 18:00 začala posádka uzatvárať dvere do nákladového priestoru. Pôvodne sa pristátie plánovalo na 21:56 SEČ, ale bolo odložené o jeden obeh Zeme. O 18:05 UT astronaut Steven Lindsey, veliteľ misie STS-121 vyštartoval v cvičnom lietadle Gulfstream 2 STA, aby preveril možnosť pristátia na KSC. Vzhľadom na zlepšenie počasia NASA o 22:22 vydala súhlas na pristátie na KSC na Floride o 23:26.

Raketoplán Discovery práve pristáva na KSC

Pristátie

[upraviť | upraviť zdroj]

Po otočení do polohy pre brzdiaci manéver v čase 22:27 raketoplán previedol približne štvorminútový zážih motorov OMS, čím sa začal jeho zostup. O 22:37 raketoplán začal začiatok orientácie pre vstup do atmosféry a zároveň z bloku FRCS vypustil prebytočné pohonné hmoty. Oficiálne Discovery vstúpil do zemskej atmosféry o 23:00 vo výške 122 km. O 23:28 Discovery začal okruh nad miestom pristátia HAC (Heading Alignment Cylinder) a začal navádzanie na pristávaciu dráhu. O 23:32 sa zdvihol nos raketoplánu a vysunul sa podvozok. Zadným podvozkom raketoplán dosadol na pristávaciu dráhu v čase 20:32 a o niečo neskôr aj predným. Stroj sa zastavil o 23:34:52 a tým úspešne ukončil misiu STS-116.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-116

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]