5. návštevná expedícia (ISS)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
5. návštevná expedícia
Počet členov posádky 1
Dátum štartu 18. október 2003 5:38 UTC
Štartovacia loď Sojuz TMA-3
Dátum pristátia 28. október 2003 2:40 UTC
Pristávacia loď Sojuz TMA-2
Doba pripojenia 7 dní, 16 hodín a 4 minúty
Trvanie misie 9 dní, 21 hodín a 2 minúty
Pedro Duque.jpg
Pedro Duque
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
4. návštevná expedícia 6. návštevná expedícia

5. návštevná expedícia (skrátene EP-5; rus. Пятая экспедиция посещения, ЭП-5) na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) bola krátkodobá výprava španielskeho astronauta ESA Pedra Duqueho na stanici. Po týždennom pobyte na stanici a splnení vedeckého programu sa Duque vrátil na Zem.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavná[upraviť | upraviť zdroj]

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Záložná[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh výpravy[upraviť | upraviť zdroj]

Prípravy[upraviť | upraviť zdroj]

Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) bola od začiatku novembra 2000 trvalo osídlená ľuďmi. Základné posádky stanice boli do havárie Columbie striedané raketoplánmi, ako záchranné člny im slúžili lode Sojuz . Po prerušení letov raketoplánov v dôsledku havárie bola veľkosť základných posádok stanice znížená na dvoch kozmonautov, ktorých dopravu zabezpečovali Sojuzy. Tretie miesto v lodiach obsadzovali členovia návštevných posádok, po týždni sa vracajúci na Zem starým Sojuzom.

V máji 2001 sa ESA dohodla s Roskosmosom na pravidelnej účasti európskych astronautov v návštevných expedíciach.[1] K letu v apríli 2003 v Sojuze TMA-2 bol určený španielsky astronaut ESA Pedro Duque, jeho misia dostala názov "Cervantes".

Duque začal výcvik v Stredisku prípravy kozmonautov (CPK) vo Hviezdnom mestečku v decembri 2002, spoločne so skúseným Pavlom Vinogradovom, majúcim za sebou polročný pobyt na Mire.[2] V januári 2003 lekári vyradili Vinogradova z prípravy, jeho miesto zaujal Sergej Krikaľov. Po havárii Columbie vo februári 2003 boli vtedajšie posádky rozpustené, v apríli 2003 odštartovali v Sojuze TMA-2 na stanicu len členovia Expedície 7. Duque bol v máji 2003 začlenený do posádky nasledujúceho Sojuze TMA-3 spoločne s Alexandrom Kalerim a Michaelom Foaleom z Expedície 8.[3]

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Trojica Kaleri, Duque, Foale odštartovala do vesmíru 18. októbra 2003 z kozmodrómu Bajkonur v lodi Sojuz TMA-3.[4] Po dvoch dňoch samostatného letu sa 20. októbra o 7:16 UTC spojili so stanicou.[4]

Po spojení sa kozmonauti privítali so stálou posádkou ISS, vyložili náklad na stanicu a začali pokusy programu Cervantes.[5] Časť vybavenia nevyhnutného pre experimenty (15,5 z 72,7 kg prístrojov a materiálov) si priviezli kozmonauti sami, zvyšok dopravili na stanicu zásobovacie lode Progress M-47, Progress M1-10 a Progress M-48.[6]

Medzi lekársko-biologické experimenty programu Cervantes patrilo sledovanie vývoja a dospievania mušiek octomiliek (Drosophila melanogaster) v inkubátore Akvarius-B a kontajneroch AGE v experimente Ageing; monitorovanie vplyvu mikrogravitácie na správanie koreňových buniek arábkovky Thalovej (Arabidopsis thaliana) v inkubátore Akvarius-B a kontajneroch ROO v experimente Root; ďalej sledovanie génovej expresie u kukiel mušiek octomilek (Drosophila melanogaster) v inkubátore Akvarius-B a kontajneroch GEN v experimente Geneexpression. Skúmané boli aj cirkadiálne zmeny tlaku krvi u človeka v podmienkach kozmického letu (experiment MBI-2); merala sa koncentrácia oxidu uhličitého na rôznych miestach stanice; skúmaný bol vplyv faktorov kozmického letu na činnosť srdcovocievneho systému v experimente Cardiocog-2; bola overovaná súčinnosť zrakových, vestibulárnych a hmatových podnetov na priestorovú orientáciu človeka v stave beztiaže v experimente Neurocog-2 a v experimente Sympathy-2 bol študovaný vplyv faktorov kozmického letu na sympathomimetický systém človeka. A konečne experiment Winograd určený na štúdium vplyvu mikrogravitácie na tvorbu Vinogradského stĺpcov kolónií mikroorganizmov.[7]

Prevoz Sojuzu TMA-3 na štartovaciu rampu dva dni pred štartom, 16. októbra 2003

Dva biotechnologické experimenty programu Cervantes boli experiment Message-2, študujúci vplyv podmienok kozmického letu na metabolizmus baktérií Ralstonia metallidurans a Rhodospirillum rubrum a experiment PROMISS-2 zameraný na prípravu kryštálov bielkovín v stave beztiaže.[7]

Technologickými experimenty boli Nanoslab-2, študujúci mechanizmus rastu nanometrových vrstiev v mikrogravitácii; Crew restraint, testujúci prototyp kolenného fixátora tela astronauta a 3D Camera overujúca funkčnosť stereoskopickej kamery Nikon s 2 objektívmi Nikkor AIS 2.8/34 mm.[7]

Jediným geofyzikálnym experimentom programu bolo sledovanie optických javov súvisiacich s búrkovou aktivitou vo vysokej stratosfére a ionosfére v experimente LSO-S (Lingtning and Sprite Observation - Spain).[7]

Duque sa venoval aj vzdelávacím aktivitám. Bola to kultivácia buniek chrupavkovité tkaniva v mikrogravitácii v experimente Chondro; obstarania videozáznamu demonštrácie platnosti Newtonových pohybových zákonov v beztiaži v pokuse Video-2, videozáznamu demonštrácie správania sa telies rôzneho tvaru pri rotácii v prostredí beztiaže v pokuse APIS (Analisis de Propiedades Inerciales de Solidos) a videozáznamu demonštrácie správania sa guličiek uzavretých v priehľadných nádobách pri periodickom kmitaní púzdier v pokuse Thebas. Ďalej sa astronaut prostredníctvom systému ARISS (Amateur Radio onboard the ISS) spojil a pohovoril so španielskymi stredoškolákmi a vysokoškolákmi.[7]

Celkom sa Duque venoval vedeckému programu Cervantes 43 hodín a 25 minút, s pokusmi pomohli aj Alexander Kaleri (10 hodín a 45 minút) a Jurij Malenčenko (3 hodiny a 20 minút). [6] Na Zem Duque priviezol 16,3 kg materiálov s výsledkami experimentov.[6]

Po týždennom pobyte na ISS sa 27. októbra 2003 o 23:20 UTC Duque s vracajúcou sa posádkou Expedície 7 v Sojuze TMA-2 odpútali od stanice a 28. októbra o 2:40 UTC pristáli v severnom Kazachstane, neďaleko Arkalyku. [6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. More missions for Europeans Astronauts [online]. ESA, rev. 2002-04-23, [cit. 2010-04-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия astronóm [online]. Moskva : rev. 2010-04-29, [cit. 2010-06-01]. Kapitola Павел Владимирович Виноградов. Dostupné online. (po rusky)
  3. IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия astronóm [online]. Moskva : rev. 2009-01-20, [cit. 2010-06-01]. Kapitola Pedro Francisco Duque. Dostupné online. (po rusky)
  4. a b HOLUB, Aleš. MEK. Malá encyklopédia kozmonautiky [online]. REV. 2004-05-02, [cit. 2010-06-01]. Kapitola Sojuz TMA-3. Dostupné online. (po česky)
  5. Cervantes mission [online]. ESA, rev. 2003-10-03, [cit. 2010-06-01]. Kapitola Why 'Cervantes'. Dostupné online. (po anglicky)
  6. a b c d Ракетно-космическая корпорация "Энергия" имени С.П. Королёва [online]. Moskva : RKK Energija, [cit. 2010-06-01]. Kapitola Экспедиция МКС-8. Пятая российская экспедиция посещения. Dostupné online. (po rusky)
  7. a b c d e VÍTEK, Antonín. SPACE 40. Veľká encyklopédia družíc a kozmických sond [online]. Praha : rev. 2010-03-20, [cit. 2010-06-01]. Kapitola 2003-047A - Sojuz-TMA 3. Dostupné online. (po česky)