Drozofila obyčajná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Drozofila obyčajná
Drosophila melanogaster Proboscis.jpg
Biology Illustration Animals Insects Drosophila melanogaster.svg
Samica a samec
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Drosophila melanogaster
Meigen, 1830
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Drozofila obyčajná alebo aj vínna a ovocná muška[1] (Drosophila melanogaster) je druh muchy z čeľade drozofilovité. S ľuďmi zdieľa až 60% DNA. Za výskum s drozofilou (hlavne Drosophila melanogaster, ale aj s inými druhmi) bolo do roku 2018 udelených osem Nobelových cien.[2][3]

Bola prvým živočíchom vo vesmíre. 20. februára 1947 Američania vypustili raketu V2 z White Sands Missile Range. Drozofila bola použitá na skúmanie pôsobenia žiarenia vo veľkých výškach.[4]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodom je z tropickej západnej Afriky[5] (iný zdroj uvádza centrálnu Afriku[6]). Je ľudský komenzál, čo je dôvod jej rozšírenia po celom svete. Vyvinuli sa približne pred 3,4 miliónmi rokov.[6]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Má žltohnedú farbu a červené oči (môžu mať hnedé oči alebo aj žiadne[7]). Bruško má čierne priečne pruhy. U tohto druhu je prítomný sexuálny dimorfizmus, samica je veľká 2,5 mm, samec je menší a má tmavšie bruško.

Muška kladie vajíčka hlavne do hnijúceho ovocia, vína, piva, octu a ďalších kvasiacich látok[8]. Žijú aj v rozkladajúcich sa hubách, kaktusoch aj zdochlinách.[7] Niekedy sú zodpovedné aj za prenos hubových ochorení na rastliny.[7] Väčšinou netrpia chorobami, v laboratóriu však môžu mať problémy s roztočmi, hubami alebo baktériami.[9]

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Je to holometabolný hmyz. Vývoj je ovplyvnený teplotou pri 18 °C 19 dní, pri 29 °C 9 dní od vajíčka po dospelého.[9] Dospelé jedince žijú v priemere 45 dní, maximálne 80 dní. Môžu sa páriť 10 hodín po premene na imágo[9]. Samica dokáže za život naklásť až 2 000 vajíčok.[10] Larvy po vyliahnutí požierajú kvasnice a baktérie. Má tri larválne štádia do kukly. Po zakuklení sa dospelí jedinec objaví za cca 4 dni.

Samice výrazne preferujú rozmnožovanie so svojimi bratmi. Navyše, samice sa nevyhýbajú páreniu so svojimi otcami a samce sa nevyhýbaju páreniu so svojimi sestrami, čo podporuje príbuzenské rozmnožovanie.[11]

Výskum[upraviť | upraviť zdroj]

Už viac ako storočie[12] slúži drozofila obyčajná ako modelový organizmus vo viacerých výskumoch, hlavne v molekulárnej a evolučnej biológii, genetike[5], neurovede[12]. Je malá s krátkym a lacným životným cyklom, má iba štyri páry chromozómov a kladie veľa vajíčok, preto je veľmi vhodná na výskum.[10] Jej genóm je ľahko manipulovateľný pomocou rôznych genetických techník.[5]

S výskumom ako prvý začal pravdepodobne T. H. Morgan, keď v roku 1910 vznikol pri výskume dedičnosti prvý mutant s bielymi očami. Jeho študent Alfred Sturtevant v roku 1913 vytvoril prvú genetickú mapu, kde demonštroval lineárne radenie génov.[13] Morgan preukázal, že genetická informácia sa prenáša pomocou chromozómov, za čo získal v roku 1933 Nobelovu cenu.[14] Hermann Joseph Muller (tiež Morganov študent[15]) v roku 1927 experimentoval s vplyvom röntgenového žiarenia na dedičnosť. Zistil, že u múch, ktoré boli tomuto žiareniu vystavené sa zvýšilo množstvo mutácii. Neskôr v roku 1946 za svoj výskum získal Nobelovu cenu. George Wells Beadle a Edward Lawrie Tatum 1958 dostali Nobelovu cenu za výskum génov. Max Delbrück, Alfred D. Hershey a Salvador E. Luria použili drozofilu na výskum v oblasti mechanizmov replikácie a genetiky vírusov, čo im prinieslo Nobelovu cenu. V roku 1995 bola udelená ďalšia Nobelova cena, Edward B. Lewis, Christiane Nüssleinová-Volhardová a Eric F. Wieschaus ju získali za svoj objav týkajúci sa genetického ovládania skorého embryonálneho vývoja drozofily.[16] a na svoj výskum použili práve drozofilu obyčajnú. V roku 2000 bol jej kompletný genóm sekvenovaný.[17]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Jarošová, Alexandra; Buzássyová, Klára, edi. (2011), „drozofila“, Slovník súčasného slovenského jazyka, A – G, Bratislava: Veda, ISBN 978-80-224-1172-1 
  2. Nobel Prizes [online]. animalresearch.info, [cit. 2019-02-18]. Dostupné online.
  3. Robin McKie. Six Nobel prizes – what’s the fascination with the fruit fly?. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2017-10-07. Dostupné online [cit. 2019-02-15]. ISSN 0261-3077.
  4. Animals and man in space. A chronology and annotated bibliography through the year 1960.. US Naval School of Aviation Medicine, 1962. Dostupné online [cit. 2011-06-14].
  5. a b c RESH, Vincent H.; CARDÉ, Ring T.. Encyclopedia of Insects. [s.l.] : Academic Press, 2003. 1266 s. ISBN 978-0-12-586990-4. (po anglicky)
  6. a b CAPY, Pierre; GIBERT, Patricia; BOUSSY, Ian. Drosophila melanogaster, Drosophila simulans: So Similar, So Different. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2012. 293 s. ISBN 978-94-007-0965-2.
  7. a b c ARNETT, Ross H.; JACQUES, Richard L.. Simon and Schuster's Guide to Insects. [s.l.] : Simon and Schuster, 1981. 512 s. ISBN 978-0-671-25014-0. S. 338. (po anglicky)
  8. Ross H. Arnett, Jr.. American Insects (A Handbook of the Insects of America North of Mexico, Second Edition). [s.l.] : CRC Press, 2000. 1024 s. ISBN 978-0-8493-0212-1. S. 901. (po anglicky)
  9. a b c Drosophila melanogaster: Practical Uses in Cell and Molecular Biology. [s.l.] : Academic Press, 1995. 755 s. ISBN 978-0-08-085942-2. S. 20, 23, 25. (po anglicky)
  10. a b REEVE, Eric C. R.; BLACK, Isobel. Encyclopedia of Genetics. [s.l.] : Taylor & Francis, 2001. 952 s. ISBN 978-1-884964-34-3. (po anglicky)
  11. Incestuous Sisters: Mate Preference for Brothers over Unrelated Males in Drosophila melanogaster [online]. misuse.ncbi.nlm.nih.gov, 2012, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. a b Tsuda. 100 years of Drosophila research and its impact on vertebrate neuroscience: a history lesson for the future [online]. Nat Rev Neurosci, 2010, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. Gary Rubin, Edward B. Lewis: A brief history of Drosophila's contributions to genome research. In: Science. 2000, 287, S. 2216 – 2218.
  14. Drosophila melanogaster [online]. animalresearch.info, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online.
  15. Nobel prize for the fruit fly Das S - J Pract Cardiovasc Sci [online]. j-pcs.org, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online.
  16. The Nobel Prize in Physiology or Medicine 1995 [online]. Nobel Media AB, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. The Genome Sequence of Drosophila melanogaster [online]. Science, 2000, [cit. 2019-02-15]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]