Dedičnosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Dedičnosť alebo heredita je základný biologický proces, pri ktorom sa na rodičoch a ich potomstve vzniknutom pohlavnou cestou prejavuje podobnosť až zhodnosť v jednotlivých znakoch a vlastnostiach. Podstatou dedičnosti je dedenie. Dedičnosť sa realizuje v čase, t. j. v postupnosti generácií organizmov na základe rozmnožovania. Hmotný základ dedičnosti pri súčasných živých organizmoch je výsledkom dlhotrvajúcej evolúcie. Genetická informácia je zapísaná v postupnosti báz na molekule DNK, táto postupnosť sa prenáša na molekulu RNK (transkripcia) a z nej na postupnosť aminokyselín v špecifických bielkovinách (translácia, biosyntéza bielkovín) enzymatického charakteru, ktoré potom kontrolujú a usmerňujú procesy látkovej premeny v organizme potomkov. DNK dostane potomok od svojich rodičov prostredníctvom pohlavných buniek, v ktorých je uložená najmä v chromozómoch. Dedičnosť študuje genetika.

Podľa V. Feráka a Š. Sršňa: Dedičnosť sú jednotlivé funkcie genetického materiálu: jeho schopnosť utvárať dedičné vlastnosti, schopnosť prenášať sa z rodičov na potomstvo, schopnosť zachovávať svoju integritu a schopnosť občasnej trvalej zmeny.

Dedivosť. Je podiel genotypovej premenlivosti na celkovej fenotypovej premenlivosti daného znaku (heritabilita) znaku. Určuje nakoľko je variabilita znaku podmienená dedične, teda nakoľko sa vlastnosti rodičov budú prenášať na ich potomstvo.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.