STS-124

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
STS-124
Znak misie
STS-124 patch.svg
Údaje o misii
Názov misie: STS-124
Raketoplán: Discovery
Posádka: 7
Kozmodróm (rampa): (39-A)
Štart: 31. máj 2008
Pristátie: 14. jún 2008
Trvanie: 13 dní 18 hodín
13 minút 7 sekúnd
Počet obehov: 217
Apogeum: 315 km
Perigeum: 270 km
Doba obehu: 91 minút
Inklinácia: 51,6°
Vzdialenosť: 9 230 622,6 km
Hmotnosť: 2 063 093 kg (pri štarte)
92 224 kg (pri pristátí)
Fotografia posádky
Zľava doprava: Chamitoff, Fossum, Ham, Kelly, Nybergová, Garan a Hošide
Zľava doprava: Chamitoff, Fossum, Ham, Kelly, Nybergová, Garan a Hošide
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
STS-123 Patch.svg STS-123 STS-126 patch.png STS-126

Pozri aj Kozmonautický portál

Odpojenie motorov SRB od nádrže ET nasnímané kamerou zo Zeme

STS-124 bola montážna misia raketoplánu Discovery k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), ktorá odštartovala 31. mája 2008, hneď v prvom plánovanom termíne štartu.[1] Po dokončení tejto misie zostalo ešte dvanásť letov v rámci programu Space Shuttle, ktorý má byť ukončený v roku 2011.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Nový člen posádky ISS (expedícia 17)[upraviť | upraviť zdroj]

Vracajúci sa člen posádky ISS (expedícia 17)[upraviť | upraviť zdroj]

Ciele misie[upraviť | upraviť zdroj]

STS-124 bola montážna misia k Medzinárodnej vesmírnej stanici označovaná 1J. Bola druhým z troch letov, ktoré k stanici dopravia komponenty japonského laboratória Kibó. Prebehli dva výstupy do kozmu, pri ktorých bola nainštalovaná hlavná časť laboratória – pretlakový modul PM a manipulačné zariadenie JEMRMS pre obsluhu vonkajšej plošiny. Logistický modul ELM-PS dopravený na stanicu pri predchádzajúcej misii STS-123 bol presunutý z horného portu Harmony na horný port pretlakového modulu PM.[3] Počas tretieho výstupu špecialisti misie vymenili nádrž NTA, doinštalovali kamery a pripravili robotické rameno laboratória Kibó na prevádzku.

Ďalšou úlohou misie bola výmena člena stálej posádky stanice – Garretta Reismana nahradil Gregory Chamitoff.

Užitočné zaťaženie[upraviť | upraviť zdroj]

  • spojovací uzol ODS (Orbiter Docking System) slúžiaci na pripojenie raketoplánu k Medzinárodnej vesmírnej stanici
  • 2 skafandre EMU (Extravehicular Mobility Unit) na výstup do otvoreného priestoru
  • japonský robotický manipulátor
  • japonský pretlakový modul laboratória Kibó PM (Pressurized Module)

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Štart[upraviť | upraviť zdroj]

Raketoplán Discovery odštartoval 31. mája 2008 v čase 21:02:12 UT zážihom motorov SRB. 36 sekúnd po štarte bol ťah hlavných motorov SSME znížený a o ďalších 12 sekúnd opäť zvýšený na 104,5 %. V čase T +02:04 sa od komplexu oddelili štartovacie motory SRB, ktoré potom na padákoch pristáli v Atlantickom oceáne. Približne 18 sekúnd po odhodení SRB bol pozorovaný veľký úlomok izolačnej peny z nádrže ET, ktorý podľa záznamov orbiter nezasiahol. 34 sekúnd po odhodení SRB boli pozorované ďalšie menšie úlomky. [4] V čase T +08:32 došlo k vypnutiu hlavných motorov SSME, tento manéver je označovaný ako MECO. O osem sekúnd neskôr došlo k odhodeniu nádrže ET, ktorá zanikla v atmosfére. Raketoplán sa pohyboval po suborbitálnej dráhe vo výške 57 – 230 km. V čase T +37:37 bol Discovery navedený na obežnú dráhu 164-sekundovým manévrom motormi OMS (Orbital Maneuvering System). V priebehu navádzania na dráhu došlo ku chybe na záložnej ovládacej elektronike vychyľovania ľavého motoru OMS, ale primárna pracovala dobre. [5]

Ako sa neskôr ukázalo, počas štartu došlo k poškodeniu štartovacej rampy 39-A. Na pravej strane kanálu pre odvod spalín z motoru SRB bolo zničených niekoľko betónových panelov a obvodového plotu. Žiaruvzdorné panely a betónové tvárnice boli poškodené alebo vytrhané a rozmetané po okolí. Príčina poškodenia zatiaľ nie je známa.

Orbitálne parametre[upraviť | upraviť zdroj]

Dátum (epocha) inklinácia apogeum perigeum doba obehu
31. mája 51,63° 314 km 231 km 89,96 minút
1. júna 51,65° 324 km 311 km 90,88 minút [6]

Stíhanie ISS[upraviť | upraviť zdroj]

O 21:52 UT mohla byť zahájená kontrola systémov družicového stupňa a v čase okolo 22:30 UT sa otvorili dvere do nákladového priestoru. Nasledovalo oživenie manipulátoru SRMS (Shuttle Remote Manipulator System) a previerky jeho funkcie. V čase 23:58:00 UT sa konal prvý korekčný manéver motormi OMS. Raketoplán Discovery stíhal Medzinárodnú vesmírnu stanicu rýchlosťou približne 100 km za obeh. Podrobná kontrola tepelného štítu Discovery nebude môcť počas približovacej fázy prebehnúť, pretože z dôvodu priveľkého nákladu pri tejto misii raketoplán nie je vybavený nástavcom OBSS. Predbežná kontrola bola teda vykonaná len za pomoci kamery na manipulátore RMS a podrobná kontrola prebehne až po vyzdvihnutí OBSS na ISS, kde ho zanechala predchádzajúca misia. [4] Počas predbežnej kontroly posádka nenašla žiadne poškodenie.

Raketoplán Discovery sa spojil s Medzinárodnou vesmírnou stanicou 2. júna v čase 20:03 SELČ. Po kontrole hermetickosti spoja boli v čase 21:36 SELČ otvorené prielezy medzi raketoplánom a stanicou a obe posádky sa stretli. Po privítaní a bezpečnostnom školení astronauti preniesli skafandre EMU (Extravehicular Mobility Unit) a náradie a pomôcky pre výstup do otvoreného priestoru z Discovery na ISS. Tiež bola vymenená špeciálne tvarovaná výplň kresiel medzi raketoplánom Discovery a transportnou loďou Sojuz TMA-12, ktorá slúži na ISS ako záchranný prostriedok v prípade núdze. Tým sa Gregory Chamitoff stal oficiálne členom posádky ISS a Garrett Reismanan členom posádky raketoplánu.

Modul Kibó po pripojení k stanici

EVA-1[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý výstup do otvoreného priestoru s označením EVA-1 sa začal 3. júna. Absolvovala ho dvojica astronautov Garan a Fossum a cieľom výstupu bolo pripraviť japonský modul JEM PM na spojenie s ISS. Výstup sa začal s oneskorením v čase 18:22 SELČ. Astronauti najprv premiestnili nástavec OBSS z ISS do nákladového priestoru raketoplánu. Staničný manipulátor sa premiestnil na modul Harmony, aby tým umožnil neskoršie prenesenie modulu JEM PM. Fossum a Garan z modulu JEM PM odpojili káble dočasného vykurovania a zložili tepelné kryty a štartovacie poistky. Potom sa venovali inšpekcii rotačného spoja SARJ-S3. Medzitým sa začalo vyťahovanie laboratórneho modulu JEM PM z nákladového priestoru raketoplánu Discovery. 4. júna v čase 01:01 SELČ bol japonský modul JEM PM bezpečne pripojený k modulu Harmony a stal sa súčasťou stanice ISS. Ide o najväčší hermetizovaný modul stanice.[4] Výstup EVA-1 skončil v čase 01:10 SELČ po 6 hodinách a 48 minútach.

Po skončení prvého výstupu bola zahájená prvá fáza zamykania zámkov spojovacieho uzla CBM (Common Berthing Mechanism) medzi modulmi Harmony a Kibó. Kamera v spojovacom uzle bola vypojená a demontovaná, následne sa začala kontrola hermetickosti priechodu medzi dvojicou modulov. 4. júna pokračovalo prenášanie nákladu medzi raketoplánom a stanicou. V čase 20:52 UT bol po prvýkrát otvorený prielez medzi modulmi Harmony a Kibó PM a posádka mohla po prvýkrát vstúpiť do modulu Kibó a oživovať jeho systémy. V priebehu dňa Oleg Kononenko úspešne nainštaloval novú pumpu do poškodenej toalety v module Zvezda (ktorá nefungovala od 21. mája a po provizórnej oprave mala zníženú funkčnosť).

Pohľad na Medzinárodnú vesmírnu stanicu rozšírenú o modul Kibó. Záber bol urobený z raketoplánu Discovery po jeho odpojení od stanice.

EVA-2[upraviť | upraviť zdroj]

5. júna v čase 15:32 UT Garan a Fussum vystúpili do otvoreného priestoru po druhýkrát. Najprv na modul Kibó nainštalovali prednú a zadnú kameru televízneho systému. Potom odstránili ochranné kryty a tepelnú izoláciu z dielov japonského robotického manipulátoru. Potom pripravili horný spojovací uzol ACBM (Active Common Berthing Mechanism) modulu Kibó na pripojenie prvej časti modulu Kibó ELM (Experiment Logistics Module), ktorý bol na ISS privezený pri predchádzajúcej misii raketoplánu Atlantis. Po splnení tejto úlohy ešte pripravili výmenu nádrže NTA (Nitrogen Tank Assembly) so stlačeným dusíkom na plošine ESP-3 (External Stowage Platform), vyzdvihli televíznu kameru CP9, ktorá mala chybnú napájaciu jednotku, odpojili staničný manipulátor od modulu Kibó a nainštalovali ovládací panel CPA (Control Panel Assembly). Fossum pred koncom výstupu ešte vykonal inšpekciu bezproblémového spoja SARJ-P3 a zistil, že na rozdiel od spoja SARJ-S3 nevykazuje žiadne známky poškodenia. Výstup ukončili v čase 22:02 UT po 7 hodinách a 11 minútach.

6. júna prebehla inšpekcia tepelného štítu raketoplánu, pokračovalo prenášanie nákladu a vestibul medzi modulmi Kibó ELM a Harmony. V čase 18:02 UT staničný manipulátor SSRMS (Space Station Remote Manipulator System) uchopil modul Kibo ELM. Spojovací uzol medzi Harmony a Kibo ELM sa rozpojil a staničný manipulátor preniesol Kibo ELM k modulu Kibo PM. V čase 19:37 UT sa moduly spojili na uzle ACBM a potom prebehla kontrola hermetickosti spoja. V ten istý deň bola skončená aktivácia japonského manipulátoru JRMS (JEM Remote Manipulator System) a krátko pred polnocou prebehli jeho skúšky.[7]

7. a 8. júna pokračovalo prenášanie nákladu medzi Discovery a stanicou a zároveň prebiehali prípravy na tretí výstup do otvoreného priestoru. 7. júna sa uskutočnili dve videokonferencie, pričom druhá z nich bola pre organizáciu JAXA za účasti Akihiko Hoshideho a Marka Kellyho. Prebiehali tiež práce vo vnútri modulu JEM ELM-PS a JEM PM, ktoré boli spojené predchádzajúceho dňa v čase v 22:04 SELČ.[4]

Astornaut Ron Garan pracuje počas tretieho výstupu do kozmu

EVA-3[upraviť | upraviť zdroj]

8. júna o 13:55 UT (viac než polhodinu skôr oproti plánu) sa pre Garana a Fussuma začal tretí výstup do otvoreného priestoru. Práca sa začala výmenou vyčerpanej nádrže so stlačeným dusíkom NTA za novú. Nová nádrž bola dočasne umiestnená na plošine ESP-3, stará na ITS-S1 a astronauti ich pri tomto výstupe vzájomne vymenili. Nová nádrž NTA bola prichytená o nosník štvoricou skrutiek a bola pripojená jej elektrická kábeláž. Práci na nádrži sa venoval Garan, zatiaľ čo Fossum sa presunul k spoju SARJ-P3 a odobral z neho vzorku. Potom zložil ďalšie kryty z japonského manipulátoru JEM RMS, nainštaloval ochranné kryty medzi JEM PM a JEM ELM-PS a dotiahol jednu skrutku kamery na povrchu JEM PM, ktorá pri testoch ukazovala nestabilitu. Keď Garan skončil práce na NTA, vrátil sa do prechodovej komory po opravenú kameru CP9, ktorú namontoval na jej pôvodné miesto na ITS-P1. V nadpláne ešte urovnali tepelné kryty na module Harmony. Výstup oficiálne skončil v čase 20:28 UT (22:28 SELČ) a trval 6 hodín a 33 minút.

9. júna prebiehali previerky manipulátoru JEM RMS, po ktorých skončení bol JEM RMS zložený do parkovacej polohy. 10. júna bolo dokončené prekladanie nákladu medzi raketoplánom a stanicou. Skafandre na výstup do otvoreného priestoru boli uložené v prechodové komore raketoplánu. V čase približne 19:57 UT sa posádky slávnostne rozlúčili a v čase 20:07 UT bol uzavrený prielez medzi stanicou a raketoplánom. Discovery sa však od stanice odpojil až nasledujúceho dňa, 11. júna v čase 13:42 SELČ.

Raketoplán Discovery po odpojení z Medzinárodnej vesmírnej stanice. Záber bol urobený 11. júna 2008 digitálnou kamerou členmi posádky Expedície 17

Priebeh letu po odpojení od ISS[upraviť | upraviť zdroj]

Po odpojení prebehli dva separačné manévre, po ktorých sa raketoplán vydal na tradičný oblet stanice. Videozáznam z obletu stanice bol v čase 13:42 UT odoslaný na Zem. Zvyšok dňa prebiehala kontrola tepelného štítu Discovery. Senzory na predlžovacej tyči OBSS (Orbiter Boom Sensor System) postupne začali prieskum pravej polovice nábežnej hrany krídla, prednej časti stroja a napokon nábežnej hrany ľavej polovice krídla. Zistené údaje boli odvysielané do riadiaceho strediska na analýzu.

12. júna bola predlžovacia tyč so senzormi uložená do lôžka v nákladovom priestore a potom bol deaktivovaný aj manipulátor RMS. Väčšinu dňa mala posádka osobné voľno.

13. júna prebiehali intenzívne prípravy na pristátie vrátane previerky všetkých systémov a upratovania vnútorných priestorov raketoplánu. V čase okolo 11:35 UT posádka uvidela vzďaľovať sa za ľavou polovicou krídla kovovo lesklý predmet. Neskôr sa zistilo, že to bola kovová vložka z aerodynamickej brzdy, slúžiaca ako čiastočná tepelná ochrana v priebehu navádzania na obežnú dráhu. Návrat raketoplánu do atmosféry bez nej nepredstavoval pre posádku žiadne nebezpečenstvo. [8]

Pristátie[upraviť | upraviť zdroj]

14. júna prípravy na pristátie pokračovali. V čase 11:30 UT bolo začaté uzavieranie dverí do nákladového priestoru označovaných ako PLBD (Payload Bay Doors). O 13:48 UT dalo riadiace stredisko súhlas s pristátím na Kennedyho vesmírnom stredisku. Discovery preto v čase 13:50 UT začal manéver, pri ktorom sa otočil do orientácie pre brzdiaci manéver a v čase 14:10:10 UT prebehol 155-sekundový vlastný brzdiaci manéver. Raketoplán vstúpil do zemskej atmosféry v čase 14:43:37 UT rýchlosťou 7,59 km/s. V čase 15:15:19 UT, len o sekundu neskôr oproti plánu, raketoplán dosadol hlavným podvozkom na dráhu 15 SLF (Shuttle Landing Facility). Predný podvozok dosadol o 15:15:30 UT a raketoplán sa zastavil v čase 15:16:19 UT.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Consolidated Launch Manifest (po anglicky). NASA: (2007). prístup: 2008-04-03.
  2. NASA Assigns Crew for Shuttle Mission to Install Japanese Lab (po anglicky). NASA: (2007). prístup: 2008-04-03.
  3. STS-124: Mission Information (po anglicky). NASA: (2008). prístup: 2008-04-04.
  4. a b c d STS-124 Průběžné info (po česky). prístup: 1. 6. 2008.
  5. 2008-027A - STS 124 (po česky). prístup: 1. 6. 2008.
  6. 2008-027A - STS 124 (po česky). prístup: 1. 6. 2008.
  7. 2008-027A - STS 124 (po česky). prístup: 11. 6. 2008.
  8. 2008-027A - STS 124 (po česky). prístup: 15. 6. 2008.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]