STS-98

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

STS-98
Znak misie
Sts-98-patch.png
Údaje o misii
Názov misie: STS-98
Raketoplán:Atlantis
Posádka:5
Kozmodróm (rampa): (39-A)
Štart: 7. február 2001 23:13:02 UTC
Pristátie: 20. február 2001 20:33:05 UTC
Trvanie: 12 dní, 18 hodín, 36 minút, 39 sekúnd
Počet obehov:171
Výška:226 km
Inklinácia:51,6 stupňov
Vzdialenosť:8,5 miliónov km
Hmotnosť:2 050 344 kg (pri štarte)
90 225 kg (pri pristátí)
Fotografia posádky
Cockrell, Polansky, Curbeam, Jones, Ivinsová
Cockrell, Polansky, Curbeam, Jones, Ivinsová
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
Sts-97-patch.svg STS-97STS-102 Patch.svg STS-102

Pozri aj Kozmonautický portál

Komdenzačná stopa za štartujúcim raketoplánom Atlantis. Keďže raketoplán štartoval pri západe Slnka, jeho tieň sa preto premietal k opačnej časti horizontu, k východu, kde sa v tej chvíli nachádzal Mesiac

STS-98 bola misia amerického raketoplánu Atlantis, ktorej hlavným cieľom bolo pripojiť americký laboratórny modul Destiny k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Počas misie prebehli tri výstupy do otvoreného vesmíru.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Cieľ letu[upraviť | upraviť zdroj]

Veľkú časť nákladového priestoru raketoplánu zaberal modul Destiny. Je to americký laboratórny modul predstavujúci centrum všetkých vedeckých experimentov na ISS. Jeho dĺžka je 8,5 metra, priemer 4,3 metra a hmotnosť okolo 15 ton. Aj kvôli jeho veľkej hmotnosti tvorilo posádku raketoplánu len päť osôb. Destiny mal byť spojený priamo s prvým americkým modulom Unity a prechodový tunel PMA-2, ktorý bol dovtedy napojený na Unity, mal raketoplán premiestniť na opačný koniec modulu Destiny. Okrem modulu Destiny a spojovacieho uzla s Medzinárodnou vesmírnou stanicou sa v nákladovom priestore nachádzal už len nosič ABA. Celková hmotnosť užitočného zaťaženia dosahovala 17 600 kg.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Prípravy na štart a problémy pred štartom[upraviť | upraviť zdroj]

Po svojej predchádzajúcej misii STS-106 sa orbiter Atlantis vrátil do hangáru OPF, kde prebehlo bežné poletové ošetrovanie a odstrojovanie. V tom istom čase v montážnej hale VAB prebiehala montáž motorov SRB, medzi ktoré bola vložená nová odľahčená nádrž External Tank. Prípravy na let STS-98 sa istý čas zdržali, pretože kvôli vážnej chybe pri predchádzajúcom lete STS-97 museli byť podrobne preverené káblové rozvody na motoroch SSME.

2. januára bolo laboratórium Destiny prevezené zo svojho doterajšieho domova, montážnej haly SSPF, na štartovaciu rampu 39-A, konkrétne do montážneho priestoru PCR13. V týchto priestoroch malo čakať na príjazd raketoplánu. Po prevezení Atlantidy do haly VAB a zmontovaní štartovacieho komplexu sa 2. januára začal raketoplán na pásovom transportéri MLP-X premiestňovať na štartovaciu rampu. Krátko po výjazde z haly však došlo k poruche jedného z dvoch počítačov kontrolujúcich a vyvažujúcich celý komplex. Presun bol preto zastavený a celá štartovacia zostava sa musela vrátiť do VAB. Po výmene transportéru sa raketoplán dostal na rampu s jednodenným oneskorením.

5. a 6. januára prebehlo skúšobné odpočítavanie, 6. januára bol Destiny vložený do nákladového priestoru raketoplánu. Prvý dátum štartu bol určený na 19. január o 05:11 UT. Štart však odvolali ešte pred začatím záverečného odpočítavania pre poruchu káblu motora SRB. 18. januára z nákladového priestoru vyložili Destiny a vzápätí sa Atlantis musel vrátiť do montážnej haly, už druhýkrát v priebehu príprav na túto misiu. Po previerkach sa štartovací komplex vrátil na rampu 26. januára a nový termín štartu bol 7. február.

4. februára o 22:00 sa začalo odpočítavanie v čase T -43 hodín. Odpočítavanie prebiehalo hladko, plánovaný štart neohrozovalo ani počasie. Tesne pred štartom sa objavila chyba na jednotke napájacieho napätie multiplex MDM. Odpočítavanie však pokračovalo a tak sa raketoplán Atlantis vzniesol z Kennedyho vesmírneho strediska 8. februára presne o 23:13:02,058 UT.

Štart a prvé operácie na orbite[upraviť | upraviť zdroj]

Štart prebehol hladko. V čase V T +140 sekúnd sa od nádrže ET oddelili motory SRB a v čase T +520 s boli vypojené hlavné motory SSME. O 15 sekúnd neskôr sa od orbitera oddelila prázdna hlavná palivová nádrž a raketoplán sa ocitol na dočasnej suborbitálnej dráhe 74 – 316 km. Po dosiahnutí apogea sa po 83,9-sekundovom zážihu motorov OMS Atlantis dostala na obežnú dráhu 205 – 322 km. 9. februára o 01:02 UT posádka otvorila dvere do nákladového priestoru a potom vysunula parabolickú anténu slúžiacu na komunikáciu v pásme Ku. Pred prvým odpočinkom uskutočnili piloti prvú korekciu obežnej dráhy, po ktorej sa obežná výška Atlantidy zmenila na 306-361 km.

Na druhý deň letu prebehla ďalšia korekcia dráhy, skúšky manipulátoru RMS, preverenie skafandrov a príprava prechodovej komory. Počas tretieho letového dňa prebiehali bezprostredné prípravy na spojenie so stanicou. Po preletení stretávacej dráhy sa o 15:57 UT raketoplán otočil o 180°, takže sa pohyboval motormi napred. Stanica bola takisto zorientovaná do polohy vhodnej na stretnutie. Všetky solárne panely stanice sa natočili hranou proti prilietajúcemu raketoplánu, aby ich spaliny z jeho motorov nepoškodili. Ku kontaktu došlo v čase 16:51 UT, keď sa zámky na stretávacom zariadení raketoplánu ODS zachytili na prechodovom tuneli PMA-3 stanice. Spojenie potvrdil veliteľ Cockrell slovami: "Zachytenie potvrdené." Capcom Mario Runco na to odpovedal: "Výborná práca."

Priebeh letu po spojení so stanicou[upraviť | upraviť zdroj]

Od okamihu pevného spojenia, ktoré nastalo o 17:01 UT, prebral orientáciu a stabilizáciu celého komplexu raketoplán a solárne panely mohli byť opäť natočené k Slnku. V priebehu spojeného letu sa dráha celého komplexu zvýšila približne o 25 km. Po kontrole hermetickosti spoja o 19:03 UT posádky otvorili prielez a stretli sa. Potom nasledoval prenos nákladu z paluby raketoplánu do stanice. Spolu s nákladom sa do modulu Unity dostali aj tri konektory, ktoré boli nevyhnutné pre výstup do otvoreného priestoru. Napokon ich našiel Shepherd a cez prechodový tunel ich odovzdal posádke Atlantisu.

Po odpočinku čakala posádku najprv neplánovaná zmena dráhy, aby sa vyhli neidentifikovateľnému kusu kozmických smetí. Cockrell uskutočnil korekciu, počas ktorej bola zároveň zvýšená výška stanice s vesmírnou loďou. Po prípravách na výstup do otvoreného priestoru vystúpili Jones a Curbeam z prechodovej komory EAL raketoplánu do vesmíru.

EVA-1[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý výstup do otvoreného priestoru začal oficiálne v čase 15.50 UT, kedy si astronauti prepojili skafandre na vlastné batérie. Najprv sa Jones vydal k priehradovej konštrukcii ITS-Z1, aby skontroloval, či sú mechanické zámky MBM (Manual Berthing Mechanism) pripravené na dočasné pripojenie tunela PMA-2. Curbeam zatiaľ zostal v nákladovom priestore, kde odpojil káble, ktorými sa do modulu Destiny dostávala elektrická energia. Potom začal demontáž transportného krytu spojovacieho uzla PCBM (Passive Common Berthing Mechanism). Medzitým Ivinsová primanévrovala modul PMA-2 k MBM a Jones ručne uzamkol spojovacie zámky. Po tomto manévri premiestnila Ivinsová manipulátor RMS k samotnému modulu Destiny. O 17:35 UT, po odomknutí zámkov, ho opatrne vyzdvihla z nákladového priestoru raketoplánu. Presun bol veľmi pomalý, rýchlosťou iba 30 milimetrov za sekundu. Curbeam celú operáciu sledoval z nákladového priestoru. Keď bol modul dostatočne vysoko, začala ho Ivinsová otáčať o 180°. Po otočení sa modul Destiny začal posúvať k modulu Unity a v čase 19:00 UT sa ich spojovacie uzly zachytili. O 19:12 UT bolo dokončené pevné spojenie obidvoch modulov. Od tejto chvíle Destiny už patril k Medzinárodnej vesmírnej stanici, ktorej dĺžka vďaka nemu vzrástla o 9 metrov a vnútorný objem sa zväčšil o 100 kubických metrov.

Okolo 19.20 UT začal Jones prepájanie káblov modulu Destiny a Curbeam sa pustil do prepájania potrubia pre chladiace médium (amoniak) medzi Destiny a ITS-Z1. Pritom však došlo k úniku amoniaku. Kým riadiace stredisko skúmalo, ako so spájaním potrubia pokračovať, obaja astronauti prepojili zostávajúce káble. Na Zemi dospeli k rozhodnutiu, že spoje je potrebné rozobrať a očistiť od kryštálikov amoniaku, aby táto nečistota nedeformovala vnútorné tesnenie spoja. Potom prepájanie amoniakových potrubí pokračovalo. Po ukončení elektronického a hydraulického prepojenia si Curbeam očistil skafander od amoniaku. Vzápätí sa obaja vrátili do prechodovej komory, v ktorej po čiastočnom napustení vzduchu o 23.24 UT skončil prvý výstup do kozmu. Potom však musel byť vzduch znova vypustený a nanovo napustený, aby sa komora zbavila prípadných stôp amoniaku. Celý výstup trval 7 hodín 34 minút.


Po skončení výstupu Jones a Curbeam začali odkladať skafandre a inú výbavu na výstup, zatiaľ čo všetci ostatní astronauti z ISS aj raketoplánu sa venovali aktivácii Destiny. Teplota v novom module však neplánovane vzrástla až na 40 °C. Termoregulačný systém laboratória bol o 2:25 UT aktivovaný povelom zo Zeme a Cockrell potvrdil, že funguje. Posádka si s hodinovým oneskorením dopriala odpočinok.

Oživenie Destiny[upraviť | upraviť zdroj]

Počas piateho dňa letu posádka o 14:38 UT slávnostne otvorila prielezy do modulu Destiny. V rámci toho Shepherd podpísal odovzdávací protokol o prevzatí modulu dlhodobou posádkou. Potom, ako si astronauti obhliadli stanicu, začali s jej oživovaním, napríklad s inštaláciou rôznych ventilov a rozvodov, aby pripojili Destiny k sústave komplexu. Jones s Curbeamem vyčistili a skontrolovali skafandre a jednotky jednotky SAFER (Simplified Aid for EVA (Extravehicular Activity) Rescue) v rámci príprav na druhý výstup do otvoreného priestoru. Okolo 22:00 UT sa uzavreli prielezy medzi raketoplánom a stanicou, aby sa na palube Atlantidy mohol znížiť atmosférický tlak pred druhým výstupom do otvoreného priestoru. Potom posádka opäť začala odpočívať.

modul Destiny

EVA-2[upraviť | upraviť zdroj]

Po ukončení odpočinku sa začali prípravy na druhý výstup do otvoreného priestoru a okolo 14:15 UT Jones spolu s Curbeamom začali s obliekaním skafandrov. Približne o hodinu neskôr Ivinsová opäť oživila manipulátor RMS. O 15:59 UT oficiálne Jones a Curbeam vystúpili druhýkrát do otvoreného priestoru. Curbeam sa presunul na koniec modulu Destiny a zložil ochranný kryt ACBM (Active Common Berthing Mechanism) zo spojovacieho uzla. Jones zatiaľ na konštrukcii ITS-Z1 ručne odomkol zámky pútajúce tunel PMA-2. Po odomknutí zámkov Ivinsová presunula manipulátorom tunel PMA-2 k uzlu ACBM, kde sa o 17:28 UT obe telesá zachytili. Po ukončení pevného spojenia a odpojení manipulátoru astronauti začali inštalovať pracovné plošiny na povrch laboratória. Po ukončení všetkých montáží a demontáží sa Jones a Curbeam vrátili do prechodovej komory. O 22:49 UT sa po 6 hodinách a 50 minútach skončil druhý výstup do otvoreného priestoru.


13. februára mali posádky odpočinkový deň, počas ktorého prebehla príprava na tretí a posledný výstup do otvoreného priestoru a oživovanie systémov Destiny. Prebehla tiež ďalšia korekcia dráhy. Nasledujúceho dňa Jones a Curbeam opäť začali prípravy na výstup do otvoreného priestoru.

EVA-3[upraviť | upraviť zdroj]

Tretí výstup do otvoreného priestoru sa začal o 14:48 UT. Po výstupe do nákladového priestoru Atlantisu Jones demontoval záložný anténový systém SASA (S-band Antenna Support Assembly) na stene nákladového priestoru raketoplánu. Odpojenú anténu dal Curbeamovi, ktorý stál na plošine na konci manipulátoru RMS. Ivinsová, ktorá opäť obsluhovala manipulátor, premiestnila Curbeama k ITS-Z1, kde Curbeam anténu namontoval. Po skončení montáže Curbeam ešte začal kontrolu rýchlospojov na potrubiach čpavku a Jones demontoval posledné svorníky pútajúce pravostranný radiátor na konštrukciu ITS-P6. Po skončení týchto úloh sa obaja astronauti venovali fotodokumentácii a Cockrell dal zatiaľ diaľkovým povelom príkaz na rozloženie pravostranného radiátoru. Pred návratom do prechodovej komory Jones a Curbeam nacvičovali transport bezvládneho astronauta do prechodovej komory. Výstup skončil o 20:13 UT a trval 5 hodín 25 minút.


Po skončení tretieho výstupu a odpočinku dokončili posádky prenášanie nákladu. Celkove bolo na palubu ISS dopravených asi 1 500 kg nákladu. Nasledujúceho dňa sa obidve posádky rozlúčili a uzavreli vstupné prielezy. Po ukončení hermetickosti spoja sa odomkli zámky spojovacieho uzla a o 14:05:50 UT sa raketoplán Atlantis odpojil od Medzinárodnej vesmírnej stanice. Odpojený raketoplán pilotoval Polanski. Po oblete stanice o 14:48 UT prešla Atlantis na samostatnú obežnú dráhu.

Priebeh letu po odpojení od ISS a pristátie[upraviť | upraviť zdroj]

Počas desiateho dňa letu sa posádka venovala kontrole systémov pred pristátím a upratovaním vnútorných priestorov. Pristátie malo prebehnúť nasledujúceho dňa, 18. februára. Prípravy na pristátie pokračovali a o 14:08 UT boli dokonca uzavrené dvere do nákladového priestoru raketoplánu, lenže pre zlé počasie a silný bočný vietor bolo pristátie odložené, najprv o jeden obeh, a potom o celý deň. Situácia sa opakovala aj na druhý deň, kedy počasie nevyhovovalo ani na KSC, ani na základni Edwards AFB v Kalifornii. 20. februára bolo počasie na Floride stále rovnako nevhodné na pristávanie, posádke však už zostávali zásoby elektrickej energie iba na 24 hodín. Riadiace stredisko napokon dalo súhlas s pristátím na Edwards AFB. Raketoplán teda už tretíkrát uzavrel dvere do nákladového priestoru a otočil sa motormi OMS napred. Nad Indickým oceánom prebehol 168-sekundovým zážihom motorov OMS brzdiaci manéver. Raketoplán začal vstupovať do zemskej atmosféry a jej myslenú hranicu prekročil v čase 20:02 UT. O 20:33:05 UT sa dotkol pristávacej dráhy a úplne zastavil v čase 20:34:02 UT.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]