Delta II
 Štart rakety Delta II so sondou DAWN | |
| Základné údaje | |
|---|---|
| Funkcia | stredná nosná raketa |
| Výrobca | Boeing |
| Krajina pôvodu | USA |
| Výška | 38 – 39 metrov |
| Priemer | 2,44 metrov |
| Hmotnosť | 151 700 – 231 870 kg |
| Počet stupňov | 3 |
| História letov | |
| Stav | aktívna |
| Štartovacia rampa | Cape Canaveral a Vandenberg AFB |
| Počet štartov | 142 Delta 6000: 17 Delta 7000: 120 Delta 7000H: 5 |
| Úspešné štarty | 140 Delta 6000: 17 Delta 7000: 118 Delta 7000H: 5 |
| Zlyhania | 1 (Delta 7000) |
| Čiastočné zlyhanie | 1 (Delta 7000) |
| Prvý štart | Delta 6000: 14. február 1989 Delta 7000: 26. november 1990 Delta 7000H: 8. júl 2003 |
| Posledný štart | Delta 6000: 24. júl 1992 |
| Pomocné bloky (alternatíva) | |
| Počet | 3,4 alebo 9 |
| Motor | Delta 7000: GEM-40 |
| Ťah | 493 kN |
| Špecifický impulz | 274 sekúnd |
| Doba funkcie | 56 sekúnd |
| Palivo | pevné |
| Pomocné bloky (alternatíva) | |
| Počet | 3,4 alebo 9 |
| Motor | Delta 7000H: GEM-46 |
| Ťah | 628,3 kN |
| Špecifický impulz | 278 sekúnd |
| Doba funkcie | 75 sekúnd |
| Palivo | pevné |
| Prvý stupeň – Delta XLT-C | |
| Motory | RS-27, RS-27A |
| Ťah | 1 054,2 kN |
| Špecifický impulz | 302 sekúnd |
| Doba funkcie | 265 sekúnd |
| Palivo | LOX/RP-1 |
| Druhý stupeň – Delta K | |
| Motory | AJ-10 |
| Ťah | 43,6 kN |
| Špecifický impulz | 319 sekúnd |
| Doba funkcie | 431 sekúnd |
| Palivo | dinitrogen tetraoxid/aerozín |
| Tretí stupeň - PAM-D – podľa variantu | |
| Motory | Star 48B |
| Ťah | 66 kN |
| Špecifický impulz | 286 sekúnd |
| Doba funkcie | 87 sekúnd |
| Palivo | pevné |
Delta II bola americká nosná raketa. Bola vyvinutá spoločnosťou McDonnell Douglas na začiatku 90. rokov, jej výrobu neskôr prevzala firma Boeing a po nej United Launch Alliance. Projekt Delta II bol pozastavený kvôli projektu Space Shuttle, po havárii raketoplánu Challenger bol obnovený, hlavne kvôli budovaniu systému GPS. Delta II má na konte viac ako 130 štartov a podieľala sa na niekoľkých misiách na Mars. Počet stupňov a pomocných rakiet sa líšil podľa variantu a hmotnosti nákladu, najsilnejší variant 7925 Heavy dokázal vyniesť na nízku orbitu Zeme až 6 100 kg a na geostacionárnu orbitu 2 170 kg. Motor prvého stupňa bol Rocketdyne RS-27A s ťahom 1,05 MN. V budúcnosti sa počíta s využitím motora druhého stupňa pre pohon vesmírnej lode Orion, nástupcu raketoplánov Space Shuttle.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Delta II nadväzuje na rodinu rakiet Delta používanú od 60. rokov. Vývoj sa začal po nehode raketoplánu Challanger, keď NASA chýbal vhodný nosný systém pre dopravu stredných nákladov na nízku a geostacionárnu obežnú dráhu. Pôvodne bola navrhnutá pre dopravu satelitov systému GPS. Podieľala sa na viac ako 125 misiách, z toho na niekoľkých misiách na Marse:
- Mars Global Surveyor 1996
- Mars Pathfinder 1996
- Mars Climate Orbiter 1998
- Mars Polar Lander 1999
- Mars Odyssey 2001
- Mars Exploration Rover 2003
- Mars Phoenix 2007
Výrobu a montáž rakety vykonávala spoločnosť United Launch Alliance, išlo o spoločný podnik firiem Boeing a Lockheed Martin.
Technický popis[upraviť | upraviť zdroj]
Koncepcia rakety Delta II umožňuje variabilné zostavenie nosného systému, aby najlepšie vyhovoval účelu misie. Mohla byť dvojstupňová alebo trojstupňová, počet a typ pomocných motorov sa volil podľa nákladu a cieľovej obežnej dráhy. Pre geostacionárnu prechodovú dráhu sa volilo väčšinou trojstupňové prevedenie, pre ťažšie náklady sa využíval variant Heavy s výkonnejšími pomocnými motormi.
Popis stupňov[upraviť | upraviť zdroj]
- Stupeň 0 pozostával z pomocných raketových motorov na tuhé pohonné látky GEM 40, každý s ťahom 478 kN alebo GEM 46 s ťahom 628 kN. Počet motorov býval pre stredné náklady 9, niektoré varianty mali 3 alebo 4.
- Stupeň 1 sa nazýval Delta-Thor XTL, išlo o značne vylepšený a predĺžený prvý stupeň Thor. Bol vybavený jedným motorom RS-27, neskoršie verzie používajú vylepšený variant RS-27A a RS-27C.
- Stupeň 2 bol Delta K, prevzatý z programu Vanguard, bol však výrazne modifikovaný. Vybavený bol motorom AJ10 – 118k s ťahom 43 kN. Pohonné látky boli hypergolické, tzn. pri kontakte samovoľne vzplanú, to umožňovalo vypnutie a reštart motora. V druhom stupni bol umiestnený "mozog" rakety, išlo o navádzací a inerciálny navigačný systém.
- Stupeň 3 bolo možné použiť podľa potreby, nazýval sa Thiokol STAR-37FM a išlo o pokročilý variant stupňa Burner, používaného v programe Thor-Burner. Motor spaľoval tuhé pohonné látky a jeho ťah dosahoval 47,9 kN. Tretiemu stupňu chýbal akýkoľvek systém navádzania, bol teda závislý od navigačného systému druhého stupňa. Stabilizácia letu prebiehala pomocou rotácie.
- Aerodynamický predný kryt bola tenká škrupina vyrobená z plechu alebo kompozitných materiálov. Mal za úlohu chrániť náklad pri vzlete.
Systém značenia[upraviť | upraviť zdroj]
- Prvé číslo označuje typ prvého stupňa a pomocných motorov. 7 znamenal prvý stupeň Delta-Thor XTL a pomocné motory GEM 40 alebo GEM 46. Starší variant Delta 6000 používal Delta-Thor ETL a pomocné motory Castor 4A.
- Druhé číslo udáva počet pomocných motorov, zvyčajne 9 niekedy 3 a 4
- Tretie číslo je vždy 2 a znamená Aerojet AJ10, motor druhého stupňa. Staršie série Delta 6000 používali motor TR-201.
- Štvrté číslo znamená je 0 alebo 5, značí tretí stupeň.
- Variant Heavy sa značí „H“ a používa sa pre silnejšie motory GEM 46.
Príprava na štart[upraviť | upraviť zdroj]
Zostavenie prebiehalo vo vertikálnej polohe, najskôr bol na odpaľovaciu rampu vyzdvihnutý prvý stupeň. K prvému stupňu boli potom pripevnené pomocné motory a nasadený druhý a tretí stupeň. Tankovanie paliva do prvého stupňa trvalo približne 20 minút. Palivo a oxidačné činidlo pre druhý stupeň bolo vysoko korozívne a vyžadovalo zvýšenú opatrnosť.
Štart[upraviť | upraviť zdroj]
Z prvých 137 letov rakiet Delta II bolo 135 úspešných. 19. septembra 2007 vykonala 75. úspešný štart v rade, čo bol rekord moderných nosných rakiet.
Zlyhania[upraviť | upraviť zdroj]
Prvé zlyhanie 5. augusta 1995 bolo len čiastočné, Delta série 7000 vyniesla kórejský komunikačný satelit Koreasat-1 na príliš nízku obežnú dráhu. Problém bol pravdepodobne spôsobený prehriatím systému pre odpájanie pomocných motorov, tie sa oddelili predčasne a raketa nedosiahla požadovanú výšku. Družica pre korekciu obežnej dráhy využila vlastný pohonný systém, životnosť sa tak znížila na 4,5 roka.
Druhé zlyhanie bolo totálne. 17. januára 1997 mala raketa Delta II 7925 vyniesť satelit systému GPS Block II, 13 sekúnd po štarte došlo k explózii a raketa bola úplne zničená. Odpaľovacia rampa nebola vážnejšie poškodená a nikto nebol zranený, dážď trosiek zničil len niekoľko áut.
Misie[upraviť | upraviť zdroj]
Okrem budovania systému GPS, misií na Mars a komerčných letov, sa Delta II zúčastnila mnohých vedeckých projektov. Niektoré z nich:
- Kepler – 7. marec 2009
- NOAA-N Prime – 6. február 2009, satelit Národného úradu pre oceán a atmosféru, na polárnej obežnej dráhe[1]
- Dawn – 2007
- STEREO – 2006
- Deep Impact – 2005
- MESSENGER – 2004
- Spitzerov vesmírny ďalekohľad – 2003
- Deep Space 1 – 1998
- ROSAT – 1990
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2009-04-13]. Dostupné online. Archivované 2014-08-05 z originálu.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Delta II
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Delta II na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- www.astronautix.com/lvs/delta.htm (po anglicky)
- www.boeing.com (po anglicky)
- Zlyhanie Koreasat-1 (po anglicky)