Atlas II

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Atlas II
Atlas II so satelitom GOES-L
Atlas II so satelitom GOES-L
Základné údaje
Funkcia stredná nosná raketa
Výrobca Lockheed Martin
Krajina pôvodu USA
Výška 47,54 metrov
Priemer 3,04 metrov
Hmotnosť 204 300 kg
Počet stupňov 3,5
História letov
Stav vyradená
Štartovacia rampa Cape Canaveral
Počet štartov 63
(II: 10, IIA: 23, IIAS: 20)
Úspešné štarty 63
(II: 10, IIA: 23, IIAS: 20)
Prvý štart II: 7. december 1991
IIA: 10. jún 1992
IIAS: 16. december 1993
Posledný štart II: 16. marec 1998
IIA: 5. december 2002
IIAS: 31. august 2004
Významné náklady SOHO (Atlas IIAS)
TDRS (Atlas IIA)
Pomocné bloky (alternatíva)
PočetAtlas MA-5A
Motor2x RS-56 OBA
Ťah2 093 kN
Špecifický impulz 299 sekúnd
Doba funkcie172 sekúnd
PalivoLOX/RP1
Pomocné bloky (alternatíva)
PočetCastor 4A (iba Atlas IIAS)
Motor4
Ťah478,3 kN
Špecifický impulz 266 sekúnd
Doba funkcie56 sekúnd
Palivopevné
Prvý stupeň – Atlas II
Motory RS-56 OSA
Ťah 386,3 kN
Špecifický impulz 316 sekúnd
Doba funkcie 283 sekúnd
Palivo LOX/RP-1
Druhý stupeň – Centaur IIA
Motory2xRL-10A-4
Ťah147 kN
Špecifický impulz 449 sekúnd
Doba funkcie392 sekúnd
PalivoLOX/LH2
Tretí stupeň - IABS
MotoryR-4D
Ťah980 kN
Špecifický impulz 312 sekúnd
Doba funkcie60 sekúnd
Palivooxid dusičitý a monometylhyrdazín

Atlas II bola americká nosná raketa používaná v 90. rokoch 20. storočia. Patrila do početnej rodiny nosných rakiet odvodených od balistickej strely SM-65 Atlas. Bola posledná z verzií Atlasu využívajúca 1,5 (resp. 2,5 a 3,5) stupňový koncept, keď je pol-stupeň tvorený dvoma odhadzovacími motormi, pričom tretí motor s nádržami pokračuje v lete. Vykonala celkom 63 štartov (všetky verzie) a posledný sa konal 31. augusta 2004. Do roku 1997 bola používaná paralelne s raketou Atlas I a od roku 2000 bola využívaná súbežne s raketou Atlas III.

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Oproti predchodcovi Atlas I, ktorý vychádzal z Atlasu G/H, bola o 2,7 metra dlhšia a mala upravené a silnejšie motory prvého aj druhého stupňa. Navyše bolo možné zostaviť 3,5 stupňovú verziu pre špeciálne misie a medziplanetárne lety. Okrem motorov prešla zásadnou zmenou aj navigačná jednotka a letový počítač, ktoré boli plne digitálne už na predchádzajúcej verzii (Atlas I), ale rýchly vývoj výpočtovej techniky v 90. rokoch viedol k ďalším vylepšeniam a tým aj zníženiu nákladov na elektronické vybavenie rakety. Prvý stupeň bol prevzatý z predchádzajúcich typov (Atlas G/H/I), boli vykonané iba drobné úpravy na systéme zavesenia motorov a elektroinštalácii. Nádrže boli balónovej konštrukcie, rovnaké aké sa používali už na prvých raketách Atlas a aké používa aj stupeň Centaur.

Motory odhadzovacieho pol-stupňa boli RS-56 OBA, vyvinuté z motora LR-89. Motor prvého stupňa bol označený podobne, RS-56 OSA, išlo však o odlišný motor, vzniknutý modernizáciou staršej pohonnej jednotky LR-105. Stupeň Centaur používal osvedčené motory RL-10 vo verzii RL-10-4. Posledná verzia Atlas IIASA mohla byť vybavená až štyrmi pomocnými motormi na tuhé pohonné látky (SRB - Solid Rocket Booster), ktoré poskytovali dodatočný ťah pre ťažšie náklady. Verzia Atlas II disponovala aj tretím stupňom s motorom R-4D spaľujúcim oxid dusičitý a monometylhyrdazín.

Verzie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Altas II - základná verzia, trojstupňová (resp. 3,5 stupňová)
  • Atlas IIA - dvojstupňová verzia (resp. 2,5)
  • Atlas IIASA - dvojstupňová verzia so štyrmi pomocnými motormi na tuhé pohonné látky
  • Atlas IIR a Atlas IIAR- ide o alternatívne značenie Atlasu III, ktoré sa používalo na začiatku jeho vývoja. "R" značí použitie ruských motorov RD-180

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Atlas II na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]