Preskočiť na obsah

Atlas III

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Atlas III
Atlas III Centaur
Atlas III Centaur
Základné údaje
Funkcia stredná nosná raketa
Výrobca Lockheed Martin
Krajina pôvodu USA
Výška 52,8 metrov
Priemer 3,05 metrov
Hmotnosť 214 338 kg
Počet stupňov 2
História letov
Stav aktívna
Štartovacia rampa Cape Canaveral
Počet štartov 6
(IIIA: 2, IIIB: 4)
Úspešné štarty 6
(IIIA: 2, IIIB: 4)
Prvý štart IIIA: 24. máj 2000
IIIB: 21. február 2002
Posledný štart IIIA: 13. marec 2004
IIIB: 3. február 2005
Prvý stupeň – Atlas IIIA
Motory RD-180
Ťah 4 148,7 kN
Špecifický impulz 311 sekúnd
Doba funkcie 132 sekúnd
Palivo LOX/RP-1
Druhý stupeň – Centaur IIIA alebo Centaur IIIB
Motory1-2x RL-10
ŤahCentaur IIIA: 99,2 kN
Centaur IIIB: 147 kN
Špecifický impulz Centaur IIIA: 451 sekúnd
Centaur IIIB: 449 sekúnd
Doba funkcieCentaur IIIA: 738 sekúnd
Centaur IIIB: 392 sekúnd
PalivoLOX/LH2

Atlas III bola americká nosná raketa, používaná v rokoch 2000-2005. Bola prvá z rodiny rakiet Atlas, ktorá používala "normálnu" koncepciu odhadzovacích stupňov (predchádzajúce verzie boli 1,5 stupňové a odhadzovali sa len dva samostatné motory, nie celý stupeň). Po predchádzajúcich členoch rodiny zdedila balónové nádrže (nádrž bez podpornej konštrukcie, tvar a pevnosť zaručuje vnútorný tlak), navigačný systém a druhý stupeň Centaur, ktorý sa používa už takmer 50 rokov. Najvýznamnejšou zmenou je však použitie ruských motorov RD-180 s uzavretým cyklom, ktoré sa používajú aj na raketách Atlas V. Spolu sa uskutočnilo 6 štartov a všetky boli úspešné.

Oproti svojim predchodcom mal Atlas III kompletne prepracovaný prvý stupeň, ale druhý stupeň Centaur zostal bezo zmien. Najzásadnejšou zmenou v konštrukcii prvého stupňa bolo opustenie 1,5 resp. 2,5 stupňového usporiadania, keď sa počas letu odhodili dva z troch motorov ale nádrže a zvyšné konštrukčné prvky zostali až do finálneho odpojenia nákladu resp. do oddelenia druhého stupňa. Ďalšou zmenou sú použité motory. Pôvodné motory Rocketdyne MA-5 boli nahradené motormi ruskej konštrukcie RD-180, ktoré boli na začiatku 90. rokov zakúpené spoločnosťou Lockheed a sú vyrábané spoločným podnikom firiem NPO Energomaš a Pratt & Whitney. Z predchádzajúcich rakiet rodiny Atlas používa iba koncepciu balónových nádrží, ktoré sú zhotovené z tenkého oceľového plechu a pevnosť a tvarová presnosť je udržiavaná pomocou tlaku plynu v nádrži.

  • Atlas IIIA - základný variant s jednomotorovým Centaur IIIA
  • Atlas IIIB - variant s dvojmotorovým Centaur IIIB
  • Atlas IIIB SEC - variant s jednomotorovým Centaur V1
  • Atlas IIIB DEC - variant s dvojmotorovým Centaur V2
  • Atlas IIR- alternatívne označenie Atlasu IIIA, "R" označuje ruské motory
  • Atlas IIAR- alternatívne označenie Atlasu IIIA, "R" označuje ruské motory

Všetky štarty Atlasu III sa konali zo štartovacieho komplexu 36B na Cape Canaveral. Typický štart vyzeral nasledovne: Niekoľko sekúnd pred štartom sú zapálené obe komory motora RD-180. Motor je vopred naprogramovaný tak, aby bola dosiahnutá čo možno najväčšiu účinnosť. Približne 2 minúty po štarte dosahuje celkové preťaženie hodnoty 4g a motor znižuje ťah kvôli úspore paliva, po troch minútach letu dosahuje preťaženie 5,5 g a dochádza k separácii prvého stupňa. Stupeň Centaur je potom niekoľkokrát zapálený pre presné navádzanie na požadovanú dráhu a po približne 23 minútach od štartu je odpojený náklad.

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Atlas III na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).