North American F-100 Super Sabre

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
F-100 Super Sabre
F-100 Rogers Dry Lake.jpg
F-100C Super Sabre počas letu
Typstíhacie lietadlo
stíhací bombardér
VýrobcaNorth American Aviation
Prvý let25. mája 1953
Zavedený27. septembra 1954
Vyradený1979 (Národná letecká garda)
1988 (Vzdušné sily Čínskej republiky)
Charaktervyradený
Hlavný používateľUnited States Air Force
Turecké vzdušné sily
Vzdušné sily Čínskej republiky
Francúzske vzdušné sily
Výroba1953 – 1959
Vyrobených2 294

North American F-100 Super Sabre bolo americké nadzvukové prúdové stíhacie lietadlo, ktoré slúžilo v americkom letectve v rokoch 19541971 a v Národnej leteckej garde do roku 1979. Bolo prvým stíhacím lietadlom amerického letectva schopným dosiahnuť nadzvukovú rýchlosť vo vodorovnom lete. F-100 navrhla spoločnosť North American Aviation ako výkonnejšieho nástupcu stíhačky na vybojovanie vzdušnej nadvlády F-86 Sabre.

Počas vietnamskej vojny sa F-100 široko využívali nielen v úlohe stíhacieho lietadla, ale aj ako priama letecká podpora pozemných síl. V leteckých úderoch nad Severným Vietnamom ich neskôr nahradil dvojmachový Republic F-105 Thunderchief a pri podpore pozemných jednotiek nad Južným Vietnamom efektívnejší podzvukový LTV A-7 Corsair II. F-100 slúžil aj v iných vzdušných silách NATO a u ďalších spojencov USA. V neskoršom období svojej služby sa často označoval ako „Hun“, čo je skrátená verzia anglického slova „hundred“ (sto).

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 3. februára 1949 spustila spoločnosť North American Aviation vývoj nového stíhacieho lietadla, ktoré malo nahradiť úspešný F-86 Sabre. Išlo o súkromnú iniciatívu a firma tento projekt spočiatku sama financovala. V januári 1951 sa spoločnosť obrátila na americké letectvo (United States Air Force) s návrhom na nadzvukovú dennú stíhačku. Projekt dostal pomenovanie „Sabre 45“, čo bolo odvodené od toho, že krídla nového lietadla mali šípovitosť 45 stupňov. Maketa bola pripravená o päť mesiacov, ale neskôr bola konštrukcia ešte výrazne prerobená. V januári 1952 americké letectvo objednalo dva prototypy. Prvý z nich, ktorý bol označený YF-100A, vzlietol 25. mája 1953. S motorom Pratt & Whitney XJ57-P-7 dosiahlo toto lietadlo rýchlosť Mach 1,05. Druhý YF-100A vzlietol o päť mesiacov neskôr. Zatiaľ čo prvý prototyp nemal žiadnu výzbroj, druhý už bol vybavený štyrmi kanónmi kalibru 20 mm, ktorých testovanie prebiehalo práve na tomto stroji.

Prvý z dvoch prototypov YF-100A počas letu

Dňa 29. októbra 1953 vytvoril podplukovník Frank Everest, Jr. na prvom prototype nový svetový rekord, keď dosiahol rýchlosť 1 215,295 km/h. V tej dobe sa dostalo do vzduchu aj prvé sériové lietadlo F-100A. Stroj však trpel viacerými problémami. Medzi ne patrila zlá smerová stabilita, ktorá mohla viesť k náhlej zmene kurzu. Tento problém spôsobil 12. októbra 1954 úmrtie Georgea Welsha, hlavného testovacieho pilota firmy North American. Ďalší problém sa prejavoval tak, že za určitých okolností mali krídla tendenciu strácať vztlak, čo spôsobovalo zdvíhanie nosu lietadla. Tento nedostatok bol posmešne prezývaný „Sabre Dance“ (šabľový tanec).

Počiatočná sériová verzia F-100A bola zaradená do služby 27. septembra 1954, ale naďalej trpela technickými nedostatkami, ktoré sa prejavili už v priebehu vývoja. Po prvých šiestich závažných haváriách, ktoré sa udiali v prvých dvoch mesiacoch prevádzky, boli všetky lietadlá tohto typu až do februára 1955 uzemnené. Prvá verzia Super Sabre tak dosiahla počiatočnú operačnú spôsobilosť až v septembri 1955. Problémy s F-100A však pretrvávali a americké letectvo tento variant v roku 1958 postupne vyradilo. Celkovo bolo v tejto verzii vyrobených 203 lietadiel.

Formácia lietadiel F-100C Super Sabre amerického letectva

Po týchto problémových začiatkoch americké letectvo požadovalo, aby boli budúce varianty vyvinuté ako stíhacie bombardéry schopné zhadzovať jadrové zbrane. V reakcii na túto požiadavku vznikol model F-100C, ktorý bol vybavený vylepšeným motorom J57-P-21, schopnosťou dopĺňania paliva počas letu a rôznymi typmi podkrídelných závesníkov. Aj keď „céčko“ spočiatku trpelo mnohými problémami, ktoré zdedilo po verzii F-100A, neskôr sa ich vďaka úpravám podarilo odstrániť. F-100C dokázal na šiestich závesníkoch niesť výzbroj do hmotnosti 2 721 kg. Pre jadrovú misiu mohlo byť lietadlo vyzbrojené jednou taktickou bombou Mark 7 o sile 8, 19, 22, 30, 31 alebo 61 kt TNT. Okrem výzbroje mohlo byť lietadlo vybavené dvomi prídavnými palivovými nádržami (každá s objemom 1 703 litrov). Prvé lietadlá tejto verzie vstúpili do služby 14. júla 1955 a celkovo ich bolo vyrobených 476 kusov.

Spoločnosť North American pokračovala v ďalšom vývoji Super Sabre a v roku 1956 prišla s verziou F-100D. Išlo o stíhací bombardér so schopnosťou vybojovať vzdušnú nadvládu. Vyznačoval sa vylepšenou avionikou, autopilotom a integráciou väčšiny typov vtedajšej konvenčnej výzbroje. Kvôli zlepšeniu letových charakteristík boli krídla lietadla predĺžené o 66 cm a zväčšená bola aj chvostová plocha. F-100D mal aj tankovací systém „Buddy“, prostredníctvom ktorého bolo možné doplniť palivo iným lietadlám vo vzduchu. Kanónová výzbroj bola rozšírená o protilietadlové strely AIM-9B Sidewinder a rakety vzduch-zem AGM-12 Bullpup. Jadrový arzenál doplnili bomby Mk 28 (B28), Mk 43 (B43), Mk 57 (B57) a Mk 61 (B61). Dňa 29. septembra 1956 dosiahla prvá letka F-100D počiatočnú operačnú spôsobilosť. Do roku 1959 sa v tejto verzii vyrobilo 1 274 lietadiel.

V roku 1953 bolo z výrobnej linky stiahnutých šesť lietadiel F-100A so sériovými číslami 53-1545 až 53-1548, 53-1551 a 53-1554 a nasledovala prestavba na prieskumnú verziu. Z lietadiel boli odmontované kanóny a na spodku trupu pribudli dva aerodynamické kryty, do ktorých bola inštalovaná zostava piatich fotografických kamier. Pozostávala z dvoch prístrojov K-38 na vertikálne snímkovanie, dvoch K-17 na panoramatické zábery a jeden K-17C opäť na vertikálne snímkovanie. Stroje, pre ktoré sa používal názov RF-100A Super Sabre, dostali aj ďalšie dva „mokré“ závesníky pre palivové nádrže a predlžovacie koncovky na konce krídla a zvislé chvostové plochy, čo bolo potrebné kvôli stabilite. Čiastočne sa zmenilo aj prístrojové vybavenie kokpitu. Projekt niesol krycie meno „Slick Chick“, ktoré sa potom stalo aj prezývkou samotných lietadiel, ktoré inak boli predmetom utajenia, pretože americké letectvo sa prieskumnými letmi samozrejme nechválilo. Lietadlá teda pri niektorých príležitostiach nosili aj fiktívne sériové čísla. V rokoch 1955 až 1956 vykonávali prelety nad krajinami východného bloku (trikrát sa objavili aj nad Česko-Slovenskom), Čínou a Severnou Kóreou, ale čoskoro boli v tejto úlohe nahradené novými výškovými Lockheedmi U-2.[1]

Pre potreby výcviku bol vyvinutý aj dvojmiestny variant F-100F. Super Sabre slúžili v americkom letectve do novembra 1979, kedy boli vyradené aj posledné stroje patriace Národnej leteckej garde. Dvesto z nich (hlavne vo verzii F-100D, malý počet F-100F) bolo prerobených na drony QF-100, ktoré slúžili ako letecké terče.[2]

Operačné nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Projekt Slick Chick[upraviť | upraviť zdroj]

RF-100A s fiktívnym sériovým číslom 53-2600 počas letu

Od konca roka 1954 do apríla 1955 prebiehal výcvik špeciálne vybraných pilotov pre projekt Slick Chick, utajovaného prieskumného lietadla RF-100A Super Sabre. Pre nasadenie RF-100A sa počítalo hlavne s využitím základní, odkiaľ operovali štandardné stíhacie F-100, aby prieskumné lietadlá nebudili toľko pozornosti. Šestica strojov bola potom rozdelená do dvoch trojíc pre dve určené operačné oblasti. Prvá trojica RF-100A preto bola začlenená do stavu 6021. prieskumnej letky, ktorá operovala z japonskej základne Jokota, zatiaľ čo zvyšné tri si prevzala 7407. letka zabezpečenia, ktorá pôsobila z Bitburgu v Západnom Nemecku.[1]

RF-100A-10-NA Super Sabre (výr. č. 53-1551) 1. oddielu 7407. letky 7499. skupiny zabezpečenia

Viaceré informácie stále podliehajú utajeniu, ale na základe toho, čo sa podarilo získať z amerických a českých vojenských archívov, sa s istotou dá konštatovať, že zo základne Bitburg bolo od leta 1955 do leta 1956 uskutočnených minimálne šesť prieskumných letov nad východným blokom, z ktorých tri smerovali nad Česko-Slovensko. Dňa 18. septembra 1955 operoval RF-100A v oblasti Plzne a o päť dní neskôr sa uskutočnil druhý let, tentokrát cez Bratislavu, Trenčín, Gottwaldov (dnešný Zlín), Brno a Břeclav. Vrchol nastal 9. marca 1956, kedy Slick Chick preletel nad Pískom, Prahou, Žatcom a Karlovými Varmi. Česko-slovenská protivzdušná obrana vo všetkých troch prípadoch úplne zlyhala, pretože jej stanice zachytávali amerických prieskumníkov neskoro či vôbec a pohotovostné stíhačky boli navádzané na chybné pozície. RF-100A lietali vo veľkých výškach nad 15 000 m rýchlosťou asi 900 km/h bez toho, aby im tunajšia protivzdušná obrana spôsobila nejaký problém. Aj z toho dôvodu nebol z česko-slovenskej strany podaný žiadny protest, pretože priznanie uvedených skutočností by znamenalo veľkú hanbu. Američania o programe Slick Chick pochopiteľne tiež mlčali, a tak sa tieto informácie dostali na verejnosť až po rokoch.[1]

Druhá trojica RF-100A, ktorá operovala z Japonska, uskutočnila niekoľko prieskumných letov nad Čínou a Severnou Kóreou, ale informácie o nich sú stále utajované. Isté však je, že služba všetkých lietadiel projektu Slick Chick mala v americkom letectve len krátke trvanie, a navyše boli dve z nich zničené pri nehodách. Exemplár č. 53-1548 havaroval 23. júna 1955 pri cvičnom lete nad Japonskom, zatiaľ čo lietadlo č. 53-1551 sa v októbri 1956 zrútilo v Západnom Nemecku. Ďalšie RF-100A už postavené neboli a činnosť zvyšných strojov bola zastavená v roku 1958, pretože sa prešlo na lety výškových lietadiel Lockheed U-2. Štvorica zvyšných prieskumných RF-100A bola potom odovzdaná Taiwanu, ale tamojší piloti na nich zrejme nikdy nevyrazili na „ostrú“ misiu nad komunistickú pevninu a v roku 1960 bola táto štvorica lietadiel zošrotovaná.[1]

Alžírska vojna[upraviť | upraviť zdroj]

V novembri 1954 sa začal boj alžírskych povstalcov za odtrhnutie Alžírska od Francúzska a vytvorenie suverénneho štátu. Počas konfliktu vzlietali lietadlá F-100D z francúzskych základní, preleteli Stredozemné more a bombardovali Alžírsko. V 60. rokoch bol F-100 hlavným stíhacím bombardérom francúzskeho letectva, kým ho nenahradil SEPECAT Jaguar.

Vietnamská vojna[upraviť | upraviť zdroj]

F-100F Super Sabre 352. letky 35. taktického stíhacieho krídla na základni Phan Rang v Južnom Vietname, 1971

Dňa 4. apríla 1965 počas náletu na vietnamský most Thanh Hóa poskytovali lietadlá F-100 krytie stíhacím bombardérom F-105 Thunderchief. Tu sa dostali stroje Super Sabre prvýkrát do vzdušného súboja so severovietnamskými MiGmi-17. Stíhačky Super Sabre však neboli príliš úspešné a MiGom-17 sa podarilo dva zo štyroch bombardérov F-105 zostreliť. Krátko nato boli F-100 v úlohe vzdušnej eskorty nahradené lietadlami F-4 Phantom II.

Neskôr boli lietadlá F-100F vybavené radarmi APR-25 a protiradarovými raketami AGM-45 Shrike, ktorými ničili severovietnamské raketové systémy protivzdušnej obrany. Lietadlá Super Sabre pôsobili vo Vietname do júla 1971 a počas tejto doby uskutočnili 360 283 bojových letov. V priebehu konfliktu stratili USA 242 strojov tohto typu, pričom 186 z nich padlo za obeť severovietnamskej protilietadlovej obrane.

Turecká invázia na Cyprus[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi 20. a 23. júlom 1974 uskutočnili turecké Super Sabre 500 náletov na Cyprus na podporu tureckej invázie. Vyzbrojené bombami s hmotnosťou 750 libier uskutočnili turecké F-100 nálet na letisko Nikózia, aby poskytli vzdušné krytie pre pristávajúce vrtuľníky. Omylom potopili vlastný torpédoborec Kocatepe, ktorý si zamenili za grécku vojnovú loď. Turecko pri tejto operácii stratilo osem lietadiel – dve pri haváriách a šesť v dôsledku protilietadlovej paľby.[3]

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

F-100D francúzskych vzdušných síl na základni Toul-Rosières, jún 1970
Taiwan Čínska republika
Dánsko Dánsko
Francúzsko Francúzsko
  • Francúzske vzdušné sily – kúpili celkovo 100 lietadiel Super Sabre (80 kusov F-100D a 15 kusov F-100F). Lietadlá prevádzkovali v rokoch 1958 až 1978.
Spojené štáty Spojené štáty
Turecko Turecko
  • Turecké vzdušné sily – získali celkovo 206 použitých lietadiel Super Sabre z USA a Dánska. Stroje boli vo verzii F-100C, D a F. Prevádzkovali ich v rokoch 1958 až 1982.

Špecifikácie (F-100D)[upraviť | upraviť zdroj]

North American F-100 Super Sabre.svg
Kokpit lietadla F-100D

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 1 487 km/h (Mach 1,4)
  • Maximálny dolet: 3 211 km
  • Dostup: 15 000 m
  • Stúpavosť: 114 m/s

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • 4× kanón M39A1 kalibru 20 mm s 200 nábojmi na hlaveň
  • 4× strely vzduch-vzduch AIM-9 Sidewinder
  • 2× strely vzduch-zem AGM-12 Bullpup
  • jadrové bomby: Mark 7, Mk 28 (B28), Mk 43 (B43), Mk 57 (B57), Mk 61 (B61)[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Lukáš Visingr. Slick Chick: Průzkumné letouny RF-100 Super Sabre nad Československem [online]. radiodixie.cz, [cit. 2023-01-29]. Dostupné online.
  2. Vietnam War: North American F-100 Super Sabre [online]. thoughtco.com, [cit. 2023-01-30]. Dostupné online.
  3. BECKER, W. D.. Supersonic Eagles (The Century Series Fighters). Clinton Township, Michigan : Inland Expressions, 2012. 234 s. ISBN 978-0-9818157-9-4. S. 36 – 37.
  4. North American F-100 Super Sabre [online]. militaryfactory.com, [cit. 2023-01-30]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]