Dassault Étendard IV
| Étendard IV | |
 Étendard IV francúzskeho námorného letectva | |
| Typ | palubné bojové lietadlo |
|---|---|
| Výrobca | Dassault Aviation |
| Prvý let | 21. mája 1958 |
| Zavedený | 1962 |
| Vyradený | 1991 (Étendard IVM) 2000 (Étendard IVP/PM) |
| Charakter | vyradený |
| Hlavný používateľ | Francúzske námorníctvo |
| Vyrobených | 90 |
Dassault Étendard IV bolo francúzske jednomotorové bojové lietadlo, vyvinuté spoločnosťou Dassault Aviation. Bolo primárne určené na útoky proti pozemným cieľom, ale jeho vedľajšou úlohou bolo aj vybojovanie vzdušnej prevahy. Počas 60. a 70. rokov 20. storočia slúžil na palube francúzskych lietadlových lodí Clemenceau a Foch. V 80. rokoch začalo jeho nahradzovanie stíhačkou Super Étendard, ale v službe vydržal až do roku 1991.
Vznik a vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]
V decembri 1953 prejavil generálny štáb francúzskeho letectva záujem o nové stíhacie lietadlo. Primárne malo byť určené na útoky proti pozemným cieľom, ale popri tom malo byť schopné i vybojovať vzdušnú prevahu. Pri koncepte nového stroja sa z bezpečnostných dôvodov uvažovalo o použití dvoch motorov. Lietadlo s podobnými parametrami hľadalo v tej dobe aj francúzske námorníctvo. Francúzsko preto objednalo dva prototypy s dvojicou pohonných jednotiek Gabizo. Jedným z nich bol Dassault Etendard II, zatiaľ čo druhý, s označením Br 1100, dodala firma Breguet.
Súbežne s tým sa obe spoločnosti zúčastnili aj súťaže NATO o nové jednomotorové lietadlo. Ich návrhy dostali pomenovanie Etendard VI a Br 1001 Taon. Do súťaže NATO sa okrem francúzskych spoločností zapojila aj firma Fiat s lietadlom G.91. Talianskej spoločnosti sa nakoniec podarilo uspieť, preto Dassault zastavil ďalší vývoj Etendard VI.
Dňa 23. júla 1956 vzlietol z letiska Melun-Villaroche prvý prototyp Etendard II, pilotovaný Paulom Boudierom. Skúšky tohto dvojmotorového stroja začali úspešne, čoskoro sa však ukázalo, že lietadlo nemá požadovaný výkon. Etendard II mal dĺžku 12,89 m, rozpätie krídel 8,74 m a hmotnosť prázdneho lietadla bola 4 120 kg. Motory Gabizo (každý s ťahom 9,2 kN) boli pre takýto typ lietadla nedostačujúce. A tak ešte skôr, ako prišli vývojári s výkonnejšími Hispano-Suiza R 80.0 a Snecma R 105, bol program Etendard II ukončený.
Popri tom však spoločnosť Dassault rozbehla súkromnú iniciatívu, v rámci ktorej spustila vývoj jednomotorového stroja Etendard IV s pohonom Snecma Atar 101 E. Tento program vtedy niesol označenie Mystère XXIV a prvý prototyp vzlietol 24. júla 1956. Koncom roka 1957 sa lietadlo zúčastnilo aj súťaže NATO, ale z výberového konania bolo vylúčené, lebo NATO trvalo na použití pohonnej jednotky Orpheus. K objednávke nedošlo ani zo strany francúzskeho letectva, ktoré uprednostnilo stíhačky Mirage III.
Keďže koncept dvojmotorového lietadla bol pozastavený, francúzske námorné sily sa museli rozhodnúť, ako ďalej. Vrátili sa teda k návrhu Dassaulta, vyvinúť palubnú stíhačku na báze Mystère XXIV (Etendard IV). Námorný variant Étendard IVM vzlietol prvýkrát 21. mája 1958, pričom za riadiacou pákou sedel skúšobný pilot Jean-Marie Saget. S motorom Snecma Atar 8 dosahoval stroj vynikajúce výsledky a tak po ukončení skúšok objednalo námorníctvo 90 lietadiel. Treba však dodať, že 21 z nich bolo v prieskumnej verzii Étendard IVP. Dodávky lietadiel začali 9. decembra 1961 a vo francúzskom námorníctve slúžili stroje Étendard IVM až do roku 1991. Prieskumná verzia Étendard IVP zostala v službe o niekoľko rokov dlhšie. Dňa 27. júna 2000 vzlietlo toto lietadlo naposledy z paluby lode Foch a o mesiac neskôr bola letka prieskumných Étendard IV oficiálne vyradená.[1]
Konštrukcia
[upraviť | upraviť zdroj]
Krídla s rozpätím 9,6 m zvierali uhol 45°. Pri navalizovanej verzii mali krídla sklopné konce pre lepšiu manipuláciu na lietadlovej lodi.
Pohon Étendardu IV zabezpečoval jeden prúdový motor SNECMA Atar 8B s ťahom 43,16 kN. Lietadlo dosahovalo maximálnu rýchlosť 1 099 km/h a malo dostup 15 500 m. Interné palivové nádrže sa nachádzali v trupe a krídlach stroja, pričom ich celkový objem predstavoval 3300 litrov. Pod pár vnútorných podkrídelných závesníkov bolo možné pripevniť ešte dve palivové nádrže s objemom 625 litrov. Maximálny dolet lietadla tak dosahoval 3 300 km.
Základnú výzbroj tvorili dva kanóny DEFA kalibru 30 mm, ktoré boli umiestnené pod prívodmi vzduchu. Na vonkajších podkrídelných závesníkoch, mohli byť nesené dve rakety vzduch-vzduch AIM-9B Sidewinder. Proti pozemným cieľom mohol Étendard IV použiť bomby s hmotnosťou 250/400 kg alebo neriadené rakety kalibru 68 mm.[2]
Prieskumné stroje Étendard IVP sa od bojovej verzie líšili tým, že nemali zabudovaný kanón. Namiesto toho boli vybavené tromi fotoaparátmi od francúzskej spoločnosti OMERA. V upravenom nose lietadla bol jeden fotoaparát nasmerovaný dopredu a zvyšné dva do strán. Ďalšie dva fotoaparáty sa nachádzali v odnímateľnom kontajneri, ktorý mohol byť pripevnený na spodnej strane trupu.
Operačné nasadenie
[upraviť | upraviť zdroj]
Do ostrej bojovej akcie sa dostal len prieskumný variant Étendard IVP:
- V roku 1983 sa do občianskej vojny Libanone zapojili medzinárodné mierové zbory, medzi nimi aj francúzske ozbrojené sily. Popri iných lietadlách boli nasadené i stroje Étendard IVP, ktoré štartovali z lietadlových lodí Foch a Clemenceau. Étendard IVP uskutočňovali prieskum alebo zbierali informácie o škodách, spôsobených pri náletoch bojových lietadiel Super Étendard. Počas tejto operácie bol jeden zo strojov Étendard IVP zasiahnutý raketou protivzdušného systému, pilotovi sa však podarilo dostať lietadlo naspäť na palubu lode.
- V roku 1987 sa dve lietadlá Étendard IVP zúčastnili na palube Clemenceau operácie Prométhée. Bolo to počas iránsko-irackej vojny a Clemenceau bola do oblasti vyslaná, aby chránila francúzske obchodné lode pred iránskymi bojovými člnmi.
- Od roku 1993 bolo niekoľko strojov Étendard IVP spolu s loďou Clemenceau nasadených vo vojne v Juhoslávii. Dňa 15. apríla 1994 robilo jedno z lietadiel Étendard IVPM fotografické snímky nad mestom Goražde, keď ho zasiahla raketa systému protivzdušnej obrany. Napriek tomu, že lietadlo bolo ťažko poškodené, pilotovi sa podarilo vrátiť sa späť na palubu lode.[3]
Varianty
[upraviť | upraviť zdroj]Étendard IVM: bojová verzia (vyrobených 69 kusov).
Étendard IVP: prieskumná verzia (vyrobených 21 kusov).
Étendard IVPM: prieskumný variant, ktorý vznikol konverziou štyroch pôvodne bojových Étendard IVM.
Používatelia
[upraviť | upraviť zdroj]
- Francúzske námorníctvo: prevádzkovali 90 lietadiel.
Špecifikácie (Étendard IVM)
[upraviť | upraviť zdroj]Technické údaje
[upraviť | upraviť zdroj]- Posádka: 1
- Dĺžka: 14,4 m
- Rozpätie: 9,6 m
- Výška: 3,79 m
- Nosná plocha : 29 m²
- Hmotnosť (prázdny): 5 897 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 10 200 kg
- Pohonná jednotka: 1 × prúdový motor SNECMA Atar 8B s ťahom 43,16 kN
Výkony
[upraviť | upraviť zdroj]- Maximálna rýchlosť: 1 099 km/h
- Maximálny dolet: 3 300 km
- Dostup: 15 500 m
- Stúpavosť: 100 m/s[4]
Výzbroj
[upraviť | upraviť zdroj]- 2x kanón DEFA kalibru 30 mm, každý s palebným priemerom 125 nábojov
- 2x raketnica, každá s 18 ks neriadených rakiet 68 mm SNEB
- bomby s hmotnosťou 250/400 kg[5]
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dassault Étendard IV
