2004 XP14

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
2004 XP14
Objavenie A
Objaviteľ M. Blythe, F. Shelly, M. Bezpalko, R. Huber, L. Manguso, D. orres, R. Kracke, M. McCleary, H. Stange, A. Milner
Dátum objavenia 10. december 2004
Označenie planétok 2004 XP14 B
Kategória Skupina Apollo
Orbitálne (obehové) vlastnosti C
Epocha 6. marec 2006 (2453800,5 JD)
Excentricita (výstrednosť) (e) 0,1574
Veľká polos (a) 158,173 944 Gm (1,0573 AU)
Perihélium (q) 133,276 127 Gm (0,8989 AU)
Afélium (Q) 183,071 761 Gm (1,2238 AU)
Obežná doba (P) 397,11 d (1,0872 a)
Priemerná obežná rýchlosť 0,9065°/deň
Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 32,9294°
Dĺžka výstupného uzla (Ω) 281,0803°
Argument perihélia (ω) 275,8800°
Stredná anomália (M) 318,5139°
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery 410 až 920 m
Hmotnosť ? kg
Hustota ? g/cm³
Povrchová gravitácia ? m/s²
Úniková rýchlosť ? km/s
Rotačná perióda ? d
Spektrálna trieda ?
Absolútna veľkosť 19,346
Albedo ?
Priemerná povrchová teplota ? K

2004 XP14 je planétka zo skupiny Apollo. Jej dráha nie je doposiaľ definitívne určená, preto jej nebolo doteraz pridelené katalógové číslo.

Popis objektu[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom k tomu, že bola pozorovaná iba krátko počas najväčšieho priblíženia, nebolo možné uskutočniť spektroskopický výskum. Preto o jej chemickom zložení nie je nič známe. Jej priemer je odhadovaný na základe hviezdnej veľkosti a pretože nie je známe ani albedo jej povrchu, je preto do veľkej miery neistý.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Planétku objavili 10. decembra 2004 okolo 11:01 svetového času (UTC) na Lincoln Laboratory ETS v rámci programu LONEOS jednometrovým ďalekohľadom s CCD kamerou astronómovia M. Blythe, F. Shelly, M. Bezpalko, R. Huber, L. Manguso, D. Torres, R. Kracke, M. McCleary, H. Stange a A. Milner. Nasledujúci deň, keď bol objav nahlásený do strediska pre malé planéty (MPC), tento objekt pozorovali aj českí astronómovia z observatória na Kleti. Pri spracovaní výsledkov polohových meraní z prvého dňa Laboratórium prúdového pohonu (JPL) v Pasadene zistilo, že existuje možnosť zrážky tejto planétky so Zemov v priebehu 21. storočia. K podobným záverom tiež dospelo stredisko NEODys. Dňa 20. decembra 2004 dokonca obe strediská zvýšili klasifikáciu na turínskej stupnici na hodnotu 1, tzn. planétka bola zaradená do zoznamu telies vyžadujúcich zvýšenú pozornosť, pretože z výpočtov vyplývala vysoká pravdepodobnosť jej zrážky so Zemou v roku 2077. Keď však boli získané ďalšie dáta, hneď nasledujúceho dňa sa ukázalo, že toto nebezpečenstvo v skutočnosti nehrozí, a klasifikácia na turínskej stupnici opäť klesla na hodnotu 0.

Potom, čo 9. januára 2005 bola vyškrtnutá zo zoznamu objektov doporučených na zvýšené pozorovanie, bola sledovaná iba sporadicky. Posledné pozorovanie sa vtedy uskutočnilo 16. marca 2005 z observatória na Mt. John.

Výhľad do budúcnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Zo znalostí súčasných elementov dráhy planétky vyplýva, že minimálna vypočítaná vzdialenosť medzi jej dráhou a dráhou Zeme je 269 tis. km. Pretože však z výpočtov vyplynulo, že 3. júla 2006 o 04:25 UTC preletí okolo našej planéty vo vzdialenosti 432 308 km aj veľmi nepatrná odchýlka v geometrii tohto preletu sa prejaví významnou zmenou elementov následnej heliocentrickej dráhy. Vzhľadom na to bola táto planétka ponechaná v zozname potenciálne nebezpečných telies.

Podľa doterajších predpokladov sa má do konca 21. storočia priblížiť k Zemi celkom desaťkrát. Najvýznamnejšie priblíženia nastanú v roku 2019 (11 mil. km), 2947 (9 mil. km), 2060 (7,8 mil. km) a 2061 (5,1 mil. km).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]