Kometárna sonda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Počítačová simulácia sondy Giotto
Predstava umelca o dosadnutí modulu Philae na povrch kométy 67P/Churyumov-Gerasimenko

Kometárna sonda je kozmická sonda, ktorej hlavným cieľom je skúmať vlastnosti komét. Popritom môže mať ešte podružné úlohy, ako napríklad prieskum telies, okolo ktorých necielene či cielene preletí (cielený prelet je prelet, pred ktorým je nutné upraviť motorickým manévrom dráhu sondy).

K rozličným kométam sa zatiaľ (november 2014) vydalo dvanásť sond. Z tých, ktorých hlavným cieľom bol prieskum kométy, uspeli štyri: Americká Stardust, ktorá mala priniesť vzorky z komy kométy Wild 2; európska Giotto, ktorá získala farebné snímky jadra kométy Halley; americká Deep Impact, ktorá vypustila projektil do kométy 9P/Tempel 1 a skúmala priebeh aj následky jeho kolízie s jadrom kométy; Európska Rosetta, ktorá po navedení na obežnú dráhu okolo kométy 67P/Churyumov-Gerasimenko spustila na jej povrch pristávací modul Philae - prvé teleso, ktoré mäkko pristalo na kométe. Neúspechom naopak skončila napríklad misia sondy CONTOUR, ktorá mala preletieť okolo dvoch, poprípade až troch rôznych komét. Jej navedenie na heliocentirckú dráhu však nevyšlo a sonda sa počas manévru pravdepodobne rozpadla.

Niekoľko ďalších sond malo ako hlavný cieľ svojej misie prieskum iného objektu, ale popritom sa zamerali na pozorovanie komét. Sovietske sondy Vega 1 a Vega 2 preleteli cez chvost Halleyho kométy v roku 1986, aby odfotografovali jadro a pozorovala prúdy vyparujúceho sa materiálu, ale ich hlavným cieľom bol výskum planéty Venuše. Americká sonda Deep Space 1 preletela popri jadre kométy 19P/Borrelly v septembri 2001 a potvrdila, že charakteristika Halleyho kométy je rovnaká aj pre ďalšie kométy.

Sonda Rosetta mala síce ako hlavný cieľ kométu 67P/Churyumov-Gerasimenko, ale počas príletovej fázy k nej preskúmala aj dve planétky (2867 Steins a 21 Lutetia).