CONTOUR

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
2002-034A – CONTOUR
sonda CONTOUR počas predštartovných príprav
sonda CONTOUR počas predštartovných príprav
Prevádzkovateľ: USA, NASA
Výrobca: USA, JHU-APL
Typ misie: kometárna sonda
Dátum štartu: 3. júl 2002
Kozmodróm: Eastern Test Range
Nosná raketa: Delta 7425-9.5
Zánik: 15. august 2002
NSSDC ID: 2002-034A Space 40
Hmotnosť: 1 005 kg (vzletová)
uprav

CONTOUR (z angl. COmet Nucleus TOUR, doslova cesta k jadru kométy) bola neúspešná americká sonda z Programu Discovery. Jej cieľom mal byť prieskum komét 2P/Encke a Schwassmann-Wachmann 3, v prípade úspechu aj kométy 6P/d’Arrest. Po úspešnom štarte sa však sondu nepodarilo naviesť na plánovanú dráhu a pri tomto pokuse bola pravdepodobne zničená.

Sondu postavila základe kontraktu NASA JHU-APL (Johns Hopkins University – Applied Physics Laboratory, Arizona). Mala tvar osembokého hranolu s výškou 1,8 metra a šírkou 2,1 metra, pričom jej bočná stena a horná podstava boli pokryté solárnymi panelmi. Týchto spolu 9 solárnych článkov z gália a arzénu dodávalo sonde približne 670 W elektrickej energie vo vzdialenosti 1 AU od Slnka. Dolná osemuholníková podstava presahovala rozmery vlastného telesa sondy. Mala hrúbku 25 cm a slúžila ako protimeteorický štít. Pre navedenie na medziplanetárnu dráhu jej mal slúžiť motor Star 27. K prístrojovému vybaveniu patrili 2 televízne kamery, hmotnostný spektrometer a analyzátor prachových častíc. Predpokladaná aktívna životnosť sondy bola 4 roky. Náklady na misiu boli 158 miliónov dolárov.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

CONTOUR odštartovala 3. júla 2002 v čase 8:47:41 SELČ na vrchole nosnej rakety Delta 2. Štart sa uskutočnil na štartovacom komplexe 17 Kennedyho vesmírneho strediska. Po viac ako hodine letu ukončil svoju činnosť tretí stupeň rakety a o tri minúty neskôr sa od sondy oddelil. Sonda sa nachádzala na dočasnej excentrickej obežnej dráhe okolo Zeme s veľmi nízkym perigeom (okolo 200 km), pričom jej apogeum presahovalo výškovú hranicu 106 000 km. Na tejto dráhe sonda vyčkávala do 15. augusta, kedy mala byť navedená na medziplanetárnu dráhu. Ešte v deň štartu nadviazali so sondou spojenie sledovacie stanice a riadiace stredisko potvrdilo, že sonda pracuje.

15. augusta v čase 08:49 UT sa uskutočnil predpokladaný zážih motoru Star 30, vďaka ktorému mala sonda opustiť obežnú dráhu Zeme. Manéver mal zvýšiť rýchlosť sondy o 1 920 m/s a po ňom by sa mala ocitnúť na dráhe vo vzdialenosti 0,8 – 1,35 AU od Slnka. V čase, kedy sa očakávalo obnovenie spojenia so sondou, však nebol zachytený žiadny signál. Pokračujúce pátranie po signáloch nebolo úspešné. Nasledujúceho dňa však kamera ďalekohľadu na Kitt Peach systému Spacewatch zachytila dva objekty pohybujúce sa približne po predpokladanej dráhe sondy. 21. augusta bol objavený tretí takýto objekt. To naznačovalo, že sonda sa počas manévru rozpadla na viac častí. Napriek tomu pokusy o nadviazanie spojenia pokračovali – 22. augusta 2002 sa na sondu vyslali povely pokúšajúce sa prekonfigurovať jej systémy, aby zahájila aktívne vysielanie. Sonda sa však neozvala.

bočný nákres sondy CONTOUR s motorom umiestneným v strede

26. augusta generálny riaditeľ NASA Sean O´Keefe vymenoval komisiu, ktorá mala zistiť príčinu neúspechu sondy. Komisiu viedol hlavný inžinier NASA T. M. Bradley Jr. Pokusy o nadviazanie spojenia s ňou boli ukončené až 20. decembra 2002. Podľa výsledkov sledovaní sondy počas manévru stanicami USAF bola práca motoru Star 30 zrejme normálna takmer do ukončenia manévru. Potom sonda náhle zjasnela v infračervenej oblasti spektra a zrejme sa rozpadla na kusy, ktoré naďalej pokračovali po predpokladanej odletovej dráhe. To potvrdili aj optické pozorovania troch úlomkov.

Príčinou havárie sa ukázala byť pravdepodobne konštrukčná chyba: umiestnenie raketového motoru príliš hlboko do telesa sondy. Spaliny motoru totiž zahrievali sondu natoľko, až ju zrejme roztavili.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • (2003). "Roztavený CONTTOUR". Astropis (3).