Hayabusa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
2003-019A – Hayabusa
Prevádzkovateľ: Japonsko, JAXAISAS
Výrobca: Japonsko, NEC Toshiba
Typ misie: planetárna sonda
Dátum štartu: 9. máj 2003
Kozmodróm: Kagošima
Nosná raketa: M-5
Zánik: Itokawa: áno
Zem: nie (návrat puzdra so vzorkami
bol plánovaný na jún 2007)
NSSDC ID: 2003-019A
Kat. číslo: 27809
Hmotnosť: 530 kg
uprav

Hayabusa (po slovensky Sokol), predštartové označenie MUSES-C (Mu Space Engineering Satellite), je japonská planetárna sonda organizácie JAXA, určená najmä na technologické previerky komponentov budúcich kozmických sond. Vedľajším cieľom tohto experimentu bol prieskum planétky 25143 Itokawa z bezprostrednej blízkosti, pristátie na jej povrchu, odber vzoriek prachu a ich dopravenie na Zem.

Postavila ju firma NEC Toshiba Space Systems, Ltd. (NTSpace), Jokohama (Japonsko). Prevádzkuje ju Institute of Space and Astronautical Science (ISAS, od októbra 2003 súčasť organizácia JAXA), Sagamihara (Japonsko).

Konštrukcia a úlohy sondy[upraviť | upraviť zdroj]

Trojosovo stabilizovaná sonda je tvaru štvorbokého hranolu vybavená dvoma trojdielnymi, po oboch stranách telesa sondy rovnobežne umiestnenými panelmi fotovoltaických batérií. Z hľadiska technického sa bude skúmať:

  • iónový pohon;
  • autonómna navigácia;
  • spôsob odberu vzoriek minerálov z povrchu planétky;
  • návrat vzoriek spät na povrch Zeme.

Sonda nesie iónový motor, používajúci ako pracovnú látku xenón, ionizovaný mikrovlnným žiarením a urýchľovaný elektrostatickým poľom. Pre potreby autonómnej navigácie sonda nesie:

  • dlhofokálnu optickú navigačnú kameru ONC-T (Optical Navigation Camera - Telescopic);
  • krátkofokálnu optickú navigačnú kameru ONC-W (Optical Navigation Camera - Wide-view);
  • sledovače hviezd STT (Star Tracker);
  • laserový lokátor LIDAR (Light Detection and Ranging);
  • laserový diaľkomer LRF (Laser Range Finder);
  • senzory FBS (Fan Beam Sensor).

Okrem toho sonda bude vypúšťať špeciálne navádzacie ciele TM [=Target Marker] tvaru disku s priemerom 10 cm s vysoko odrazivým povrchom. Na diskoch sú vyleptané mená 877 490 osôb. Na prieskum planétky z obežnej dráhy okolo nej nesie nasledujúce vedecké prístroje:

Pre prieskum okolia miesta pristátia nesie malého skákajúceho robota MINERVA. Odberné zariadenie vystrelením malého projektilu s hmotnosťou niekoľkých gramov rýchlosťou 300 m/s do povrchu asteroidu zvíri drobný povrchový materiál (prach), ktorý je následne zhromaždený kužeľovitou násoskou. Odber vzoriek sa mal postupne uskutočniť na niekoľkých miestach asteroidu pri opakovaných pristátiach. Pre dopravu vzoriek na Zem je sonda vybavená návratovým puzdrom s hmotnosťou 20 kg s padákovým systémom. Na hornej podstave sondy je umiestnená pevná parabolická anténa pre spojenie so Zemou.

Predpokladané trvanie expedície je 4,5 roka.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Hayabusa pri odbere vzoriek z povrchu planétky

Sonda bola vypustená z kozmodrómu Kagošima dňa 9. mája 2003 o 04:29:25 UTC na medziplanetárnu dráhu, ktorá bola priebežne menená ťahom palubného iónového motora.

Dňa 19. mája 2004 uskutočnila gravitačný manéver pri prelete okolo Zeme vo výške 3725 km. V priebehu preletu okolo Zeme boli urobené na kalibračné účely snímky Mesiaca a Zeme kamerou ONT-T.

V druhej polovici augusta 2005 bol palubný iónový motor vypnutý a s využitím korekčného motora na chemické palivo začala sonda uskutočňovať stretávací manéver s planétkou Itokawa. Vo vzdialenosti 20 km od cieľa zakotvila 12. septembra 2005. Nácviky zostupu k povrchu planétky sa uskutečnili 4., 9. a 12. novembra 2005.

Prvý pokus o pristátie a odber vzoriek sonda urobila 19. novembra. Pristátie po dvoch poskokoch bolo síce úspešné a sonda zotrvala na povrchu planétky necelých 30 minút, skôr ako znova odštartovala, ale z technických príčin sa odber vzoriek neuskutočnil. Opakovaný pokus, završený pristátím 26. novembra o 22:07 UTC na dobu necelej minúty, bol zrejme úspešný.

Odlet sondy od planétky bol naplánovaný na začiatok decembra 2005. 30. novembra však riadiace stredisko oznámilo, že sonde začalo unikať palivo z jednej z dvoch sád pomocných rakiet, druhá sada navyše pravdepodobne zamrzla. Bez oživenia týchto rakiet bude návrat sondy na Zem nemožný.

Návratový modul dosadol na Zem 13. júna 2010 vo večerných hodinách v Austrálii. Posádka vrtuľníku ho objavila na predpokladanom mieste. Nasledujúceho dňa bola schránka vyzdvihnutá.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]