Malokarpatská vinohradnícka oblasť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vinohradnícke oblasti na Slovensku, Malokarpatská vinohradnícka oblasť modrou farbou

Malokarpatská vinohradnícka oblasť sa nachádza v juhozápadnej časti Slovenska (na mape zvýraznená modrou farbou) a skladá sa z troch podoblastí, ktoré sa navzájom odlišujú z hľadiska klimatických, ale najmä pôdno-geologických podmienok:

1. Vinohrady Záhoria ležia v regióne Záhorie, na krajnom západe, medzi riekou Morava a juhozápadným okrajom Bielych Karpát. Najvýznamnejšia časť vinohradov Záhoria sa nachádza v okolí mesta Skalica, známeho najmä červenými vínami. V porovnaní s južnými svahmi Malých Karpát, klimatické podmienky tu sú o niečo drsnejšie. Z hľadiska pôdno-geologického substrátu tu prevažujú fluviálne sedimenty riek (najmä Moravy a Myjavy) a viate piesky. Tunajšie vína sa vyznačujú vysokým stupňom typickosti. V meste Skalica pôsobí významný producent vysokokvalitných vín – VÍNO-MASARYK, s. r. o.

2. Malokarpatské vinohrady v užšom slova zmysle sa rozprestierajú na juhozápadných svahoch Malých Karpát od Bratislavy po Horné Orešany. Juhozápadné svahy tohto pohoria predstavujú skutočnú klenotnicu vinohradníctva na Slovensku. História vinohradníctva a vinárstva siaha v tejto oblasti do roku 1948 keď boli župy a ich tradičné vinohradnícke oblasti nahradené krajskými, okresnými a miestnymi okresnými úradmi. Dlhé stáročia predtým bola Bratislavská vinohradnícka oblasť najvýznamnejšia u nás. Tento význam bol daný nielen vynikajúcimi prírodnými pomermi, ale aj relatívnou blízkosťou potenciálnych odbytísk, nielen Bratislava, ale aj vzdialenejšie končiny, predovšetkým české krajiny, Nemecko, Rakúsko, či Sliezsko. Názvy malokarpatských vinárskych miest a obcí majú medzi milovníkmi vína a odborníkmi ten najlepší zvuk. Z hľadiska reputácie sa im dnes môže rovnať Juhoslovenská oblasť. Kvalita vín zodpovedá dlhoročnej tradícii a skvelej povesti, od Devína po Častú sú to predovšetkým biele vína (najmä veltlíny), kým južný a severný okraj je naopak známy predovšetkým produkciou červených vín (Frankovka z Rače a Portugal modrý z Orešian). Je tu pomerne veľa výrobcov, ktorí si svojimi produktami získali dobré meno na trhu: Chateau MODRA, a.s., Modra, VPS, s. r. o., Pezinok, Víno Matyšák, s. r. o., Pezinok, Bríza Pezinok, DE vin Pezinok, JM Vinárstvo, Doľany, Karpatská perla, s. r. o., Šenkvice, Navara Vinástvo, s.r.o. Veľký Biel, Vínne pivnice Svätý Jur, s. r. o., Poľnohospodárske podielnícke družstvo Bratislava-Rača, Ing. Vladimír Valenta, Bratislava-Vajnory. Geologickým substrátom je žula a náplavové kužele malokarpatských potokov, pôdy sú hlinito-piesočnaté a stredne skeletnaté.

3. Vinohrady severného výbežku Malých Karpát (Čachtice, okolie Vrbového) a východne od Malých Karpát (Hlohovec, Banka a pod.). Tieto vinohrady, okrem čachtických, sú v porovnaní s predošlými podoblasťami mladšie. Faktom však je, že aj v severnejších polohách tejto podoblasti je možné dopestovať hrozno vhodné na výrobu vysokokvalitných vín, či už je to v oblasti Čachtíc alebo v okolí mesta Hlohovec. Čo sa týka pôdno-geologického substrátu, tak prevažujú vápence a spraše. Z podnikov, ktoré sa zaoberajú produkciou vín v tejto podoblasti, je to napr. Víno MRVA & STANKO, s. r. o., Trnava.

Podľa vinohradníckeho registra SR je v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti zaregistrovaných 5 359,2 ha viníc.

Malokarpatská vinohradnícka oblasť sa ďalej rozdeľuje na 12 vinohradníckych rajónov a 119 vinohradníckych obcí:

  • Bratislavský vinohradnícky rajón

5 vinohradníckych obcí kategórie B1: Devín, Karlova Ves, Nové Mesto, Rača, Vajnory

  • Doľanský vinohradnícky rajón

5 vinohradníckych obcí kategórie B1: Budmerice, Častá, Doľany, Štefanová, Vištuk

  • Hlohovecký vinohradnícky rajón

6 vinohradníckych obcí kategórie B1: Bojničky, Dvorníky, Hlohovec, Sasinkovo, Šalgočka, Zemianske Sady

6 vinohradníckych obcí kategórie B2: Dolné Trhovište, Horné Otrokovce, Horné Trhovište, Kľačany, Pastuchov, Siladice

  • Modranský vinohradnícky rajón

5 vinohradníckych obcí kategórie B1: Dubová, Modra, Píla, Šenkvice, Vinosady

  • Orešanský vinohradnícky rajón

8 vinohradníckych obcí kategórie B2: Borová, Dlhá, Dolné Orešany, Horné Orešany, Košolná, Ružindol, Suchá nad Parnou, Zvončín

  • Pezinský vinohradnícky rajón

6 vinohradníckych obcí kategórie B1: Chorvátsky Grob, Limbach, Pezinok, Slovenský Grob, Svätý Jur, Viničné

  • Senecký vinohradnícky rajón

7 vinohradníckych obcí kategórie B2: Báhoň, Bernolákovo, Blatné, Čataj, Jablonec, Senec, Veľký Grob

7 vinohradníckych obcí kategórie B3: Ivanka pri Dunaji, Malinovo, Most pri Bratislave, Nová Dedinka, Reca, Tomášov, Veľký Biel

  • Skalický vinohradnícky rajón

15 vinohradníckych oblastí kategórie B2: Gbely, Kopčany, Koválov, Koválovec, Mokrý Háj, Petrova Ves, Popudinské Močidľany, Prietržka, Radimov, Radošovce, Skalica, Smrdáky, Štefanov, Unín, Vrádište

  • Stupavský vinohradnícky rajón

5 vinohradníckych obcí kategórie B2: Devínska Nová Ves, Lamač, Lozorno, Stupava, Záhorská Bystrica

  • Trnavský vinohradnícky rajón

14 vinohradníckych obcí kategórie B2: Boleráz, Brestovany, Bučany, Dolná Krupá, Jaslovské Bohunice, Majcichov, Malženice, Špačince, Šúrovce, Trnava, Vlčkovce, Voderady, Zavar, Zeleneč

  • Vrbovský vinohradnícky rajón

10 vinohradníckych obcí kategórie B2: Banka, Bíňovce, Čachtice, Častkovce, Kálnica, Moravany nad Váhom, Ratnovce, Smolenice, Sokolovce, Vrbové

13 vinohradníckych obcí kategórie B3: Dechtice, Dolné Dubové, Dolný Lopašov, Horné Dubové, Chtelnica, Kátlovce, Kočín, Lančár, Očkov, Ostrov, Piešťany, Podolie, Veľké Kostoľany

  • Záhorský vinohradnícky rajón

7 vinohradníckych obcí kategórie B3: Bílkove Humence, Borský Mikuláš, Lakšárska Nová Ves, Moravský Svätý Ján, Sekule, Šaštín-Stráže, Závod