Majcichov
| Majcichov | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Trnava |
| Nadmorská výška | 149 m n. m. |
| Súradnice | 48°17′00″S 17°38′00″V / 48,283333°S 17,633333°V |
| Rozloha | 18,2 km² (1 820 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 179 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 119,73 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1266 |
| Starosta | Tibor Marek[3] (nezávislý) |
| PSČ | 919 22 |
| ŠÚJ | 507296 |
| EČV (do r. 2022) | TT |
| Tel. predvoľba | +421-33 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Majcichov | |
| Webová stránka: majcichov.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Majcichov je obec na Slovensku v okrese Trnava.
V obci je rímskokatolícky kostol Všetkých svätých z 13. storočia a kaplnka Panny Márie Nanebovzatej zo 16. storočia.
Archeologicky doložený zánik niektorých hradísk na Slovensku v prvej polovici 9. storočia nemusí nevyhnutne súvisieť s touto udalosťou, ale môže byť výsledkom iných vnútorných konfliktov. Podľa Zdeňka Měřínského otvára otázku skoršej expanzie napr. podobnosť hmotnej kultúry medzi hradiskom v Mikulčiciach na Morave a hradiskom v Majcichove na Slovensku.[4] Najnovšie datovanie vybraných hradísk vôbec spochybňuje včasný ich vznik na území Slovenska. Na preskúmaných hradiskách (Bratislava-hrad, Majcichov, Nitra, Pobedim) sa nezískal doklad o budovaní ich opevnení v prvej polovici 9. stor., alebo skôr. Dôkazy staršej stavebnej fázy opevnenia v Bojnej sa zatiaľ môžu oprieť len o stratigrafické pozorovania a nie o dendrochronologické či rádiokarbónové datovanie[5].
Pamätná izba Jána Palárika v Majcichove je venovaná národnému buditeľovi, katolíckemu kňazovi, dramatikovi a organizátorovi národného života Jánovi Palárikovi. Ján Palárik sa narodil v chudobnej učiteľskej rodine 27.apríla 1822 v Rakovej na Kysuciach, kde mu je tiež venovaná pamätná izba.
V Majcichove pôsobil od roku 1862, keď na príhovor grófky Esterházyovej-Bezobrazovovej nastúpil na uvoľnenú faru. Napísal tu niekoľko slovenských kníh a učebníc pre slovenské školy. Okrem toho tu napísal svoju štvrtú divadelnú hru nazvanú Dimitrij Samozvanec. Do Majcichova už prišiel chorý na žalúdočné vredy a choroba ho prekonala 7. decembra 1870. Pri príležitostí stého výročia jeho smrti sa konali veľké oslavy a bola zriadená pamätná izba Jána Palárika ako stála expozícia. Po 10-tich rokoch bola reinštalovaná a preložená do vyhovujúcejších priestorov. Pri 120-tom výročí úmrtia (1990) sa konala najväčšia pietna spomienka a pamätná izba bola znovu reinštalovaná do pekných priestorov nového moderného kultúrneho domu.
Poloha obce
[upraviť | upraviť zdroj]Majcichov leží na sútoku Dudváhu a Trnávky, na úrodnej Podunajskej nížine na rozhraní jej dvoch geomorfologických celkov: Podunajskej pahorkatiny a Podunajskej roviny. Väčšia časť katastrálneho územia obce sa nachádza na Trnavskej tabuli, ktorá je z geomorfologického hľadiska súčasťou Trnavskej pahorkatiny patriacej do Podunajskej pahorkatiny. Administratívne obec Majcichov v súčasnosti patrí do okresu Trnava. Južná hranica jej katastrálneho územia je zároveň administratívnou hranicou medzi okresmi Trnava a Galanta. Chotár obce na juhu hraničí s katastrálnymi územiami obcí Hoste a Abrahám, na západe s Pavlicami a Voderadmi, na severe so Zelenčom, Opojom, Vlčkovcami a na východe so Sereďou.
Povrch
[upraviť | upraviť zdroj]Stredná časť obce Majcichov leží v nadmorskej výške 140 m n. m., avšak povrch jej katastrálneho územia je členitejší. Výškové rozdiely v chotári obce dosahujú až 24 m. Nadmorská výška sa pohybuje od 125 m n. m. v juhovýchodnej časti chotára (Dlhé lúky) až po 149 m n. m. v severozápadnej časti chotára pri majeri Deviatky.
Klimatické a hydrologické pomery
[upraviť | upraviť zdroj]Podnebie
[upraviť | upraviť zdroj]Z hľadiska klimatickej klasifikácie možno Majcichov a jeho okolie zaradiť do klimaticky teplej oblasti, ktorú charakterizuje teplé a suché podnebie s miernou zimou a dlhším slnečným svitom. Priemerná ročná teplota vzduchu sa pohybuje v rozpätí 9 až 10 °C.
| január | február | marec | apríl | máj | jún | júl | august | september | október | november | december |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| -2,2 | -0,4 | 4,0 | 10,0 | 15,0 | 18,2 | 20,3 | 19,5 | 15,6 | 9,8 | 4,7 | 0,4 |
(Zdroj: SHMÚ, teplota je uvádzaná v °C)
Zrážky
[upraviť | upraviť zdroj]Majcichov a jeho okolie patrí v rámci Slovenska k územiam s najnižším počtom zrážok. Priemerný ročný úhrn zrážok za obdobie rokov 1951 až 1980 je 533 mm.
| január | február | marec | apríl | máj | jún | júl | august | september | október | november | december |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 33 | 34 | 31 | 38 | 47 | 74 | 60 | 55 | 32 | 38 | 50 | 41 |
*Zrážky sú uvádzané v mm.
Pôdy
[upraviť | upraviť zdroj]Geologická stavba, povrch a klimatické pomery v minulosti vplývali aj na priestorové rozšírenie jednotlivých typov a druhov pôd na území Majcichova a v jeho okolí. Pôdotvorný proces na sprašiach (kde v minulosti rástla bujná stepná a lesostepná vegetácia), podmienil vznik z poľnohospodárskeho hľadiska veľmi vyhľadávaných pôd a vytvoril mohutný humusový horizont. Z hľadiska úrodnosti patria pôdy v okolí Majcichova medzi najlepšie poľnohospodárske pôdy na Slovensku s dobrou kvalitou i obsahom humusu. Plošne najväčší rozsah zaberá černozem, ktorá sa vyskytuje v juhozápadnej, západnej a severozápadnej časti chotára obce. Pozdĺž Dudváhu sa nachádzajú glejové lužné pôdy, ktorých úrodnosť znižuje vysoká hladina podzemnej vody. Ďalej od ľavého brehu Dudváhu sa vyskytujú karbonátové lužné pôdy, ktoré majú veľmi dobré fyzikálne vlastnosti: pórovitosť, priepustnosť a štruktúru. Na tomto type pôdy sa môžu pestovať takmer všetky poľnohospodárske plodiny (vrátane plodín náročných na vlahu). Na ľavom brehu Dudváhu pod jeho sútokom s Trnávkou (v časti Horné lúky) sa nachádzajú mierne zamokrené pôdy.
Rastlinstvo a živočíšstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Rastlinstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Lesy, ktoré v dávnej minulosti pokrývali katastrálne územie obce Majcichov a jej blízke okolie, sa zachovali v čiastočne pozmenenej forme len ojedinele na niektorých miestach. Patrí k nim predovšetkým Vlčkovský háj nachádzajúci sa neďaleko ľavého brehu Dudváhu, z ktorého však do chotára patrí len malá časť, a Malý háj rozprestierajúci sa juhovýchodne od obce mimo jej katastrálneho územia. V týchto porastoch je dominantnou drevinou dub letný, dub cerový, pagaštan konský, javor poľný, brest nízky, jaseň štíhly a topoľ čierny. V krovinatom poschodí rastie najmä bršlen európsky, svíb krvavý a zob vtáčí. Na okraji Vlčkovského hája a na poľných medziach a svahoch (napríklad pri Parnej, pri majeri Deviatky) sa nachádzajú pásy trnkových krovín, agátových porastov a bazy čiernej. Pôvodnú vegetáciu na intenzívne obrábaných poliach nahradila vegetácia, ktorá je výsledkom poľnohospodárskej činnosti. Medzi najčastejšie pestované plodiny patrí pšenica ozimná, cukrová repa, kukurica a jačmeň jarný. Rastlinnú pokrývku dopĺňajú porasty pozdĺž cestných a poľných komunikácií a v intraviláne obce, ktoré vznikli činnosťou človeka. Pozdĺž komunikácií prevládajú stromoradia drevín (slivky, čerešne, orechy) a kroviny (bazy, trnky, agát a pod.). Pouličnú zeleň tvoria predovšetkým okrasné dreviny nerovnomerne zastúpené a rozložené v každej ulici. Z prevládajúcich druhov okrasných drevín sú to tuje, brezy, lipy a jedle.
Živočíšstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Živočíšne spoločenstvá bezstavovcov na poliach sú v porovnaní s lesnými a lúčnymi spoločenstvami pomerne chudobné na druhy, pretože viacerým druhom prekážajú agrotechnické zásahy človeka. Z bezstavovcov žijú na majcichovských poliach zástupcovia červov (dážďovka zemná, háďatko repné), slimákov (slimák záhradný, slizniak poľný), roztočov a hmyzu. Pre poľnohospodárske kultúry sú typické viaceré druhy hmyzu (napríklad svrček poľný, včela medonosná, čmeľ zemný, bzdochy, vošky). Niektoré druhy chrobákov patria medzi škodce, pretože požierajú oziminy (behúnik plstnatý), vyliezajú na klasy a požierajú nezrelé zrná (hrbáč obilný), prip. žerú listy cukrovej repy (zdochlinár obyčajný). Motýle sú zastúpené napr. babôčkami, mlynárikmi, lišajmi a morami. Z obojživelníkov a cicavcov sú pre majcichovské polia charakteristické tieto druhy: hrabavka škvrnitá, ropucha obyčajná, syseľ obyčajný, chrček poľný, krt obyčajný, potkan obyčajný, tchor obyčajný, lasica obyčajná, jež východoeurópsky a i. Z plazov sa najčastejšie vyskytuje jašterica obyčajná, z vtákov vrana túlavá, straka obyčajná, jarabica poľná, bažant obyčajný a zo spevavcov strnádka lúčna, pipíška chochlatá a škovránok poľný. Z lovnej zveri sa vyskytuje zajac poľný. Ku kuriozitám majcichovského poľovníckeho revíru patrí občasný výskyt dropa veľkého, podľa ktorého je pomenované majcichovské poľovnícke združenie Drop.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk. České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu. 1. vyd. Zväzok I. Praha : Libri, 2002. 564 s. ISBN 80-7277-104-3.
- ↑ HENNING, Joachim; et al. Bojná a datovanie hradísk Nitrianskeho kniežatstva. In: Bojná 2 : nové výsledky výskumov včasnostredovekých hradísk. Ed. Karol Pieta, Zbigniew Robak. 2. rozšírené vyd. Nitra : Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, 2017. 411 s. Dostupné online. ISBN 978-80-8196-008-6. S. 335 – 345.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Majcichov
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Kollár, D.: Majcichov: monografia obce. Bratislava: Kníhtlačiareň Svornosť, 1996. ISBN 80-967576-3-6