Preskočiť na obsah

Trnavská pahorkatina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Trnavská pahorkatina
geomorfologický podcelok
Pahorkatina v okolí Bolerázu
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Trnavský, Trenčiansky, Bratislavský
Okresy Pezinok, Senec, Galanta, Trnava, Hlohovec, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom
Nadradená
jednotka
Podunajská pahorkatina
Susedné
jednotky
Bielokarpatské podhorie
Čachtické Karpaty
Brezovské Karpaty
Pezinské Karpaty
Podunajská rovina
Dolnovážska niva
Podradené
jednotky
Podmalokarpatská pahorkatina
Trnavská tabuľa
Mestá Trnava, Sládkovičovo, Nové Mesto nad Váhom, Pezinok
Súradnice 48°30′07″S 17°42′04″V / 48,502°S 17,701°V / 48.502; 17.701
Najnižší bod južný okraj územia
 - výška cca 120 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Wikimedia Commons: Trnavská pahorkatina
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Trnavská pahorkatina je geomorfologický podcelok Podunajskej pahorkatiny. Nachádza sa v trojuholníku miest Pezinok, Sládkovičovo a Nové Mesto nad Váhom a budujú ju hlavne spraše, ktoré sem boli naviate v ľadových dobách.

Vymedzenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Podcelok leží na západnom okraji Podunajskej pahorkatiny a susedí na severe s Bielokarpatským podhorím (podcelok Považského podolia), západný okraj vymedzujú podcelky Malých Karpát, Čachtické, Brezovské a Pezinské Karpaty. Južným susedom je Podunajská rovina a východným smerom pokračuje Podunajská pahorkatina Dolnovážskou nivou.[1]

Podcelok sa delí na dve časti:

Chránené územia

[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Trnavskej pahorkatiny leží viacero maloplošných chránených území:

Osídlenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Územie pahorkatiny je stredne husto osídlené a ležia tu mestá Trnava, Pezinok, Vrbové a Nové Mesto nad Váhom. Pahorkatinou pretekajú z Malých Karpát juhovýchodným smerom menšie potoky, v údoliach ktorých sú sústredené sídla.

Územím rozsiahlej pahorkatiny vedie viacero významných komunikácií. Najvýznamnejšie sú diaľnica D1 (BratislavaTrnavaTrenčín) a rýchlostná cesta R1 (Trnava – Nitra), v trase ktorých vedú medzinárodné cesty E 75 a E 58 po D1, resp. E 58 a E 571 po R1. Z ďalších ciest sú najvýznamnejšie cesta I/61 (BratislavaŽilina), cesta I/51 (SenicaTrnava) či I/62 (Bratislava – Sereď). Severným smerom vedie i železničná trať Bratislava – Žilina, na ktorú sa pripája viacero iných tratí. Južným okrajom vedie i železničná trať Bratislava – Štúrovo.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-08-26]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]