Trnavská pahorkatina
| Trnavská pahorkatina | |
| geomorfologický podcelok | |
 Pahorkatina v okolí Bolerázu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Trnavský, Trenčiansky, Bratislavský |
| Okresy | Pezinok, Senec, Galanta, Trnava, Hlohovec, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom |
| Nadradená jednotka |
Podunajská pahorkatina |
| Susedné jednotky |
Bielokarpatské podhorie Čachtické Karpaty Brezovské Karpaty Pezinské Karpaty Podunajská rovina Dolnovážska niva |
| Podradené jednotky |
Podmalokarpatská pahorkatina Trnavská tabuľa |
| Mestá | Trnava, Sládkovičovo, Nové Mesto nad Váhom, Pezinok |
| Súradnice | 48°30′07″S 17°42′04″V / 48,502°S 17,701°V |
| Najnižší bod | južný okraj územia |
| - výška | cca 120 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Wikimedia Commons: Trnavská pahorkatina | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Trnavská pahorkatina je geomorfologický podcelok Podunajskej pahorkatiny. Nachádza sa v trojuholníku miest Pezinok, Sládkovičovo a Nové Mesto nad Váhom a budujú ju hlavne spraše, ktoré sem boli naviate v ľadových dobách.
Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]
Podcelok leží na západnom okraji Podunajskej pahorkatiny a susedí na severe s Bielokarpatským podhorím (podcelok Považského podolia), západný okraj vymedzujú podcelky Malých Karpát, Čachtické, Brezovské a Pezinské Karpaty. Južným susedom je Podunajská rovina a východným smerom pokračuje Podunajská pahorkatina Dolnovážskou nivou.[1]
Delenie[upraviť | upraviť zdroj]
Podcelok sa delí na dve časti:
- Podmalokarpatská pahorkatina
- Trnavská tabuľa
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
Na území Trnavskej pahorkatiny leží viacero maloplošných chránených území:
- Alúvium Gidry – prírodná rezervácia
- Mačiansky presyp – prírodná pamiatka
- Brehové porasty Dubovej – prírodná pamiatka
- Všivavec – chránený areál
- Trnavské rybníky – chránený areál[2]
Osídlenie[upraviť | upraviť zdroj]
Územie pahorkatiny je stredne husto osídlené a ležia tu mestá Trnava, Pezinok, Vrbové a Nové Mesto nad Váhom. Pahorkatinou pretekajú z Malých Karpát juhovýchodným smerom menšie potoky, v údoliach ktorých sú sústredené sídla.
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Územím rozsiahlej pahorkatiny vedie viacero významných komunikácií. Najvýznamnejšie sú diaľnica D1 (Bratislava – Trnava – Trenčín) a rýchlostná cesta R1 (Trnava – Nitra), v trase ktorých vedú medzinárodné cesty E 75 a E 58 po D1, resp. E 58 a E 571 po R1. Z ďalších ciest sú najvýznamnejšie cesta I/61 (Bratislava – Žilina), cesta I/51 (Senica – Trnava) či I/62 (Bratislava – Sereď). Severným smerom vedie i železničná trať Bratislava – Žilina, na ktorú sa pripája viacero iných tratí. Južným okrajom vedie i železničná trať Bratislava – Štúrovo.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-08-26]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trnavská pahorkatina
