Chrbát (geomorfologická časť)
| Chrbát | |
| geomorfologická časť Podunajskej pahorkatiny | |
 Okolie obce Modrany na južnom okraji
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Nitriansky |
| Okresy | Komárno, Nové Zámky |
| Časť | Podunajskej pahorkatiny |
| Hranice | Hurbanovské terasy, Strekovské terasy, Búčske terasy |
| Mestá | Gbelce, Modrany, Dulovce, Svätý Peter, Pribeta |
| Rieky | Modriansky potok, Kuzmov jarok, Vojnický potok |
| Súradnice | 47°51′18″S 18°20′38″V / 47,855°S 18,344°V |
| Najvyšší bod | Chrbát |
| - výška | 271 m n. m. |
| Najnižší bod | západný okraj územia |
| - výška | cca 125 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Chrbát[1] je geomorfologická časť Hronskej pahorkatiny, podcelku Podunajskej pahorkatiny.[2] Zaberá zvlnené územie severovýchodne od Komárna.[3]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v južnej časti východnej polovice Podunajskej pahorkatiny a zaberá juhozápadnú časť podcelku Hronská pahorkatina. Tvorí ho nápadná pahorkatina, vystupujúca nad okolitú krajinu, ktorú obklopujú len časti Hronskej pahorkatiny; na západe Hurbanovské terasy, na severe a východe Strekovské terasy a na juhu Búčske terasy.[2] V tunajších kopcoch pramení niekoľko vodných tokov, ktoré z južnej a východnej časti odtekajú do Dunaja, zo severozápadnej do Starej Žitavy. Najvýznamnejšie vodné toky sú Modriansky potok, Vojnický potok a Kuzmov jarok.[3]
Chrbát zasahuje do okresov Komárno a Nové Zámky v Nitrianskom kraji a z významných sídiel tu ležia obce Gbelce, Modrany, Dulovce, Svätý Peter, Bátorove Kosihy a Pribeta.[3]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Západnou časťou prechádza cesta II/589, ktorá spája Svätý Peter, Dulovce a Pribetu, kde križuje cestu II/509 do Štúrova. Na tieto dve cesty sa pripájajú všetky komunikácie, obsluhujúce sídla v tejto oblasti. Severne, no už mimo tejto časti vedie významná železničná trať Bratislava – Štúrovo.[4]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
V tejto časti Podunajskej pahorkatiny leží chránený areál Pribetský háj a Svätopeterský park a prírodné rezervácie Kratina, Drieňová hora a Pod Starým vrchom.[3]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Zvlnená časť Podunajskej pahorkatiny ponúka možnosti na nenáročnú turistiku a cykloturistiku. Značené turistické trasy ani cyklotrasy tu nie sú.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-07]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-07]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-07]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 128, 129.