Strekovské terasy
| Strekovské terasy | |
| geomorfologická časť Podunajskej pahorkatiny | |
 Okolie Strekova
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Nitriansky |
| Okresy | Komárno, Nové Zámky |
| Časť | Podunajskej pahorkatiny |
| Hranice | Hurbanovské terasy, Hronská tabuľa, Bešianska pahorkatina, Belianske kopce, Búčske terasy, Chrbát |
| Mestá | Svodín, Strekov, Jasová, Gbelce, Pribeta, Dubník |
| Rieky | Paríž, Svodínsky potok, Cegléd |
| Súradnice | 47°55′30″S 18°23′24″V / 47,925°S 18,39°V |
| Najnižší bod | západný okraj územia |
| - výška | cca 125 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Strekovské terasy[1] je názov geomorfologickej časti Hronskej pahorkatiny, podcelku Podunajskej pahorkatiny.[2] Zaberá územie medzi Novými Zámkami a Štúrovom.[3]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v južnej časti východnej polovice Podunajskej pahorkatiny a zaberá juhozápadnú časť podcelku Hronská pahorkatina. Tvorí ho málo zvlnená pahorkatina, ktorú obklopujú len časti Hronskej pahorkatiny; na západe Hurbanovské terasy, na severe Bešianska pahorkatina, na východe Hronská tabuľa, na juhovýchode Belianske kopce a na juhu Búčske terasy a Chrbát.[2] Od severu na juhovýchod do Hrona preteká riečka Paríž, ktorá tu priberá Cegléd a Svodínsky potok, západnú časť odvodňuje sieť kanálov do Starej Žitavy.[3]
Strekovské terasy zasahujú do okresov Komárno a Nové Zámky v Nitrianskom kraji a z významných sídiel tu ležia obce Gbelce, Svodín, Strekov, Jasová, Dubník a Pribeta.[3]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Západnou časťou prechádza cesta II/589, ktorá spája Jasovú a Pribetu, kde križuje cestu II/509 z Bajča do Štúrova. Cez Gbelce a Svodín na východe prechádza aj cesta II/588 do Kolty, kde križuje severom vedúcu cestu I/75 z Nových Zámkov. Na tieto cesty sa pripájajú všetky miestne komunikácie, obsluhujúce sídla v tejto oblasti. Súbežne s cestou II/509 vedie stredom územia aj medzinárodne významná železničná trať Bratislava – Štúrovo.[4]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
V tejto časti Podunajskej pahorkatiny leží národná prírodná rezervácia Parížsky močiar, chránený areál Alúvium Paríža a Rúbaniansky park.[3]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Zvlnená časť Podunajskej pahorkatiny patrí medzi turisticky pokojnejšie oblasti, no i tak ponúka možnosti na nenáročnú turistiku a cykloturistiku. Z Dvorov nad Žitavou vedie cez Dubník a Svodín značená cyklotrasa a Dvory a Svodín spája aj turistická Mariánska cesta. Medzi Strekovom a Svodínom vedie súbežne s ňou náučný chodník.[5][3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-08]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-08]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-08]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 128, 129.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-06-08]. Dostupné online.