Bebravská niva
| Bebravská niva | |
| geomorfologická časť Podunajskej pahorkatiny | |
 Okolie Ostratíc na juhu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okresy | Bánovce nad Bebravou, Partizánske |
| Časť | Podunajskej pahorkatiny |
| Hranice | Bojnianska pahorkatina, Bánovská pahorkatina, Stredonitrianska niva |
| Mestá | Bánovce nad Bebravou, Rybany, Podlužany, Chynorany, Ostratice |
| Rieky | Bebrava, Radiša, Hydina |
| Súradnice | 48°41′53″S 18°14′31″V / 48,698°S 18,242°V |
| Najnižší bod | južný okraj územia |
| - výška | cca 175 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bebravská niva[1] je geomorfologická časť Nitrianskej nivy, podcelku Podunajskej pahorkatiny.[2] Zaberá stredný a dolný tok rieky Bebrava v okolí Bánoviec nad Bebravou.[3]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Niva sa nachádza na severe strednej časti Podunajskej pahorkatiny a zaberá severnú časť podcelku Nitrianska niva. Rovinaté územie nadväzuje na južne situovanú Stredonitriansku nivu, patriacu do rovnakého podcelku. Úzky pás kopírujúci rieku Bebravu a jej blízke okolie potom susedí už len s Nitrianskou pahorkatinou a jej časťami Bánovská pahorkatina na východe a severozápade a Bojnianska pahorkatina na juhozápade.[2] Osou územia je rieka Bebrava, no zasahujú tu i krátke úseky dolných tokov jej prítokov. Medzi najvýznamnejšie patrí Radiša, Livina, Svinica, Machnáč a Hydina.[4]
Bebravská niva zasahuje do okresov Bánovce nad Bebravou a Partizánske v Trenčianskom kraji. Z významných sídiel tu leží mesto Bánovce nad Bebravou a obce Rybany, Podlužany, Chynorany a Ostratice.[4]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Centrom oblasti je mesto Bánovce nad Bebravou, ktorým prechádza cesta I/9 z Trenčína do Novák a južným okrajom aj rýchlostná cesta R2. Z mesta smerom na juh vedie nivou cesta II/592 do Nadlíc, kde sa pripája na cestu I/64 z Prievidze do Nitry. Strednou a južnou časťou vedie súbežne s cestou II/592 aj železničná trať Trenčín – Chynorany.[5]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
V tejto časti Podunajskej pahorkatiny leží iba na juhovýchode situovaná prírodná rezervácia Chynoriansky luh.[4]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Rovinaté územie v severnej časti Podunajskej pahorkatiny ponúka vhodné podmienky najmä na cykloturistiku. Z Podlužian a Bánoviec vedú do blízkych Strážovských vrchov značené turistické trasy.
Značené chodníky[upraviť | upraviť zdroj]
zeleno značená trasa:
- z Podlužian pod Kňaží stôl (637 m n. m.)
- z Bánoviec nad Bebravou cez Miezgovce na Jankov vŕšok (533 m n. m.)
žlto značená trasa z Bánoviec do Kšinnej[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online.
- ↑ Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 54, 76.