Chynorany
| Chynorany | ||
| obec | ||
 Chynorany | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj | |
| Okres | Partizánske | |
| Región | Horná Nitra | |
| Vodný tok | Nitra | |
| Nadmorská výška | 178 m n. m. | |
| Súradnice | 48°36′35″S 18°16′28″V / 48,6098°S 18,2744°V | |
| Rozloha | 10,35 km² (1 035 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 2 635 (31. 12. 2025) [2] | |
| Hustota | 254,59 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1243 | |
| Starosta | Veronika Bezáková[3] (nezávislá) | |
| PSČ | 956 33 | |
| ŠÚJ | 543004 | |
| EČV (do r. 2022) | PE | |
| Tel. predvoľba | +421-38 | |
| Adresa obecného úradu |
Cintorínska 45/1 | |
| E-mailová adresa | obec@obecchynorany.sk | |
| Telefón | 038/54 24 201 | |
| Fax | 038/54 24 201 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Chynorany | ||
| Webová stránka: chynorany.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Chynorany sú obec na Slovensku v okrese Partizánske.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa nachádza na Stredonitrianskej nive, na pravom brehu rieky Nitra, približne v strede medzi mestami Partizánske a Topoľčany. Severozápadne sa terén vlní do Bojnianskej pahorkatiny, za ktorou vystupuje Považský Inovec, južným a východným smerom sa za korytom Nitry dvíha Tribečské podhorie a následne aj pohorie Tribeč.
Partizánske je vzdialené 10 km severovýchodným smerom, Topoľčany 12 km juhozápadne a Bánovce nad Bebravou 15 km severne.
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Okrajom Chynorian vedie cesta I/64 z Nitry do Prievidze, stredom obce prechádza železničná trať Nové Zámky – Prievidza. V tunajšej železničnej stanici je zároveň významný dopravný uzol, kde sa s ponitrianskou železnicou spája trať do Trenčína. V obci tak zastavujú aj rýchliky z Prievidze do Bratislavy a späť.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Obec od svojho vzniku prešla búrlivým vývojom vrátane tatárskych a tureckých nájazdov s následným plienením, ako i presúvaním sa z pôvodného osídlenia v lokalite Dubové do terajšej oblasti.
Vo včasnom stredoveku patrila takmer všetka pôda kráľovi. Časom sa začalo Kráľovské patrimónium drobiť rozdávaním kráľovských majetkov cirkevným inštitúciám a najmä šľachte. V roku 1243 boli majiteľmi obce šľachtici Dona, Vacík, Dubák a Tibo darom od kráľa Bela IV. Nevedno však, či išlo o bratov, ani či spomínaný majetok vlastnili už ich predkovia. V roku 1321 po smrti Matúša Čáka sa znovu stávajú kráľovským majetkom.
V roku 1387 daroval „na večné časy“ kráľ Žigmund dedinu magistrovi Petrovi, ktorý bol synom Tomáša zo Stráží a ktorý už vlastnil aj blízke Nedanovce a Krásno. No už o rok vydal ten istý kráľ ďalšiu darovaciu listinu, ktorou udelil kráľovskú dedinu šľachticom Jánovi, synovi Dominika a Ladislavovi, synovi Kokoša z Pastuchova. V priebehu krátkeho času zmenila obec viac ráz majiteľov a až v roku 1395 sa nadlho stala majetkom ostrihomského arcibiskupstva.
Kultúrne zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]V obci je rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1789 a kaplnka Panny Márie Karmelskej z roku 1936. Nachádza sa tu múzeum básnika Valentína Beniaka a každoročne sa v obci koná Slovenský festival poézie Beniakove Chynorany.
Časti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Obec pozostáva z troch väčších častí:
- Primaské – smerom k rieke Nitre
- Dedina
- Cigánky
Osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Valentín Beniak (* 1894 – † 1973), básnik a prekladateľ, predstaviteľ symbolizmu
- Matej Marko (* 1910 – †1974), náboženský spisovateľ, prekladateľ, pedagóg a jezuita
- František Púchovský (* 1921 – † 1996), matematik
- Monika Gajdošová (* 1923 – † 1998), dramaturgička, scenáristka a pedagogička
- Stanislav Kmotorka (* 1929 – † 2012), rímskokatolícky kňaz, salezián, profesor konzervatória, organista, dirigent, skladateľ
- Teodor Hlaváč (* 1929 – † 2017), vedec a kultúrny dejateľ
- Ľudovít Bebjak (* 1934 – † 2009), maliar a ilustrátor
- Ivan Korec (* 1943 – † 1998), matematik a pedagóg
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Na severnom okraji chotára sa nachádza prírodná rezervácia Chynoriansky luh. Táto pozoruhodná prírodná lokalita je najsevernejšie položeným pozostatkom pôvodného lužného lesa v Strednej Európe. Pozoruhodný je tu hojný výskyt byliny cesnak medvedí. Kvitne na jar (apríl – máj). V tomto čase sa v Chynorianskom luhu naskytne návštevníkovi skutočne nádherný pohľad na les zaliaty bielym kobercom z jej rozkvitnutých kvetov.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chynorany
