Kolačno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°35′33″S 18°25′32″V / 48,5925°S 18,4255°V / 48.5925; 18.4255
Kolačno
obec
Kolacno vstup.JPG
Vstup do obce
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Partizánske
Región Horná Nitra
Rieky Drndava, Kolačniansky potok
Nadmorská výška 238 m n. m.
Súradnice 48°35′33″S 18°25′32″V / 48,5925°S 18,4255°V / 48.5925; 18.4255
Rozloha 21,31 km² (2 131 ha) [1]
Obyvateľstvo 885 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 41,53 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1293
Starosta Lýdia Petríková[3] (SMER-SD, SNS)
PSČ 958 41 (pošta Veľké Uherce)
ŠÚJ 543055
EČV PE
Tel. predvoľba +421-38
Adresa obecného
úradu
č.164
E-mailová adresa obeckolacno@stonline.sk
Telefón 0387486310
Fax 0387486932
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Kolačno
Webová stránka: www.kolacno.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kolačno je obec na Slovensku v okrese Partizánske.

Poloha[upraviť | upraviť kód]

Kolačno leží v severnej časti pohoria Tribeč, na styku s Hornonitrianskou kotlinou, na hornom toku ľavostranného prítoku Nitry. Nadmorská výška v strede obce je 238 metrov nad morom. Povrch chotára tvoria prevažne druhohorné a kryštalické horniny. Zalesnený je hrabovými, dúbravami a dubobučinami. Celková výmera územia obce je 21 314 026 metrov štvorcových. Hustota obyvateľstva na kilometer štvorcový je 42 obyvateľov.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Obec s názvom terra Kolechna sa objavuje v listine kráľa Ondreja III. z 1. júna 1293. Prví osadníci sem prišli zrejme z Veľkých Uheriec, čo nepriamo potvrdzuje samotný názov; pojmom kolešňa sa označujú dočasné senníky a košiare. Na vzniknutých pasienkoch tak vznikla osada a neskôr aj usadlosti Veľká a Malá Ondrášová a Hlboká. Farnosť Kolačno je spomínaná v roku 1332. Obec postupne patrila zemanom z Baračky, paulínom z Lefantoviec a od r. 1527 panstvu Topoľčianky. V 18. storočí Bošániovcom, Rudnajovcom, Kvašajovcom a poslednými feudálnymi majiteľmi boli Thonetovci, ktorým panstvo potvrdila Mária Terézia v listine z roku 1787.

V roku 1601 mala obec 2 mlyny a 200 obyvateľov žilo v 40. domoch, v roku 1828 už 550 obyvateľov obývalo 85 obydlí. V roku 1970 dosiahol počet obyvateľov 1003, odkedy populácia klesá, až na 850 v roku 2013. V minulosti sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec, prácou v lese, včelárstvom a tkáčstvom. Obyvateľov zasiahla prvá svetová vojna, na ktorej bojiská odišlo 135 mužov, z ktorých sa vrátilo len 99. Druhá svetová vojna sa tu skončila 2. apríla 1945 oslobodením vojskami II. ukrajinského frontu.

V obci sa narodil náboženský spisovateľ Ján Valašík (1720 – 1768).

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

Zo zachovaných kultúrnohistorických pamiatok sú známe základy románskeho hradu na Michalovom vrchu z 12. – 13. storočia, ktorý je známy ako archeologická lokalita a budova ZŠ, ktorá bola postavená v roku 1900. Dominantou obce je zrekonštruovaný rímskokatolícky kostol sv. Jozefa robotníka, ktorý vznikol v rokoch 1951 – 1953 prístavbou hlavnej lode ku kaplnke z roku 1912.

Vodstvo[upraviť | upraviť kód]

Miestnou časťou Ondrášová preteká potok Drndava, ktorý sa vlieva pod Ondrášovou do vodnej nádrže a odkiaľ preteká ďalej cez obec. Za obcou sa s Drndavou spája Habrovský potok, ktorý sa vo Veľkých Uherciach vlieva do Drahožice a tá ústi v rieke Nitra.

Príroda[upraviť | upraviť kód]

V pohorí Tribeč a v CHKO Ponitrie je množstvo prameňov, ktoré sa nachádzajú napríklad na Habrovej pri chate Lesov SR, ale aj prameň Žiaková pri vodnej nádrži. V okolí je aj mnoho studničiek, ako napríklad studnička pri Rybníku, Javorníku a Dechtovníku. Vodná nádrž poskytuje veľmi dobré podmienky pre rekreáciu a rybolov a celkovo je vhodná pre pasívnu rekreáciu. Prírodu okolitých lesov využívajú počas letnej sezóny hlavne hubári. V katastrálnom území obce sa nachádzajú prírodné mokrade európskeho významu.

Rekreácia[upraviť | upraviť kód]

V katastrálnom území obce Kolačno sa nachádza chatová oblasť Malá Ondrášová a Veľká Ondrášová. Pri dlhšom pobyte sú tu aj ubytovacie služby, ktoré poskytuje Prázdninový dom Katarína. V prekrásnom prostredí sú vhodné podmienky pre pešiu turistiku, cykloturistiku, futbal, aerobik, korčuľovanie.

Tradície[upraviť | upraviť kód]

Ku každoročným tradíciám obce patria fašiangy, ples športovcov, stavanie Mája, MDD – cesta rozprávkovým lesom, oslavy Dňa matiek, stretnutie na Vrchhore, preteky nemeckých ovčiakov o Pohár SNP organizované Kynologickým klubom v Kolačne, stretnutie s Mikulášom, Vianočné posedenie, privítanie Nového roka.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kolačno

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • Kolačňanské zvesti (občasník zo života obce Kolačno): číslo 2/2013