Preskočiť na obsah

Hurbanovské terasy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hurbanovské terasy
geomorfologická časť
Podunajskej pahorkatiny
Okolie Marcelovej v južnej časti
Štát Slovensko Slovensko
Región Nitriansky
Okresy Komárno, Nové Zámky
Časť Podunajskej pahorkatiny
Hranice Búčske terasy, Chrbát, Strekovské terasy, Bešianska pahorkatina, Žitavská niva, Dolnonitrianska niva, Novozámocké pláňavy, Martovská mokraď,
Čenkovská niva
Mestá Maňa, Podhájska, Bešeňov, Dvory nad Žitavou, Hurbanovo,
Svätý Peter, Marcelová
Rieky Žitava, Kuzmov potok, Branovský
potok
, Príbetský kanál, Liska
Súradnice 47°58′01″S 18°15′54″V / 47,967°S 18,265°V / 47.967; 18.265
Najnižší bod južný okraj územia
 - výška cca 110 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hurbanovské terasy[1] je názov geomorfologickej časti Hronskej pahorkatiny, podcelku Podunajskej pahorkatiny.[2] Zaberá územie medzi Maňou a Dunajom.[3]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v juhozápadnej časti východnej polovice Podunajskej pahorkatiny a zaberá západný okraj podcelku Hronská pahorkatina. Terasy majú len málo zvlnený povrch, ktorý nadväzuje na západne situovanú Podunajskú rovinu. Na juhu susedí podcelok Čenkovská niva, východne pokračuje Hronská pahorkatina s časťami Búčske terasy, Chrbát, Strekovské terasy a Bešianska pahorkatina, na severe podcelok Žitavská niva, na severozápade Dolnonitrianska niva a na juhozápade už časti Podunajskej roviny – Novozámocké pláňavy a Martovská mokraď.[2] Od severu na juh lemuje západný okraj rieka Žitava, do ktorej ústia všetky okolité potoky a kanály. Medzi významné patrí Liska, Kuzmov potok, Branovský potok a Príbetský kanál.[4]

Hurbanovské terasy zasahujú do okresov Komárno a Nové Zámky v Nitrianskom kraji a z významných sídiel tu leží mesto Hurbanovo a obce Maňa, Podhájska, Bešeňov, Dvory nad Žitavou, Svätý Peter a Marcelová.[4]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Južným okrajom prechádza cesta I/63 z Komárna do Štúrova, strednou časťou cesta I/75 z Nových Zámkov do Kolty a západným okrajom aj cesta I/64 z Nitry do Komárna. Významné sú aj cesty II/511, II/580, II/589 a II/509, na ktoré sa pripájajú miestne komunikácie, obsluhujúce tunajšie sídla. Oblasťou vedú tiež železničné trate do Štúrova, Zvolena, Nitry, Komárna a Zlatých Moraviec.[5]

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

V tejto časti Podunajskej pahorkatiny leží prírodná rezervácia Pohrebište, Mašan, Marcelovské piesky a Chotínske piesky a chránený areál Marcelovský park, Bohatský park a Kaštieľsky park.[4]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Rovinatá časť Podunajskej pahorkatiny patrí medzi turisticky pokojnejšie oblasti. Atraktívne je okolie Podhájskej, kde je vyznačených aj niekoľko turistických trás, vhodných na nenáročnú turistiku. V severnej časti je sieť značených cyklotrás a južným okrajom prechádza nábrežím Dunaja medzinárodná cesta EuroVelo 6.[6] V oblasti je tiež niekoľko náučných chodníkov.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online.
  3. Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online.
  4. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online.
  5. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 116, 128.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-06-09]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]