Svíb krvavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Svíb krvavý
(m&s) Cornus sanguinea 1.jpg
Kvet svíba krvavého
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Cornus sanguinea
Cornus sanguinea range.svg
Areál rozšírenia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Svíb krvavý[1][2] (iné názvy: svíb červený[3], drieň krvavý[4][5]; staršie: svíba krvavá[6], svíba červená[7], svíb obyčajný[8]; ľudovo alebo zastarano: svíb[9][10]; ľudovo: sviba[9]; zastarano: drieň svída[11], svíd[11], svída[12], svidna[12], červený dréň[13], planý dréň[13]; lat. Cornus sanguinea; staršie: Swida sanguinea, Thelycrania sanguinea) je opadavý ker z rodu drieň/svíb (Cornus), prípadne staršie z rodu svíb (Swida, =Thylecrania)[2], z čeľade drieňovité (staršie: svíbovité; lat. Cornaceae). Je to pôvodný druh rozšírený vo veľkej časti Európy a v západnej Ázii.

Rodové meno Cornus je latinské označenie rohu, čo poukazuje na tvrdosť dreva. Druhové meno sanguinea je tiež latinského pôvodu a znamená krvavo červený, poukazujúc na jeho červené vetvičky a na jeho jesenné sfarbenie listov.[14]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Svíb krvavý je opadavý ker alebo malý strom s výškou až do 5 m. Mladé vetvičky, najmä tie, ktoré sú vystavené priamemu slnku, sú tmavo červené, pri rozdrvení s charakteristickou vôňou.

Listy sú protistojné, celistvookrajové, 4-10 cm dlhé a 3-4 cm široké, široko eliptické alebo vajcovité, ochlpené a s krátkou stopkou. Sú svetlo zelené, sfarbujúce sa do červena na jeseň. Majú 3-5 párov listových žíl, ktoré sú klenuté a zbiehajúce.

Svíb je jednodomá rastlina so silne aromatickými obojpohlavnými kvetmi, ktoré sú krémovo-biele a vytvárajú vrcholové, na dlhých stopkách plocho zakončené súkvetia, široké 4-5 cm. Kvet má štyri drobné kopijovité okvetné lístky, dlhé 4-7 mm a štyri tyčinky. Plodom je kôstkovica, 5-8 mm široká, spočiatku červená, pri dozretí purpurovo-čierna.

Kvitne v máji až júni a to súčasne s vývojom listov. Plody dozrievajú v septembri až októbri.[15]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Je to drevina so širokou ekologickou amplitúdou; rastie vo vlhku, na nížine, v podhorí, na slnečných stráňach a pasienkoch a v horách. Rozšírená je vo väčšej časti Európy okrem severných oblastí, od Portugalska po stredné Rusko.[16] Rastie od úrovne mora až nad úroveň 1500 m v Alpách (Švajčiarsko) a na Kaukaze.[15]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Svíb je prítomný v listnatých lesoch ako krík prízemnej etáže alebo na ich čistinkách a okrajoch. Rastie v rôznych podmienkach a na rôznych typoch pôd. Rozmnožuje sa semenami ale aj vegetatívne prostredníctvom koreňov[15], pričom môže vytvárať aj väčšie polykormony.[16]

Uprednostňuje stále vlhké ale dobre odvodnené pôdy. Toleruje však širokú škálu pôd, od suchých po vlhké, s rôznymi stupňami pH. Prosperuje mu priame slnko ale znáša aj tieň. Jeho charakteristické červené vetvičky na priamom slnku sa dajú vysvetliť netypickou vrstvou vonkajšej kôry, tvoriacej sa na konci rastovej sezóny, ktorá môže zvýšiť ochrannú hodnotu kôry proti primeranej slnečnej expozícii.

Svíb si dokáže prispôsobiť svoju reprodukčnú stratégiu existujúcim podmienkam. Rozmnožuje sa semenami, rozptyľovanými vtákmi alebo obmedzením kvitnutia kvetov a uprednostnením klonovania.

Druh sa vyskytuje v rôznych typoch zmiešaných listnatých lesov s dominantnými dubmi (Quercus robur, Quercus petraea), lipami (Tilia), javormi (Acer), jaseňmi (Fraxinus), brestmi (Ulmus) a hrabmi (Carpinus betulus), spolu s ďalšími mezofilnými krami, ako bršlen európsky (Euonymus europaeus), lieska obyčajná (Corylus avellana), baza čierna (Sambucus nigra), dráč obyčajný (Berberis vulgaris.[15]

Význam a využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Svíb je pestovaný hlavne ako ozdobný ker pre jeho malé biele kvety usporiadané v tesných strapcoch, kvitnúcich na jar a pre jeho jesenné purpurové listy a zimné jasno-červené vetvičky.

Plody nie sú jedovaté a vykazujú vysokú koncentráciu vitamínu C, ale majú nepríjemnú chuť. Dajú sa využiť na výrobu džemov a džúsov. Semená sú bohaté na tuky (až do 30%) a využívajú sa na výrobu oleja pre ozdobné osvetlenie.

Súčasný výskum antioxidantov obsiahnutých v listoch a plodoch objavil dôležité využitie v oblastiach biomedicíny a farmakológie, ako liečivo proti odolným ľudským patogénom. Ker je významný aj pre lesné biotopy, ponúkajúci kvety pre opeľujúci hmyz, plody pre vtáky a vytvára vhodné prostredie pre celú varietu organizmov[15], včítane vhodného miesta pre hniezdenie vtákov.[14]

Hrozby a choroby[upraviť | upraviť zdroj]

Nevyskytujú sa žiadne vážne ochorenia alebo škodcovia, ktoré by svíb ohrozovali. Ozdobné rastliny môžu byť náchylné na hubovité ochorenia, ktoré redukujú ich vitalitu ale nespôsobujú vážne poškodenie.[15]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 227.
  2. a b svíbovité. In: Pyramída (rok 1985). S. 5428
  3. drieňovité. In: Malá encyklopédia biológie. 1975. S. 104
  4. PINNINGTON, Andrea. Stromy našej prírody. [s.l.] : Albatros Media Slovakia s.r.o., 2020. 144 s. ISBN 978-80-566-1597-3. S. 46.
  5. František Jansa (writer on landscape gardening.). Sadovníctvo. [s.l.] : Slovenské vyd. pôdohospodárskej literatúry, 1962. 424 s. S. 273.
  6. Les. [s.l.] : [s.n.], 1965. 1104 s. S. 28.
  7. Statni výskumne ústavy lesnické (Banská Štiavnica, Slovakia). Vedecké práce. [s.l.] : [s.n.], 1960. 1016 s. S. 188.
  8. KLIMENT, J. et al. Slovenské odborné menoslovie cievnatých rastlín a jeho vzťah k vedeckej nomenklatúre (návrh zásad, pravidiel a odporúčaní pre revíziu a tvorbu slovenského botanického názvoslovia). Bull. Slov. Bot. Spoločn., Bratislava, roč. 30, č. 1: 89–116, 2008. S. 106
  9. a b svíb. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  10. Matica slovenská. Letopis Matice slovenskej. [s.l.] : Tlač. K. Goriška, 1871. 232 s. Dostupné online. S. 34.
  11. a b Dom a škola (vychovateľský časopis pre rodičov a učitelov). [s.l.] : tlačou kníhtlačiarne K. Salvu, 1890. 784 s. Dostupné online. S. 82.
  12. a b svíba. In: Historický slovník slovenského jazyka (online)
  13. a b dréň. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
  14. a b Cornus sanguine [online]. NC State University, [cit. 2022-03-12]. Dostupné online. (anglický)
  15. a b c d e f Cornus sanguinea in Europe: distribution, habitat, usage and threats. [online]. EU, Luxembourg, 2016, [cit. 2022-03-10]. Dostupné online. (anglický)
  16. a b Stromy a kry. Praha : Artia, 1984. ISBN 80-07-00402-5.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]