Šelpice
| Šelpice | ||
| obec | ||
 Kostol | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj | |
| Okres | Trnava | |
| Vodný tok | Trnávka | |
| Nadmorská výška | 164 m n. m. | |
| Súradnice | 48°26′00″S 17°32′00″V / 48,433333°S 17,533333°V | |
| Rozloha | 10,17 km² (1 017 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 901 (31. 12. 2024) [2] | |
| Hustota | 88,59 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1283 | |
| Starosta | Vladimír Lutišan[3] (HLAS-SD) | |
| PSČ | 919 09 (pošta Bohdanovce nad Trnavou) | |
| ŠÚJ | 556670 | |
| EČV (do r. 2022) | TT | |
| Tel. predvoľba | +421-33 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Šelpice | ||
| Webová stránka: selpice.eu | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Šelpice sú obec na Slovensku v okrese Trnava.
V obci je rímskokatolícky kostol Krista Kráľa z roku 1946.
Obec Šelpice leží 6 km severozápadne od krajského mesta Trnavy. Jej katastrálne územie bolo intenzívne osídlené už na sklonku staršej doby kamennej. Aj artefakty z neolitu a následných kultúr ju radia medzi významnú archeologickú lokalitu. Prvú dochovanú písomnú zmienku o existencii nachádzame v listine českého kráľa Václava z roku 1249, ktorou daruje obec cisterciátskemu kláštoru v Tišnove. Dejiny Šelpíc sú neodmysliteľne spojené s dejinami hradu Červený Kameň, ktorý dala postaviť okolo roku 1230 kráľovná Konštancia, manželka Přemysla Otakara I. V Michalskom týždni 1530 obec prepadli Turci. Nič tak nedokumentuje tragiku udalosti ako skutočnosť, že zostala iba vyľudneným spáleniskom. Opätovne ju osídlili až v máji 1539 noví majitelia Červenokamenského panstva – Fuggerovci a to zväčša kolonistami chorvátskeho pôvodu, opúšťajúcimi Balkán pred tureckou expanziou. V roku 1777 mali Šelpice 356 obyvateľov. Cholerová epidémia si tu v roku 1831 vyžiadala 34 obetí na ľudských životoch. Cirkevne patrili a patria Šelpice do starobylej farnosti Bohdanovce nad Trnavou, kde je známe meno kňaza už v roku 1332. V katastrálnom území leží majer Nemečianka. Ide o bývalú obec Nemčín založenú Nemcami, ktorí tu našli svoje domovy po tatárskom vpáde. Už v roku 1393 bola vyľudnená. V roku 1540 tam správca panstva Červený Kameň usídlil 5 chorvátskych rodín. Miesto čoskoro opustili a listina z roku 1618 o ňom hovorí ako o pustatine. Stredom Šelpíc viedla v minulosti významná európska tepna – Česká cesta, ktorá je totožná s dnešnou hlavnou ulicou. V roku 1994 pri príležitosti 745. výročia prvej písomnej zmienky vydal Obecný úrad monografiu, ktorej autorom je Marián Babirát.
Významní rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šelpice
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj] |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |