Boleráz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O rastline s ľudovým názvom boleráz pozri krušpán.
Súradnice: 48°27′57″S 17°29′35″V / 48,465833°S 17,493056°V / 48.465833; 17.493056
Boleráz
obec
Boleraz.jpg
Kostol sv. Michala Archanjela
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Trnava
Región ZMO Jaslovské Bohunice
Nadmorská výška 172 m n. m.
Súradnice 48°27′57″S 17°29′35″V / 48,465833°S 17,493056°V / 48.465833; 17.493056
Rozloha 25,46 km² (2 546 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 300 (31. 12. 2015) [2]
Hustota 90,34 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1240
Starosta Pavol Mackovčín[3] (nezávislý)
PSČ 919 08
ŠÚJ 506818
EČV TT
Tel. predvoľba +421-33
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Č. 586
919 08  Boleráz
E-mailová adresa poslať email
Telefón 557 91 47
Fax 557 91 47
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Wikimedia Commons: Boleráz
Webová stránka: boleraz.eu
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Boleráz je obec na Slovensku v okrese Trnava. Prvé známky osídlenia sú známe zo staršej doby kamennej. Z tejto doby pochádza aj pevnosť „Zámok“, ktorá sa nezachovala. V 1960 bola k Bolerázu administratívne pričlenená susedná obec Klčovany.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 11. mája 1240. Uhorský kráľ Belo IV. vtedy daroval dôchodky Bolerázu trnavským františkánkam. Prvá pečať obce mala nad štítom stuhu s nápisom „Belarh“. V neskorogotickom štíte je hlava svätca na tanieri (sv. Ján Krstiteľ), pod ňou nejasné písmená JOH a vedľa štítu písmená r a v. Dnešný erb obce: v hornej polovici zeleného štítu zlatostrieborné váhy, pod nimi zo špice štítu vyrastajúca strieborná klčovnica na zlatom porisku, prevlečená cez peň s koreňmi. Pri väčšom erbe je nositeľom štítu sv. Michal, ľavicou držiaci ľavý zlatý roh štítu, v pravici plamenný meč. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela z roku 1787. Taktiež sem patrí kostol Narodenia Panny Márie z roku 1856. Nachádza sa v Klčovanoch, miestnej časti Bolerázu. Anababtisti - habáni prišli zo Švajčarska v polovici 16.storočia a založili tu habánsky dvor. Natrvalo poznačili kultúrny, spoločenský a hospodársky život tohto kraja, aj humanistické reformačné myslenie 17. storočia.

Obyvateľstvo sa živilo pastierstvom a roľníctvom, pestovaním ovocia a zeleniny. Pod vplyvom zručných habánskych remeselníkov rozkvitalo remeslo tkáčske (najmä vlnárske), krajčírske, mäsiarske, pekárske, obuvnícke, nožiarske, kožušnícke a slávne hrnčiarske a keramikárske. Príklady pestrofarebnej habánskej keramiky 17. - 18.storočia sú vo zbierkach Historického múzea v Trnave i Umeleckopriemyselného múzea v Prahe.

Obec Klčovany bola pričlenená k Bolerázu v roku 1960. V roku 1963 sa začala výstavba vodnej nádrže a v roku 1977 spustila prevádzku tehelňa. [4]

V blízkosti obce sa nachádza Letisko Boleráz.

Osobnosti[5][upraviť | upraviť zdroj]

Kultúrny život obce[upraviť | upraviť zdroj]

Tak ako viaceré dediny na Slovensku aj v Boleráze je mnoho kultúrnych spolkov a združení. Najznámejšie zoskupenie je detská ľudová hudba Brezinka pôsobiaca v obci nepretržite or roku 1990. Popri Brezinke funguje aj ľudová hudba Brezina zložená prevažne z rodičov detí pôsobiacich v detskom súbore.

Čierna kronika obce[upraviť | upraviť zdroj]

Boleráz je známy troma celoštátnymi tragickými udalosťami.

  • Irena Čubírková, československá sériová vrahyňa, ktorá tu bývala v rokoch 1959 - 1964. Čubírkovú spájajú s Bolerázom, hoci mala český pôvod a do Bolerázu sa presťahovala z Trutnova po vražde svojho manžela k Ambrózovi Ščepkovi v roku 1959. Nebývali priamo v Boleráze, ale na majeri (samote) Políčko. 7. decembra 1964 zavraždila Ščepku sekerou a časť jeho tela spálila v peci na chlieb. Bola odsúdená na trest smrti obesením.
  • Vražda farára Jána Čárskeho s rodinou.[1]V roku 1970, niekoľko rokov po prípade Čubírková, Peter Nestorov zavraždil na fare miestneho farára, jeho sestru Máriu, priateľku Ľudmilu a ich dcérku Ivetku. Keďže šlo o občana ruskej národnosti, o prípade sa dlhé roky oficiálne mlčalo.
  • Vražda policajta Petra Opálka. V roku 2014 bol zavraždený policajt v službe pred bolerázskym kultúrnym domom. Vrahom bol vodič z Bratislavy[6].

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Boleráz: História obce, Online
  5. http://boleraz.eu/slavni-rodaci.html
  6. http://www.trnavskyhlas.sk/c/13508-tragicka-strelba-v-boleraze-vrahovi-policajta-hrozi-dozivotie.htm

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

príbuzné hesla[upraviť | upraviť zdroj]