Stanislav Dusík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Stano Dusík)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Stanislav Dusík
slovenský maliar
Narodenie6. jún 1946
Boleráz, Slovensko
Úmrtie6. december 2019 (73 rokov)
Florencia, Taliansko

Stanislav Dusík (* 6. jún 1946, Boleráz – † 6. december 2019, Florencia) bol slovenský akademický maliar, grafik, ilustrátor a spisovateľ. Bol členom tímu pre skúmanie Turínskeho plátna. Medzi jeho obľúbené témy patrila podoba Kristovej tváre. Dusíkove diela možno nájsť vystavené napríklad v Centre Georges Pompidou či v Louvre v Paríži. Za svoje umelecké diela získal viacero ocenení. Získal viacero slovenských i zahraničných ocenení. Ilustroval takmer dvesto titulov a publikoval aj v literárnej oblasti. V roku 1980 vydal knihu poviedok Boleráz, Boleráz a písal takisto eseje.[1][2]

Život[upraviť | upraviť kód]

Narodil v Boleráze, kde navštevoval aj základnú školu. Následne vyštudoval Strednú školu úžitkového priemyslu v Bratislave a Vysokú školu výtvarných umení. Na VŠVU vyštudoval pod vedením profesora Vincenta Hložníka maľbu, knižnú ilustráciu a grafické techniky. Jeho maliarsku tvorbu môžno rozdeliť do dvoch kategórií – na komornú a monumentálnu maľbu s prevažne sakrálnym charakterom. V oblasti grafickej tvorby pracoval v rozličných technikách, prevažujú techniky hĺbkotlačové (lept, akvatinta, suchá ihla, mezzotinta).[1]

V roku 1982 sa spolu s rodinou usadil v talianskej Florencii. Pôsobil tam ako maliar, grafik, pedagóg a organizátor kultúrneho života Slovákov v zahraničí. Ako jediný výtvarník a ikonograf nominovaný do výskumného tímu pri sindologickom rímskom centre Caravita, ktorý sa venuje vedeckému výskumu Turínskeho plátna – Sindone. Obľuboval aj esejistiku. V roku 1987 mu v celonárodnej talianskej súťaži bola udelená Prvá cena za eseje o Sindone. Ako profesor pôsobil na Akadémii v Cividale a v Scola di restauro vo Florencii. V roku 2000 mu mesto Rím a Vatikán usporiadali výstavu v Museo del Risorgimento. V roku 2002 sa podieľal na výstave Človek a jeho náboženská dimenzia v Európe v krídle Karola Veľkého na Svätopeterskom námestí vo Vatikáne. Pri príležitosti 1150. výročia príchodu Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu mal Dusík výstavu pod názvom Hlahol zvonov aj v Primaciálnom paláci v Bratislave.[3]

Ocenenia[upraviť | upraviť kód]

Získal nasledujúce ocenenia:[1][3][2]

  • Cena Matice sloven­skej za ilustrovanie Shakespearovho Ham­leta, 1969
  • Prvá cena Zlatá medaila „CARLO MAGNO“ – Florencie 1985
  • cenu na bienále exlibrisu v Poľsku 1986
  • Prvá cena „Ex Equo GIORGO VASARI“ – Milano 1989
  • Prvá cena Veľkí profesori v dejinách súčasného umenia – Scuola Nazionale di Storia dell’Arte, Parma 1989
  • Prvá cena Medzinárodný exlibristický konkurz „Giubileo 2000“, Pescara 2000
  • Cena Ľudovíta Fullu – Bratislava 2002
  • Prvá cena „Fiorino d’Oro“ – XXIII. Premio Firenze, Florencie 2005
  • Cena Fra Angelica – Bratislava 2009

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c Dusík Stano [online]. Galéria Jána Koniarka v Trnave, [cit. 2020-01-15]. Dostupné online.
  2. a b Zomrel Stanislav Dusík, slovenský výtvarník svetového mena [online]. www.vaticannews.va, 2019-12-10, [cit. 2020-01-15]. Dostupné online.
  3. a b POLÁKOVA, Ivana. Vo Florencii zomrel významný slovenský výtvarník Stanislav Dusík [online]. 2019-12-11, [cit. 2020-01-15]. Dostupné online.